| Číslo 1 | 22. septembra 2006 | |
| Číslo 2 | 6. októbra 2006 | |
| Číslo 3 | 20. októbra 2006 | |
| Číslo 4 | 3. novembra 2006 | |
| Číslo 5 | 16. novembra 2006 | |
| Číslo 6 | 1. decembra 2006 | |
| Číslo 7 | 15. decembra 2006 | |
| Číslo 8-9 | 26. januára 2007 | |
| Číslo 10 | 9. februára 2007 | |
| Číslo 11 | 23. februára 2007 | |
| Číslo 12 | 9. marca 2007 | |
| Číslo 13 | 23. marca 2007 | |
| Číslo 14-15 | 20. apríla 2007 | |
| Číslo 16 | 4. mája 2007 | |
| Číslo 17 | 18. mája 2007 | |
| Číslo 18 | 1. júna 2007 | |
| Číslo 19 | 15. júna 2007 | |
| Číslo 20 | 29. júna 2007 |
My, ľudia, sme už raz takí. Radi sa započúvame do príbehov iných, pri tých dojímavých aj slzičku uroníme a možno sme (v kútiku duše) radi, že to nešťastie či zlý osud nezastal pri našej bráne. Možno práve táto ľudská vlastnosť vedie aj televíznych tvorcov, aby prostredníctvom poštovej obálky klopali na trináste komnaty ľudských duší. Stretnúť človeka..."Koho by som si tak raz pozvala na stretnutie? Komu poďakovala za niečo nekaždodenné?", preblesklo mi hlavou, keď som začula známu zvučku. Nerozmýšľala som dlho. Bol by to jeden z mojich učiteľov. Neučil ma písmenká, ani matematiku, ba ani iný predmet. Učil ma UČIŤ. Keď ma po maturite prijali za nekvalifikovanú učiteľku na dedinskú málotriedku, mala som veru malú dušičku. Predo mnou dva rady lavíc, v jednej druháci, v druhej štvrtáci. Zvládnuť na jednej hodine oba ročníky, to je fuška aj pre skúseného kantora. Moje obavy sa však začali rozplývať, keď ma riaditeľ školy posadil do kresla v malilinkej riaditeľni, dal mi do ruky pero a napísal so mnou prvé "prípravy" na ďalší vyučovací deň. Vysvetlil, čo a ako, aké pomôcky vybrať z kabinetu, ako si poradiť so žiačikmi, ktorým sa hodina zdala príliš dlhá. A všeličo iné, čo tvorí abecedu učiteľskej práce. Dobrosrdečný, láskavý a múdry človek, rodený dedinský učiteľ, ako z pera klasikov. Duša obce aj v spoločenských a kultúrnych rozmeroch. Mám pred sebou jeho vysokú, až asketickú postavu a usmievavú tvár. Žiaľ, už iba v spomienkach. Pán učiteľ Ján Antal už dávno nie je medzi nami, zákerná choroba ho z kruhu rodiny, milovaných žiakov i spoluobčanov vzala v mladom veku. Tohto vzácneho človeka by som si rada pozvala a poďakovala mu za jeho človečenstvo. Žiaľ, už nemôžem. Preto iba symbolické ďakujem, veď o niekoľko dní bude Deň učiteľov. Vynára sa aj vo vašich spomienkach niečo podobné? To som rada, veď na slovo vďaky, čo i len tichučké, nikdy nie je neskoro.
Správa o činnosti útvaru kontroly rektorátu SPU za rok 2006, to bol prvý bod zasadnutia kolégia rektora, konaného 26. februára. V správe sa konštatuje, že v prvom polroku overoval útvar správnosť postupu pri poskytovaní sociálnych štipendií náhodne vybratým študentom dvoch fakúlt (FZKI a MF) a kontrole bolo podrobené aj dodržiavanie podmienok pri čerpaní poskytnutých finančných prostriedkov na riešenie výskumných projektov. V druhom polroku sa kontrola zamerala na dodržiavanie záväzných predpisov pri nakladaní s majetkom na štyroch vybratých katedrách a na kontrolu financovania základného výskumu z grantov VEGA. Kontrolné orgány prijali opatrenia, aby sa odstránili formálne nedostatky pri poskytovaní sociálnych štipendií tak, že zamestnanci registra študentov budú pri posudzovaní nárokov na ich priznávanie postupovať v súlade s právnymi predpismi o priznávaní štipendií študentom VŠ. Pri kontrole ostatných menovaných činností neboli zistené nedostatky.
Kolégium vzalo na vedomie informáciu kvestorky Ing. A. Jančuškovej o rozpise prospechových a mimoriadnych štipendií pre jednotlivé fakulty, pripomienku prof. D. Bíra, dekana FAPZ, k aktualizácii centrálnych panelov o histórii fakúlt a univerzity na prízemí pavilónu E, ako aj prof. J. Bullu, dekana FBP, o dvoch schválených projektoch pre SPU z Rady APVT pre poľnohospodárske vedy (pre FZKI a FBP). RNDr. P. Škrovina informoval o realizácii výstavby optickej linky v mestskej časti Chrenová, na ktorú bude napojený ŠD AX a knižnica UKF. SANET prispeje čiastkou 1,5 mil. Sk. Prorektor prof. Ján Tomáš oboznámil kolégium s výsledkami rokovania so zástupcami mesta vo veci majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod objektmi SPU. Okrem toho informoval o havarijnom stave rozvodov v ŠD AX, oddelení dobudovaných bytoviek ZIPP od areálu SPU plotom a zeleňou, ako aj o potrebe vytvoriť internátne rady v ŠD.
