Mierne pitie vína - kultúrna súčasť života človeka
Víno je popri vode najrozšírenejším a najobľúbenejším nápojom na sveta a možno povedať, že sprevádza ľudské pokolenie na jeho životnej púti takmer celý čas až dodnes.
V posledných desaťročiach konzumácia vína vytláča konzumovanie piva a liehovín. Vďaka úspešnému marketingu sa v ČR sa zvýšila ročná spotreba vína na obyvateľa na 14 - 15 litrov, kým v SR spotreba vína klesla z nedávnych 12 litrov na 10,5 litra v r. 2007.
Zo zložiek vína má najväčší vplyv na zdravie človeka etanol, ktorý je v malom množstve pozitívny. Víno obsahuje asi 12 % etanolu (vermúty viac), pivo 4 - 5 % a liehoviny 40 %.
Podľa množstva alkoholických nápojov vypitých za deň rozdeľujeme konzumentov do nasledujúcich skupín:
1) mierni konzumenti:
a) do 15 g etanolu (ženy), t.j. 100 - 200 ml vína denne
b) do 40 g etanolu (muži), t.j. 200 - 400 ml vína denne
2) silní konzumenti: 40 - 50 g etanolu, t.j. viac ako 500 ml vína denne
3) alkoholici: nad 100 g etanolu, t.j. viac ako 1000 ml vína denne.
Lekármi najvyššia tolerovaná dávka pre zdravého dospelého človeka je:
a) do 30 g etanolu (ženy), t.j. asi 300 ml vína denne
b) do 50 - 60 g etanolu (muži}, t.j. asi 500 ml vína denne.
Etanol sa v tele rýchlo vstrebáva a to 50 g za hodinu, spravidla pomalšie. Pôsobením enzýmu etanoldehydrogenázy sa alkohol v pečeni oxiduje na acetladehyd, ktorý sa ďalej rozkladá a vylúči. Etanol z 200 ml vína sa zmetabolizuje v tele asi za 4 hodiny. Etanol sa rýchlejšie vstrebáva do krvi v prítomnosti CO2, preto sa z piva alebo šumivého, perlivého vína odbúrava o niečo rýchlejšie než z tichého vína alebo z destilátov.
Ženy produkujú podstatne menej etanoldehydrogenázy, preto neznesú také množstvo etanolu ako muži, len 1/3 mužskej dávky alkoholu (ale sú aj výnimky), teda 20 g alkoholu na deň. Aj najnovšie výsledky výskumu potvrdzujú dávnu známu skutočnosť, že mierne pitie vína zdraviu človeka prospieva. Miernym pitím sa rozumie také množstvo vína, v ktorom nie je viac alkoholu ako je fyziologická dávka človeka, t.j. 1 ml etanolu na1 kg hmotnosti človeka za deň. Perzské príslovie "Nepijeme víno preto, aby sme upadli, ale preto aby sme sa povzniesli" nám hovorí, že pitím vína, sústredeným a labužníckym vychutnávaním jeho krás, povznesieme svoju myseľ aspoň na chvíľu nad všedné starosti.
Ako z uvedených údajov vidieť, odporúčané množstvá dennej konzumácie alkoholu nie sú presne určené a overené. Aj keď sa tolerancia k alkoholu pri dlhodobom pití zvyšuje, denná dávka by sa nemala zvyšovať.
V rôznych štátoch sú najvyššie denné odporúčané dávky alkohlolu rôzne, napr. vo Francúzsku sú najvyššie: pre ženy 36 g, pre mužov 60 g, v USA naopak najnižšie: pre ženy 14 g, pre mužov 28 g.
Ročne vypije dospelý Európan priemerne asi 11 l čistého alkoholu. V Európe je 23 miliónov ľudí závislých od alkoholu.
