hlavička Poľnohospodár ISSN 1336-2976

E-príloha

Viac ako šesťtisíc stredoškolských študentov na celom svete bude mať od 16. marca do 3. apríla príležitosť pracovať s časticovými fyzikmi pri odhaľovaní skrytých tajov fyziky vysokých energií. Piaty ročník Hands-on Particle Physics Masterclasses čaká rekordná účasť.

V urbároch zo 16. až 18. storočia sa nachádzajú cenné údaje o pestovaní chmeľu na Slovensku. Známe sú viaceré lokality. Najvýznamnejšou chmeliarskou oblasťou v Uhorsku bola Báčka, kde pestovali chmeľ slovenskí prisťahovalci.

Zemědělská Pôdohospodárska škola je odborný časopis pre pedagogických a odborných pracovníkov, žiakov a študentov, ktorý vydáva Ústav pôdohospodárskych a ekonomických informácií Praha spolu s Agroinštitútom Nitra.

V posledných rokoch sa na Slovensku znížili stavy hospodárskych zvierat, zmenili sa vzťahy medzi živočíšnou a rastlinnou výrobou. Zhovárali sme sa s Ing. Viliamom Turským, štátnym tajomníkom MP SR.

Aktuálne problémy pestovania kukurice na zrno boli predmetom seminára, ktorý v Poľnohospodárskom družstve v Zemnom v okrese Nové Zámky zorganizovala Katedra strojov a výrobných systémov Technickej fakulty.

Jedným z civilizačných problémov je osteoporóza, ktorá postihuje najmä ľudí vo vyššom veku. Ako jej predchádzať správnou výživou? Na túto otázku hľadajú odpovede aj na Katedre výživy ľudí FAPZ.

Už po stáročia je známe, že víno má na ľudský organizmus blahodarné a liečivé účinky. Kedy je pohár vína liek a kedy sa stáva zdraviu škodlivým? Aké sú odporúčané denné množstvá alkoholu?

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky každoročne vykonáva registráciu ovocných sadov na území SR. Aká je súčasná situácia v ovocinárstve, najmä v pestovaní jabloní na Slovensku?

Na Slovensku je takmer 2,5 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Okolo 600-tisíc hektárov je zhutnených a asi polovica výmery je potenciálne ohrozovaná eróziou.



Dvadsiaty druhý máj - Medzinárodný deň biodiverzity


biodiverzita

Tohtoročnou témou sú invázne zavlečené druhy rastlín, živočíchov a iných organizmov, ktoré sa v súčasnosti považujú všeobecne za najväčšie ohrozenie biologickej rôznorodosti a ekologickej a ekonomickej pohody spoločnosti a celej našej planéty. Preto im všetky signatárske krajiny Dohovoru o biologickej diverzite z Nairobi (Keňa 1992) venujú primeranú pozornosť.

V článku 8h Dohovoru sa požaduje, aby "každá signatárska krajina, čo najskôr ako je to možné a prijateľné, predchádzala introdukciám, kontrolovala a odstraňovala tie zavlečené druhy, ktoré ohrozujú ekosystémy, stanovištia alebo druhy". Implementácia tohto dokumentu predpokladá vypracovanie národných stratégií a akčných plánov pre invázne druhy, ktoré by zabránili introdukcii i exportu nežiaducich druhov rastlín a živočíchov a vytvorili podmienky pre obmedzenie šírenia a výskytu naturalizovaných cudzokrajných druhov na území štátov. Hoci iba malá časť zavlečených alebo aj zámerne introdukovaných druhov sa v novom prostredí správa invázne, dôsledky invázií, náklady na ich manažment, ale aj hospodárske škody sú (veľmi) vysoké. Podľa výpočtov presahujú ročné environmentálne škody, spôsobené zavlečenými škodlivými činiteľmi v USA, Veľkej Británii, Austrálii, Južnej Afrike, Indii a Brazílii sto miliárd dolárov.

Výskumu inváznych druhov rastlín sa dlhodobo venuje aj Katedra ekológie FEŠRR. V rámci výskumných projektov získava nové poznatky o inváznych druhoch a ich správaní na Slovensku a prezentuje ich v publikáciách a prednáškach na konferenciách doma i v zahraničí. Originálne sú poznatky o chorobách a škodcoch inváznych druhov, ktoré by sa mohli využiť v biologickej kontrole jednotlivých zavlečených druhov. Študenti študijného programu environmentálne manažérstvo sa téme venujú v rámci predmetu manažment inváznych druhov rastlín, ale študenti všetkých troch stupňov štúdia riešia seminárne a záverečné práce zamerané na túto závažnú tému, čím katedra napĺňa úlohy Dohovoru v oblasti výchovy a vzdelávania. K tomu patria aj prezentácie na výstavách Agrokomplex, Enviro či Gardenia v Nitre, ktoré majú zvýšiť informovanosť verejnosti, ktorá tejto problematike nevenuje prílišnú pozornosť. Napriek tomu, že je súčasťou zákona NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, ktorý vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku ukladá odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku a starať sa o to, aby zamedzoval opätovnému šíreniu inváznych druhov.

Medzinárodný deň biodiverzity 2009 by mal prispieť k väčšej informovanosti a vnímavosti verejnosti a súčasne by mal podporiť odborné inštitúcie, vládne a samosprávne orgány a ich pracovníkov pri riešení úloh v ochrane pred inváznymi druhmi v zmysle citovaného zákona. Viac informácií: http://www.cbd.int/idb/2009/.

Prof. PAVOL ELIÁŠ,
Katedra ekológie FEŠRR
25. 5. 2009
e-priloha

Dvojtýždenník Poľnohospodár, SPU, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel.: 00421 37 641 5533, tel./fax: 00421 37 6534 393, redakcia@polnohospodar.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre | ©2006 Poľnohospodár