Študentské rady SPU v spolupráci s doktorandmi sa na základe radikálneho zvýšenia bytného v študentských domovoch univerzity rozhodli zorganizovať v dňoch 15. až 18. januára 2007 petíciu o opätovnom prerokovaní tohto rozhodnutia. Dôvodom tohto kroku bolo, že návrh na zvýšenie bytného, ako aj jeho schválenie prebehlo bez účasti zástupcov študentov, ktorí nemali možnosť vyjadriť svoje stanovisko k tomuto kroku, resp. to, že zvýšenie cien bytného nebolo adekvátne vývoju cien energií na Slovensku za posledné dva roky. Petícia s počtom 1110 podpisov bola odovzdaná rektorovi SPU prof. Mikulášovi Látečkovi. Aj na jej základe došlo k dohode, že bytné sa nezvýši o 60, ale iba o 30 percent. Týmto by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí túto akciu podporili.
Redakcia Poľnohospodára usporiadala 8. marca netradičné slávnostné zasadnutie svojej redakčnej rady. Milým prekvapením pre všetkých prítomných bolo to, že na stretnutie prijala pozvanie bývalá redaktorka dvojtýždenníka Elza Glezgová, ktorá začiatkom tohto roka oslávila svoje osemdesiate piate narodeniny. Pri príležitosti životného jubilea prorektor doc. Vladimír Rataj zaželal oslávenkyni veľa zdravia a pohody a odovzdal jej kyticu orchideí, ktorú pripravila Botanická záhrada SPU.
Elza Glezgová nastúpila do Poľnohospodára v roku 1965 a pôsobila v ňom trinásť rokov. "Keď sa v spomienkach vraciam k začiatkom svojho pôsobenia v redakcii, porovnávam ich s vyhodením bocianieho mláďaťa z hniezda. Znamená to, že keď vzlietne, tak prežije. Tak to bolo aj so mnou. Do nového remesla ma zaučil Janko Benej, ktorý ma vzal na polhodinku do tlačiarne, aby som videla, ako sa robí čierne remeslo. A potom sa to začalo - sama som si musela zháňať príspevky, štylisticky ich upraviť, naklepať, urobiť zrkadlo, zalomiť texty i fotografie v tlačiarni a urobiť korektúry. Hotový text musel prezrieť ešte prorektor pre politickú výchovu a dať súhlas na vytlačenie novín. Mojou povinnosťou bolo noviny doviezť a rozdeliť do ročníkov, náklad bol dvetisíc kusov," zaspomínala si Elza Glezgová.
Pani Glezgová je aj v súčasnosti stále šarmantná, elegantná, plná energie a s obľubou navštevuje kultúrne podujatia organizované v našom meste. Svojmu dobrému zdraviu, ako sama tvrdí, vďačí za to, že nikdy nefajčila a tento neduh netolerovala ani vo svojom okolí.
Pod záštitou Ireny Belohorskej (na snímke), poslankyne Európskeho parlamentu a Daniela Bíra, dekana Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov sa 16. marca v kongresovom centre SPU konala konferencia s názvom Trvalo udržateľné využívanie pesticídov. Podujatie, na ktorom sa zúčastnil aj minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Jaroslav Jaduš a predstavitelia vedeckej obce, sa konalo v rámci diskusie o tematickej stratégii trvalo udržateľného využívania pesticídov, dokumente Európskej komisie, ktorej cieľom je zníženie vplyvu pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie. K téme bližšie v nasledujúcom čísle Poľnohospodára.
TÝŽDEŇ SLOVENSKÝCH KNIŽNÍC
26. marca - 1. apríla 2007
Slovenská poľnohospodárska knižnica SPU pozýva na výstavku informačných materiálov týkajúcich sa elektronických informačných zdrojov na podporu vzdelávania a vedy a výstavu publikácií FAO a EÚ, ktorú poriada v spolupráci s Ústavom vedecko-technických informácií pre pôdohospodárstvo v Nitre. Knižnica ponúka v tomto týždni aj bezplatnú registráciu a amnestiu poplatkov za nedodržanie výpožičnej lehoty a exkurzie do uzavretých skladov knižnice v rámci dní otvorených dverí.
Aj keď nad pravdivosťou tohto príslovia nikto nepochybuje, zamyslime sa pri príležitosti Svetového dňa vody nad významom tejto životodarnej tekutiny.
Voda je najdôležitejšia a najrozšírenejšia chemická zlúčenina na Zemi. Pokrýva 70 percent jej povrchu, no len 2,5 percenta tvorí tzv. sladká voda. Z tohto nepatrného podielu je 66 percent vo forme ľadovcov, 20 percent uniká povodňami, sedem percent vody je nedostupnej vo veľkých hĺbkach a len sedem percent je pre nás dostupných vo forme podzemnej alebo povrchovej vody. Z celkového množstva je to len nepatrných 0,175 percent, z ktorých sa dve pätiny vyskytujú v najväčších jazerách, takže pre priemysel, poľnohospodárstvo a na pitnú vodu zostáva necelých 0,1 percenta! Napriek tomu sa dnes pitnou vodou plytvá (na umývanie áut, na sanitárne účely, na zavlažovanie trávnikov a iné), aj keď v niektorých častiach sveta sa cena 1 litra fľaškovej pitnej vody vyrovnala cene za liter benzínu. Trh s vodou už dosiahol asi 40 % hodnoty obratu svetového obchodu s ropou. V blízkej budúcnosti sa predpokladá budovanie diaľkových vodovodov, podobne ako sa budujú ropovody. V menej rozvinutých krajinách sa najviac vody spotrebuje v poľnohospodárstve - až 80 %, v západných krajinách takýto podiel zas v priemysle.
