hlavička Poľnohospodár ISSN 1336-2976

E-príloha

Výskumníci a ich objavy majú svoj osud. Často vrtkavý a rozporuplný. Záleží od toho, z akého uhla pohľadu na nich ľudstvo hľadí, či ich vynálezy využije v prospech dobra, alebo zla. Príkladom je život a práca geniálneho nemeckého fyzikálneho chemika Fritza Habera.

Zemědělská Pôdohospodárska škola je odborný časopis pre pedagogických a odborných pracovníkov, žiakov a študentov, ktorý vydáva Ústav pôdohospodárskych a ekonomických informácií Praha spolu s Agroinštitútom Nitra.

V posledných rokoch sa na Slovensku znížili stavy hospodárskych zvierat, zmenili sa vzťahy medzi živočíšnou a rastlinnou výrobou. Zhovárali sme sa s Ing. Viliamom Turským, štátnym tajomníkom MP SR.

Študenti z piatich fakúlt slovenských vysokých škôl sa 28. marca zišli na pôde UKF v Nitre na kolokviu, venovanom päťdesiatemu výročiu prvého zasadnutia Európskeho parlamentu.

Vajíčko patrí vďaka svojmu mimoriadnemu zloženiu medzi základné potraviny. V minulosti ho však nesprávna interpretácia údajov posunula na okraj jedálneho lístka a pokladalo sa za nepriateľa správnej životosprávy.

Na Slovensku je takmer 2,5 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Okolo 600-tisíc hektárov je zhutnených a asi polovica výmery je potenciálne ohrozovaná eróziou.

Na berlínskom veľtrhu Grüne Woche sa návštevníkom predstavil aj Národný žrebčín Topoľčianky. Lipicany z jeho stajní si získali priazeň divákov ukážkami štvorylky a klasickej jazdeckej školy.

Doterajšia jednoznačná obľuba pitia sýtených vôd a nápojov rapídne klesá a naopak, stúpa obľuba nesýtených, alebo tzv. tichých vôd. sú riziká častého pitia sýtených vôd?

Výživa pre ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve, v zimnom období, má svoje špecifiká. Akú úlohu zohrávajú vitamíny v našom organizme? Ako predchádzať infekciám pri prechladnutí?

Europoslanci dostali 23. januára prvú šancu reagovať na nový legislatívny balík opatrení v oblasti boja proti klimatickým zmenám, ktorý na mimoriadnom zasadnutí pléna Európskeho parlamentu predstavila Európska komisia.

Pašované a štátom zhabané exotické zvieratá končia vo viváriu

V univerzitnom viváriu SPU je v súčasnosti 180 plazov 35 druhov, z toho 15 jašterov, dva krokodíly, 31 korytnačiek a vyše 130 hadov. Okolo 80 % zvierat je zaistených štátnymi orgánmi, colníkmi a políciou. Vo viváriu budú umiestnené do rozhodnutia súdu o prepadnutí majetku v prospech štátu.

Najvzácnejšie druhy vo viváriu sú chránené dohovorom o medzinárodnej ochrane voľne žijúcich živočíchov a rastlín CITES. Patrí medzi ne napríklad krokodíl čelnatý, či veľhad madagaskarský, endemit Madagaskarského ostrova. Zviera je v najprísnejšej skupine ohrozenia a do vivária sa dostali zaistené z brutálneho pašeráckeho gangu. Ďalšími obyvateľmi vivária sú varany smaragdové, varany oranžovohrdlé z indonézskej oblasti, ktoré zlodeji pašovali v ponožkách, či leguán zelený, veľhad kubánsky, anakondy žlté, gekončík nočný, niekoľko druhov scinkov a korytnačiek. Každé zviera má preukaz o pôvode. "Vivárium je luxusné väzenie pre zvieratá a nikdy nenahradí voľnú prírodu. CITES a MŽP SR kontaktuje krajinu pôvodu zvierat, ktoré sa k nám dostanú. Nie vždy je možné ich vrátiť späť. Prekážkou je najmä byrokracia. Pred štyrmi rokmi sa k nám dostal vzácny druh korytnačky močiarnej. Boli v zlom stave, slabo vyživované a s poškodenými panciermi. Počas troch mesiacov sa nám ich podarilo revitalizovať a vrátiť späť do našej prírody," konštatuje Ing. Pokorádi, PhD., zakladateľ vivária.

Lákadlom je pytón

Najväčším lákadlom pre návštevníkov je pytón mriežkovaný - Herkules, ktorý je pravdepodobne v súčasnosti najväčším exemplárom v strednej Európe. Meria okolo 7 metrov a váži asi 80 kilogramov. Za deň zožerie aj šesť králikov a nasledujúcich šesť týždňov neprijíma potravu. Univerzita do dostala do daru, spolu so samicou pytóna tigrovitého tmavého - Zuzanou, ktorá meria okolo 4, 5 metra a váži asi 30 kilogramov.

Maskotom a strážcom vivária je osemročný kajman okuliarnatý Riko, ktorý je chovaný mimo klasického terária. Univerzite ho pred štyri a pol rokmi daroval manželský pár z Banskej Bystrice. Tento druh kajmana obýva najmä oblasti Kolumbie, Venezuely a Ekvádora. Dospelé jedince dorastajú do dvoch metrov. Na človeka neútočia, v prípade ohrozenia používajú okrem zubov aj chvost. Riko je chovaný mimo klasického terária - po viváriu sa voľne pohybuje. Na človeka nezaútočí.

Nebezpečenstvo pri zaobchádzaní so zvieratami je limitované tým, že vo viváriu pracujú odborníci, ktorí majú minimálne päťročnú prax so zvieratami, ako sú krokodíly i hady.

Renáta Chosraviová
1. 2. 2008
e-priloha

Dvojtýždenník Poľnohospodár, SPU, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel.: 00421 37 641 5533, tel./fax: 00421 37 6534 393, redakcia@polnohospodar.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre | ©2006 Poľnohospodár