Na neľahkú otázku, koľko môžeme denne vypiť, odpovedá starogrécky filozof Xenofanes z Kolofan (6. stor. pred n. l.) výstižne takto: "Každý má vypiť toľko, aby došiel domov sám bez pomoci". Súčasným lekárskym poznatkom a spoločenskému bontónu to síce nezodpovedá, avšak tento výrok každého vyzýva k zodpovednosti.
Koľko alkoholu jednotlivec denne znesie bez toho, aby sa musel obávať zdravotnej škodlivosti, záleží od mnohých faktorov: od genetických daností, pohlavia, veku, zdravotného stavu, fyzickej a psychickej kondície, stravovacích zvyklostí, kvality vína a ďalších okolností. Umiernená konzumácia etanolu a priaznivo pôsobiacich zložiek vína pri jeho konzumácii je pre zdravie prospešná, ale nesmie prerásť do silnej konzumácie. Dôležité je teda, aby sme zostali pri jednom alebo dvoch pohárikoch denne, čo pri našom dobrom víne môže vyžadovať dosť pevnú vôľu.
Treba súhlasiť so starovekým Eubulom (375 pred n. l.): "Tri poháriky nalievam triezvym: Jeden na zdravie, ten sa pije najprv, druhý pre lásku a radosť, tretí na spanie. Keď je tretí pohárik dopitý, idú múdri hostia domov. Štvrtý pohárik už nie je pre nás, ale na vznetlivosť, piaty na prudkosť, šiesty na opilecký rámus, siedmy na modrinu pod okom, ôsmy pre opilca, deviaty na žlčovitosť a ten desiaty na zúrivosť a rozbíjanie nábytku."
Aj v starom zákone je veľa výstižných výrokov o miernom pití vína, napr.:
"Spokojný život pre ľudí - to je víno s mierou použité" (SZ, Sir, 31,32)
"Víno je od počiatku stvorené na obveselenie, ale nie na opilstvo" (SZ, Sir, 31,35)
"Trpkosťou pre dušu je ak sa pije mnoho vína" (SZ, Sir, 31,39)
Viaceré vedecké tímy dlhodobo skúmali, aký je rozdiel medzi ľuďmi, ktorí pijú pivo, víno alebo tvrdý alkohol. A zistili, že víno má najvyšší spoločenský (sociálny) status, vyšší ako pivo a liehoviny, preto sa medzi konzumentmi vína nájdu osoby s vyšším vzdelaním a lepším postavením. Sú to prevažne umiernení, pravidelní konzumenti alkoholických nápojov. Čím má človek vyšší stupeň vzdelania, tým je pravdepodobnejšie, že bude mať v obľube víno. U žien je väčšia pravdepodobnosť, že budú obľubovať víno.
Víno je alkoholický nápoj, kto ho pije len kvôli obsahu alkoholu a len preto, aby sa dostal do nálady, je pri určitých dispozíciach potenciálnym alkoholikom. Nadmerné pitie vína a opíjanie sa je škodlivé. Naproti tomu pomalé a umiernené pitie vína pôsobí dieteticky a od najstarších čias ho lekári odporúčajú. Mal pravdu Hippokrates, že víno podivuhodne vyhovuje človeku zdravému i chorému, keď je konzumované v správnej miere. Nadmerné pitie vína ľudskému organizmu škodí, preto treba bojovať proti jeho nemiernemu požívaniu.
Už po stáročia je známe, že víno má na ľudský organizmus blahodarné a liečivé účinky. Tento pozoruhodný nápoj pri miernom pití môže vniesť do života veľa radosti a ľuďom spríjemniť veľa chvíľ. Ušľachtilosť vína si zasluhuje, aby jeho pitie bolo vždy milým a krásnym obradom, aby vždy slúžilo pre zdravie a potešenie každého.
Oddávna sa hovorí: "In vino veritas". Víno niekoľko tisíc rokov prispievalo a dodnes prispieva ku kvalite života spoločnosti a jeho pitie v miernom množstve môžeme považovať za neoddeliteľnú súčasť kultúry života človeka.
Prof. Ing. ŠTEFAN POLÁČEK, CSc.
15. 2. 2008