Voda nad zlato - či naftu?
Rozpornosť medzi priestorovo nerovnomerným rozdelením vody na Zemi a veľkými nárokmi spoločnosti na vodu sa rýchlo zväčšuje so zvyšovaním dynamiky ekonomického rastu. Pri neriadenom, živelnom využívaní vody by tento rozpor mohol viesť ku krízovému stavu, v ktorom by sa voda stala limitujúcim činiteľom rozvoja spoločnosti. V extrémnom prípade by takáto kríza mohla nadobudnúť globálny charakter. Je nevyhnutné uvedomiť si, že od začiatku 20. storočia sa počet obyvateľov Zeme strojnásobil, ale spotreba vody stúpla desaťnásobne. Jedna miliarda ľudí na svete nemá spoľahlivý prístup ku kvalitnej pitnej vode. Žiaľ, neustály rast populácie bude tento trend naďalej podporovať. Počet obyvateľov sa zväčšuje, ale množstvo vody ostáva nezmenené, nová nevzniká, ale ani nezaniká. Voda v prírode je v neustálom, nekonečnom, uzavretom kolobehu.
Stále prichádzajú správy, že 21. storočie sa bude niesť v znamení konfliktov o čoraz vzácnejšie zdroje vody. "Boj o sladkú vodu bude v 21. storočí príčinou vojen a konfliktov", vyhlásil v roku 2001 bývalý generálny sekretár OSN Kofi Annan. Experti však tvrdia, že vojny o vodu nie sú pravdepodobné.
Ako je to na Slovensku?
Slovensko má také veľké zásoby povrchovej a podzemnej pitnej vody, že ju môže vyvážať do okolitých štátov (Česko už pitnú vodu vyváža do Poľska a Nemecka). Je nevýhodou, že zdroje podzemných vôd sú na území Slovenska rozdelené veľmi nerovnomerne. Najväčšie zdroje sú v juhozápadnej časti Podunajskej nížiny, predovšetkým na Žitnom ostrove. Vďaka múdremu rozhodnutiu našich vodohospodárov v minulosti máme na Slovensku vybudované mnohé vodárenské nádrže s pitnou a úžitkovou vodou. Z najvýznamnejších nádrží s pitnou vodu sú to: Nová Bystrica, Turček, Hriňová, Málinec, Klenovec, Stariná a Bukovec. V príprave sú dve vodné diela, Tichý Potok a Slatinka. Slovensko v súčasnosti využíva iba tretinu dostupných vodných zdrojov.
Okrem toho je Slovensko mimoriadne bohaté na výskyt kvalitných prírodných minerálnych vôd, máme zaregistrovaných viac ako 1600 prameňov minerálnych vôd, ale len 1/100 z existujúcich žriediel a prameňov je intenzívne využívaná na pitné a kúpeľné liečebné účely. Je nerozumné, že napriek uvedenej skutočnosti dovážame veľké množstvá stolových a minerálnych vôd, často menej kvalitných, ako sú slovenské.
Sine aqua deest vita - Bez vody niet života
Veľkou výhodou pitných vôd pre hromadné zásobovanie obyvateľstva je jej pravidelne kontrolovaná kvalita a neškodnosť. Voda má viacero unikátnych a anomálnych fyzikálno-chemických a biologických vlastností, ktoré iné zlúčeniny nemajú. Vyplývajú z osobitnej štruktúry molekuly vody (dipólový charakter) a z väzieb molekúl vody vodíkovými mostíkmi v kvapalnej vode. Napr. vysoká teplota topenia a varu v porovnaní s inými látkami podobnej štruktúry, anomálne zmeny hustoty vody v závislosti od teploty, najväčšia tepelná kapacita zo všetkých kvapalín, vysoká hodnota merného vyparovacieho tepla a iné. Všetky tieto fyzikálne vlastnosti vody majú veľký význam v biosfére.
Voda je základným biofyzikálnym médiom, v ktorom prebiehajú fyziologické deje v bunkách živých organizmov. Je teda najvzácnejšou a nenahraditeľnou kvapalinou pre existenciu života, pre rastliny, živočíchy, pre človeka. Bez potravy človek prežije niekoľko týždňov, ale bez vody umiera už po niekoľkých dňoch. Už strata 20 - 25 % telesnej tekutiny je smrteľne nebezpečná. Dodržiavať pitný režim je preto dôležité pre zachovanie optimálnej činnosti všetkých systémov a funkcií v organizme.
Iba otočiť kohútikom
Voda distribuovaná do nitrianskej vodovodnej siete má všetky kvalitatívne ukazovatele dobré, zodpovedajúce norme pre pitnú vodu. Jej pH = 7,3, čo približne zodpovedá pH telesných tekutín (krv človeka má pH 7,4), má odporúčaný obsah vápnika (Ca = 64,9 mg/l). Obsah horčíka je nízky (Mg = 4,7 mg/l). V šesťstupňovej stupnici tvrdosti vôd patrí do tretej skupiny - stredne tvrdá (1,8 mmol/l; 10,1 oN). Je výhodné, že má nízky obsah sodíka (4,5 mg/l) a draslíka (1,2 mg/l). Táto vodovodná voda má lepšie parametre ako niektoré fľašované pramenité pitné vody dovážané zo zahraničia. Takže na zdravie pohárom výbornej vodovodnej vody!
Zaujíma vás, kedy je voda mäkká, kedy tvrdá? Ktorá je zdraviu prospešná a ktorá škodlivá? Ak áno, nezabudnite si obstarať aj ďalšie čísla Poľnohospodára, v ktorých nájdete odpoveď!
V ostatnom období pribudli elektronické zdroje, ktoré dopĺňajú škálu informácií o publikáciách a ich citovanosti, avšak v podmienkach našich vysokých škôl sú viac či menej prehliadané. Je to produkt vydavateľstva Elsevier - bibliografická a citačná databáza Scopus a voľne šírený produkt Google Scholar (G-S), dostupný na adrese http://scholar.google.com. Používa vyhľadávač Google na automatické indexovanie obsahu, indexuje však iba "odborné" webové stránky. Približne jedna tretina záznamov o publikáciách v databáze obsahuje aj citácie. Časť odbornej verejnosti má výhrady voči tomuto zdroju najmä preto, že v G-S prakticky neexistujú možnosti špecifikácie rešeršnej požiadavky, chýbajú mu pridané služby komunikačných softvérov, práca s ním je málo komfortná. Problémom je aj to, že producent databázy neposkytuje nijaké zoznamy vydavateľov, časopisov, nijaké spoľahlivé údaje o vlastnostiach databázy a pod. Mimoriadne dôležité je však to, že prehľadáva množstvo elektronických archívov odborných publikácií (vďaka dohodám s producentmi jednotlivých zdrojov), ktoré obsahujú milióny rýchlo sa rozrastajúcich informačných zdrojov. To je však zároveň jeho negatívom, pretože na rozdiel od WoS a Scopusu sa stráca akýkoľvek hodnotiaci prístup. V súčasnosti je použitie citácií vyhľadaných v G-S na hodnotiace účely diskutabilné, môže však poskytnúť zaujímavé doplňujúce informácie.
Prístup k databáze Scopus majú slovenské vysoké školy (aj SPU prostredníctvom webovej stránky SlPK) najmä vďaka centrálnemu rozvojovému projektu MŠ SR. V rámci tohto projektu, ktorého predkladateľom bola Slovenská poľnohospodárska knižnica, financuje ministerstvo prístup k databáze pre všetky slovenské univerzity vo výške 7,3 milióna Sk.
Scopus je relatívne nová bibliografická a citačná databáza, ktorá pokrýva viac ako 15-tisíc titulov časopisov, z toho bezmála 13-tisíc akademických, obsahuje viac ako 29 miliónov abstraktov a 265 miliónov citácií. Producenti databázy deklarujú výraznú orientáciu na európsky vedecký priestor, čo by mohlo, s ohľadom na už spomínanú výraznú orientáciu WoS na americkú vedeckú produkciu, pomôcť objektivizácii niektorých hodnotiacich procesov na našich vysokých školách. Predpokladá sa, že z hľadiska vyhľadávania citácií by sa Scopus mohol stať "konkurentom" WoS. Výpočet impakt faktora producenti zatiaľ do databázy nezapracovali. Podľa odhadu dnes vychádza spolu 126-tisíc titulov vedeckých časopisov, WoS indexuje približne 8 700, Scopus 14 000, pre G-S nie sú údaje k dispozícii.
Výskum rozdielov a spoločných znakov WoS, Scopus a G-S pre rôzne vedné disciplíny je v ostatnom období mimoriadne populárny. Už veľmi jednoduché prieskumy spomínaných databáz ukazujú, že G-S je veľmi významný pre sledovanie citovanosti online dostupných elektronických dokumentov. Napr. citovanosť autorov elektronického časopisu Journal of Central European Agriculture, ktorý vychádza od roku 2000, bola nasledovná: WoS 10 citácií, Scopus 0, G-S 34 citácií, z toho 10 bolo citácií v Journal of Central European Agriculture. Iba 3 citácie boli spoločné pre WoS a G-S.
Príkladom rozdielnosti a príbuznosti opisovaných zdrojov môže byť analýza citovanosti konkrétneho autora z SPU s rozsiahlou publikačnou činnosťou doma aj v zahraničí, ktorá sa realizovala v SlPK. Vo WoS je zaregistrovaných 25 ohlasov na jeho 10 publikácií, v Scopuse 29 ohlasov na 8 publikácií a v G-S 18 ohlasov na 7 publikácií. Štrnásť ohlasov sa vyskytlo spoločne vo WoS aj v Scopuse. Zo siedmich publikácií, ktoré mali ohlasy v G-S, bolo 6 takých, ktoré sa nevyskytli ani vo WoS ani v Scopuse. Predpokladá sa, že z hľadiska "klasických" vedeckých publikácií z oblasti biologických vied (najmä časopisov) je podobnosť medzi WoS a databázou Scopus významná, kým G-S si zachováva určité špecifiká. Tento predpoklad však bude vhodné podrobnejšie rozpracovať a overiť. Zaujímavé môžu byť aj analýzy z pohľadu tých autorov z SPU, ktorí sa zaoberajú inými vednými oblasťami (najmä ekonomické a technické vedy).
Domnievame sa, že pre objektivizáciu niektorých hodnotiacich procesov treba venovať pozornosť viacerým z uvedených problémov a zaoberať sa touto problematikou.
Nová pútavá farebná propagačná brožúrka Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja (FEŠRR) našej univerzity ponúka študentom a ostatným záujemcom prehľadne základné a potrebné informácie o štúdiu v akademickom roku 2007/2008 v akreditovaných študijných programoch (ďalej ŠP) I. a II. stupňa štúdia v Nitre a na detašovanom pracovisku v Košiciach. Budúcich študentov bude určite zaujímať kapitolka Ako sa uplatním po skončení vysokoškolského štúdia na trhu práce? Pri ŠP Manažment prírodných zdrojov II. stupeň je uvedené, že "absolvent II. stupňa je projektantom, ...". Tento študijný program je však akreditovaný v študijnom odbore 4.3.3. Environmentálny manažment v skupine vied 4.3. Ekologické a environmentálne vedy. Jeho absolvent je preto environmentálny manažér, bakalár (I. stupeň) alebo inžinier (II. stupeň) a štúdiom nadobudne profesionálnu spôsobilosť / kompetenciu vykonávať svoje pôvodné povolanie, alebo sa pripraví na pokračovanie v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu.
Opis študijného odboru je uvedený na stránke Akreditačnej komisie (www.akredkom.sk), sústava študijných odborov, 4. Prírodné vedy, 4.3. Ekologické a environmentálne vedy. Tam je tiež uvedené, že absolventi študijného odboru sú spôsobilí vykonávať podľa dosiahnutého stupňa profesiu environmentálny manažér (Environmental Manager).
Predpokladané uplatnenie absolventa študijného programu Manažment prírodných zdrojov II. stupňa sme v schválenom akreditačnom spise uviedli takto: Absolvent sa uplatní v štátnej správe, samospráve a v privátnom sektore, v projekčných kanceláriách, podnikateľskej a podnikovej sfére zaoberajúcej sa využívaním prírodných zdrojov a hospodárením s nimi, v štátnej správe a samospráve v oblasti manažmentu prírodných zdrojov a životného prostredia a v organizáciách výskumu integrovaného manažmentu prírodných zdrojov a životného prostredia na princípoch udržateľného rozvoja a ekosystémového manažmentu. Môže sa uplatniť aj vo verejnej správe zameranej na environmentálnu výchovu a vzdelávanie.
Absolvent bude pripravený na štúdium tretieho stupňa v študijnom odbore environmentálny manažment a príbuzných odboroch, najmä na bezprostredný vstup na trh práce.
Z uvedeného jasne vyplýva, že absolvent II. stupňa štúdia ŠP MŽP nie je projektant, hoci je schopný pripraviť projekty v oblasti štúdia. Absolvent je environmentálnym manažérom, t.j. riadiacim pracovníkom v oblasti starostlivosti o životné prostredie, osobitne je pripravený pracovať v integrovanom, nadrezortnom riadení udržateľného využívania prírodných zdrojov (vrátane biodiverzity) a starostlivosti o ne.
Považujem za potrebné upozorniť na túto skutočnosť ako garant študijného programu Manažment prírodných zdrojov - 2. stupeň a člen pracovnej skupiny Akreditačnej komisie pre oblasť výskumu 10 Environmentalistika a ekológia AK. Prosím záujemcov o štúdium, aby si v tomto zmysle opravili informáciu o uplatnení absolventov predmetného študijného programu, ktorý im dáva široké možnosti na trhu práce v oblasti riadenia životného prostredia.
Slovenská poľnohospodárska univerzita zachováva pre budúce generácie písomné, obrazové, zvukové a iné materiály s trvalou dokumentárnou hodnotou, ktoré vznikli počas jej činnosti. Nachádzajú sa v archíve SPU, ktorý sídli na Štúrovej ulici v budove Slovenskej poľnohospodárskej knižnice. O tomto odbornom pracovisku, ako aj o ochrane, sprístupňovaní a využívaní archívnych dokumentov sme sa porozprávali s archivárkou ANNOU LIGAČOVOU, ktorá tu pracuje už jedenásť rokov.
V čom spočíva činnosť archívu?
Naše pracovisko je archívom pre celú SPU a registratúrnym strediskom pre rektorát. Fakulty majú svoje registratúrne strediská pri jednotlivých dekanátoch, do archívu dávajú len trvalo archívne dokumenty, ostatné záznamy a spisy sa vyraďujú cez registratúrne stredisko. Do trvalej archívnej starostlivosti sú určené záznamy so znakom A - Archív, čo značí, že majú historicko-dokumentárnu hodnotu. Medzi takéto spisy sú zaradené napríklad habilitácie docentov, obhajoby a profesúry. Majetkovo-právne dokumenty majú úložnú lehotu desať rokov a potom ich preraďujeme do trvalého archívu.
V registratúrnom stredisku je veľa záznamov a spisov, ktoré treba archivovať od 45 do 70 rokov a až po tejto dobe ich môžeme vyradiť. Sú to napríklad karty absolventov, záznamy o skúškach, štátnych záverečných skúškach, osobné údaje študentov a zamestnancov univerzity, ale aj štatistické údaje, zápisnice zo zasadnutia kolégia rektora, dekanov a akademických senátov SPU, množstvo rôznych rozhodnutí súvisiacich s chodom univerzity. Personálna agenda, ako sú osobné spisy zamestnancov, karty absolventov, výsledky štátnych záverečných skúšok sa ukladajú do dovŕšenia 70. roka života osoby v spise. Stáva sa, že takéto materiály ľudia občas stratia a my im vydávame kópie z nich. Archivujeme aj záznamy študentov, ktorí navštevovali našu univerzitu, ale nedokončili ju. Práve títo ľudia často žiadajú vyhľadanie spisu kvôli započítaniu štúdia pri odchode do dôchodku. Zo 100 percent písomností je len 10 až 15 percent takých, ktoré majú trvalú archívnu hodnotu, ostatné sú len s úložnými lehotami. Spisy a záznamy, ktoré nie sú potrebné pre ďalšiu činnosť SPU a ktorým uplynuli lehoty uloženia, archív vyraďuje.
V septembri minulého roku vošiel do platnosti nový registratúrny poriadok a plán, archívny a bádateľský poriadok SPU...
Je to vnútorný predpis SPU podpísaný rektorom univerzity, a je nutné, aby ho všetky pracoviská dodržiavali. Sú v ňom zakomponované všetky informácie a pokyny súvisiace s manipuláciou registratúrnych záznamov.
Aké sú základné pravidlá pri nazeraní do spisu a vypožičaní?
Keď pracovisko požiada o záznamy, ktoré vznikli na organizačnom útvare, sme povinní ich vyhľadať. Ak chce nazrieť do archívu niekto zvonka - mimo univerzity, alebo si chce vypožičať knihy, musí písomne požiadať kvestorku, ktorá mu na to dá súhlas. Zamestnanci organizačného útvaru, z ktorých činnosti spis vznikol, si ho vypožičiavajú bez osobitného povolenia. Ak si chcú vypožičať spis iného organizačného útvaru, musia mať povolenie vedúceho zamestnanca organizačného útvaru, ktorému spis patrí. Pri štúdiu archívnych dokumentov je bádateľ povinný dodržiavať pokyny zamestnanca archívu.
Dlhodobé uschovanie dokumentácie si vyžaduje optimálne priestory. Sú podľa vás priestory archívu vyhovujúce?
V súčasnosti sa archív nachádza na treťom poschodí, nie je tam výťah, takže prístup do jeho priestorov je obtiažny a fyzicky náročný. Dúfame, že po dobudovaní priestorov knižnice sa presťahujeme na prízemie, čo by skvalitnilo našu prácu.
Priestory v archíve spĺňajú bezpečnostné kritériá, skladové priestory v šiestich miestnostiach poskytujú optimálne uskladnenie, ktoré chráni najdôležitejšiu dokumentáciu proti extrémnym teplotám, vlhkosti, prachu a znečisteniu. V archíve máme uložených a spravovaných 182 bežných metrov archívnych záznamov, ktoré sa nachádzajú v piatich stovkách archívnych škatúľ. Sú to špeciálne škatule, ktoré v prípade požiaru nehoria, ale tri hodiny iba tlejú. Okrem toho nám umožňujú udržiavať dôležitú dokumentáciu správne uloženú a ľahko prístupnú.
Neuvažuje sa o archivovaní dokumentov formou digitalizácie na CD a DVD médiá?
Digitálne archívy síce šetria priestory a uľahčujú prístup k uloženým informáciám, takýto postup sa už začína uplatňovať v archívoch a na univerzitách na Slovensku. Môj osobný názor je však taký, že papier je len papier...
Aký je postup pri vyraďovaní a likvidácii záznamov a spisov?
Návrhy na vyradenie predkladá univerzita. Nijaký záznam a spis sa nesmie vyradiť pred uplynutím lehoty. Proces vyraďovania prebieha v pravidelných intervaloch dohodnutých so Štátnym oblastným archívom v Ivanke pri Nitre. Vyradenú dokumentáciu vozíme do lisu v Zberných surovinách na Kyneku, kedysi sme ju spaľovali v Bošanoch. Z legislatívnych a bezpečnostných dôvodov spisy nemôžeme vyhodiť do zmiešaného odpadu. Dokumenty sa zlisujú, a tým sa znehodnotia natoľko, že nie je možný postup vedúci k odhaleniu obsahu spisov. Celý proces lisovania prebieha za našej prítomnosti.
Každodenne pracujete s archívnymi dokumentmi. Aké záznamy alebo spisy vás zaujali?
Je ich viacero. Z môjho pohľadu sú pozoruhodné staršie spisy z 50-tych rokov, rozhodovania o výbere miesta pre výstavbu areálu školy a projekčné materiály. Dnes už len staršia generácia vie, že sa uvažovalo o viacerých plochách, napríklad na Šindolke, či v žrebčíne (v oblasti dnešného Polygónu). Zaujímavé sú aj osobné spisy renomovaných odborníkov, najmä ich habilitačné práce a publikačná činnosť, ale aj spisy politikov, napríklad bývalý minister poľnohospodárstva SR, dnes europoslanec Peter Baco alebo súčasný minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa sú absolventmi našej univerzity. V neposlednom rade si rada prezriem protokolárne knihy, je v nich zaevidovaná všetka pošta, ktorá prišla do podateľne. Každý rok sa zakladá nová protokolárna kniha, v archíve sa nachádzajú všetky od roku 1952. Len pre porovnanie, v roku 1957 bolo 3700 podaní, v súčasnosti má SPU vyše 30-tisíc podaní ročne.
Záznam z 8. novembra 1954 zo zasadnutia na plánovacej komisii KNV, kde bol zrušený stavebný obvod pre novostavbu VŠP na Šindolke: "Rozhodlo sa, že alternatíva Nitra - Šindolka nevyhovovala hlavne z hľadiska budúcej výstavby Nitry a vytvára satelit mimo mesta bez verejného vybavenia. Alternatíva Šindolka bola prevažne väčšinou hlasov nedoporučená."
(Zo spisu o zrušení výstavby VŠP na Šindolke)
Záznam z porady o návrhoch umiestnenia Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre konanej dňa 26. februára 1955 na Slovenskom plánovacom úrade v Bratislave: "Skúmané boli dva návrhy umiestnenia VŠP - na Šindolke a na Letisku. Krajský národný výbor pôvodne súhlasil s umiestnením na Šindolke, no v jeseni 1954 po zvážení ďalších rozborov a podmienok umiestnenia došiel k názoru, že VŠP treba umiestniť na Letisku - najmä preto, aby bola v strede mesta a vytvorila jednu zo základných zložiek budúcej Nitry. Z hľadiska urbanistického vývoja mesta javí sa priaznivejšie umiestnenie školy na Letisku."
(Zo spisov o výstavbe VŠP na Letisku)
"Záznam z dokumentu Štátneho projektového ústavu Nitra, 1956. Porotou doporučený areál Žrebčínec-sústredenie prevedených budov docielené nie je. Dôvody: súťaž dokázala, že nie je možné všetky budovy umiestniť na tom areáli alebo len pri rozsiahlej asanácii ďalších plôch. Ekonómia: znovuvystavanie nových budov činí viacnásobné výdavky pre demoláciu. Z verejných investícií celkom zostáva len Hlavná trieda mesta, inštalovaný kanál a vodovod, pričom ešte nie je celkom objasnená záležitosť zásobovania elektrickým prúdom. Prostredie: nie je vhodné - pozemok je vtesnaný medzi Stalingradskú ulicu a telesom ČSD, ku ktorému pribudne autobusové nádražie. Možnosť nehatenej výstavby nie je daná a bude brzdená novou výstavbou závodu Úsvit - nábytok."
(Zo spisu o zrušení výstavby VŠP na Žrebčíne)
Pomerne dlho som rozmýšľala, ako napísať článok o systéme vyučovacieho procesu, ktorého som súčasťou a rada by som sa pričinila o jeho posun bližšie k dokonalosti. Namiesto pôvodne zamýšľanej konfrontácie som si nakoniec zvolila inú metódu, a tak sa v nasledujúcich riadkoch môžete dočítať, akým spôsobom prebieha výučba na jednej zahraničnej univerzite. Následné zamyslenie už nechám na vás.
Na spomínanej univerzite existujú len dve formy vyučovania: seminár alebo vyučovacia hodina. Skupiny študentov sú rôzne - od 10 do 60. Základom každého vyučovania je interakcia študent - profesor, ale aj študent - študent. Dvadsaťpäť percent výsledného hodnotenia študenta sa zakladá na jeho aktívnej účasti na vyučovaní. Preto sa študenti zvyčajne predbiehajú v odpovediach, čo však niekedy spôsobuje, že si vypočujete modulácie jedného názoru aj v desiatich variantoch. Motiváciou pre živé diskusie býva aktuálnosť témy, alebo jej praktické využitie. Študenti oveľa intenzívnejšie vnímajú preberanú teóriu, keď je jej vysvetlenie spojené s aktuálnym ekonomickým, sociálnym alebo iným odborným problémom, s praktickým príkladom demonštrovaným na známej či menej známej firme (v prípade ekonomického štúdia). Druhým, pre mňa osobne veľmi silným, zdrojom motivácie je pozitívny prístup profesorov k názoru žiakov. Na nijakú z mojich odpovedí nikto nereagoval: "Nie." Alebo: "To je nesprávne." Profesor sa zakaždým snažil priviesť študentov k správnej odpovedi povzbudením typu: "Takmer správne, ale..." alebo: "Možno máte pravdu, ale múdri páni ekonómovia to riešenie poňali nasledovne..." Takýto prístup časom "rozrozprával" aj tých najmĺkvejších študentov a na záver semestra bol každý schopný vyjadriť svoj názor na problematiku daného seminára.
Skúška pozostáva z testu spojeného s jednou otázkou, na ktorú treba odpovedať vypracovaním krátkej eseje s vlastnými postrehmi a postojmi. Inou formou skúšky je vypracovanie projektu a jeho prezentácia, ale aj klasická písomka zameraná na analytické schopnosti študentov, pochopenie problematiky bez dôrazu na memorovanie. Pomerne časté sú skupinové zadania a projekty, ktoré v značnej miere podporujú súťaživosť a kreativitu študentov.
K jednotlivým predmetom neexistujú skriptá, čo by sa (nám) mohlo zdať ako problém. V skutočnosti sú však predmetom vyučovania také aktuálne problémy, že skriptá bývajú nahradené vybranými štúdiami a analýzami z odborných publikácií, či súborom internetových spojení na oficiálne stránky rôznych inštitúcií. Materiály dostávajú študenti zvyčajne elektronickou poštou s týždňovým predstihom a nebývajú to náročné mnohostranové dokumenty, ale prevažne desať-dvadsaťstranové štúdie. Materiály, ktoré sa využívajú priamo na vyučovaní, rozdá profesor na jeho začiatku.
Všetky učebne sú vybavené notebookom a projektorom, preto využívanie powerpointových prezentácií tvorí základ vystúpení profesorov pri vysvetľovaní základných teoretických zákonitostí, ako aj študentov pri záverečných alebo čiastkových projektoch. Komunikácia mimo vyučovacieho procesu medzi študentmi a profesormi prebieha vo veľkej miere prostredníctvom e-mailov, ale (prekvapujúco) profesori sú veľmi radi, keď s nimi študenti preberanú problematiku alebo postupy pri písaní semestrálnych prác intenzívne konzultujú.
Na konci semestra si profesor vyžiada spätnú väzbu väčšinou anonymným dotazníkom, no a keď ide o malú skupinu, priamou konfrontáciou. Mnoho profesorov na záver zhodnotí prácu študentov počas semestra, ich prínos, ako aj časti, ktoré mu na vyučovaní chýbali.
Každý zo študentov tejto univerzity musí jeden rok zo svojho štúdia absolvovať na ním vybranej zahraničnej univerzite, vo svojom odbore.
Toľko môj "malý" pozorovateľský projekt. Možno nie je dostatok zdrojov na vyslanie každého študenta SPU na rok do zahraničia, ale niektoré spomenuté prístupy k vyučovaciemu procesu nestoja veľa - trochu kreativity, iniciatívy a chuti zmeniť zabehnuté koľaje. Tým nechcem tvrdiť, že by sa mal zmeniť kompletne celý systém výučby, pretože na našej univerzite máme veľa kvalitných, vysoko odborných a zaujímavých predmetov - len ma niekedy mrzí, že klasickým memorovaním nezískajú študenti toľko informácií, ako by mohli.
Spolupráca Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja a Poľnohospodárskej univerzity v Novom Sade píše už svoju jednoročnú históriu. Aj v uplynulých dňoch sa dekan Vladimír Gozora a prodekanka Eleonóra Marišová stretli s partnermi zo Srbska, prof. Jánom Kišgécim, Srboľjubom Maximovičom, Vladanom Plaziničom a dr. Srdjanom Andelovičom, aby sa dohodli na ďalšej spolupráci v súvislosti so vstupom univerzity v Novom Sade do konzorcia spolupracujúcich univerzít v oblasti virtuálneho štúdia. "Máme záujem o introdukciu nových študijných programov, ktoré sú na FEŠRR, pretože u nás v Novom Sade a v Belehrade zápasíme s menším záujmom o klasické poľnohospodárske disciplíny, ako je rastlinná a živočíšna výroba," povedal prof. Ján Kišgéci.
"Mobilita študentov je už možná aj u nás. Chceli by sme, aby naši študenti z Báčskeho Petrovca prišli študovať do Nitry a budeme informovať aj gymnazistov o možnostiach štúdia na Slovensku."
Prodekanka Marišová dodala, že vidí priestor na spoluprácu v pomoci zahraničným Slovákom pri príprave odborníkov v oblasti európskych štúdií a regionálneho rozvoja, aj z toho dôvodu, že Srbsko je potencionálnym členom EÚ.
Ing. JANKA BERESECKÁ, tajomníčka fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja
Miesto narodenia:Spišská Nová Ves
Vek: 43 rokov
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Na moje rozhodnutie malo vplyv zamestnanie mojich rodičov a rodinné prostredie, v ktorom som vyrastala. Túžila som skĺbiť financie so zákonom, čo sa mi do značnej miery aj podarilo.
Čo ste študovali a prečo ste si vybrali práve túto oblasť?
Mám stredné odborné vzdelanie -SPTŠ- odbor ekonomika, vysokoškolské vzdelanie som ukončila na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte VŠP, odbor prevádzka a ekonomika poľnohospodárstva. Absolvovala som daňové kurzy, ktorých výsledkom bolo menovanie do funkcie samostatný radca v štátnej službe. A prečo som si vybrala práve toto? Bol to výsledok môjho nenúteného a citlivého nasmerovania rodičmi.
Koľko hodín má váš pracovný deň?
Môj čas venovaný práci nemožno vyčísliť v hodinách. Zaspávam a vstávam s nevyriešenými problémami. Momentálne prežívam obdobie, keď už neviem ani relaxovať.
Ako by ste charakterizovali dnešnú mládež?
Je dynamická, otvorená, prispôsobivá, vynaliezavá, s obrovskými možnosťami.
Aké vlastnosti na kolegoch vám imponujú a aké sa vám nepáčia?
Z mojej mladosti a zo spomienok na starých rodičov si dnes opakovane pripomínam poučenia a rady, medzi ktoré patrí aj príslovie: Priateľov si vyberáš, kolegovia sú ti daní.
Stotožňujem sa s úprimnosťou, otvorenosťou, priamosťou, cieľavedomosťou a zodpovednosťou. Tieto vlastnosti mi u ľudí v poslednom čase chýbajú. Na druhej strane mi prekáža povrchnosť, tvrdohlavosť, bezcieľnosť, intrigánstvo ...
Čo vás naposledy zaujalo v oblasti spoločenského života?
Môj tohtoročný spoločenský život možno označiť za aktívny, či už v čase plesovej sezóny alebo pri vyvíjaní aktivít charitatívneho charakteru.
Čo by ste zmenili, keby ste mohli?
Nie som za radikálne zmeny. Beriem život so všetkým, čo prináša. Túžim však naučiť sa hrať na klavíri.
Čo radi čítate?
Encyklopédie, kriminálne príbehy, odbornú literatúru, medzi ktorú rozhodne patrí aj časopis Dimenzie, zaoberajúci sa politickým a hospodárskym prostredím v Európskej únii.
Ako si dobíjate energiu?
Ak mám hovoriť o prítomnosti, tak najmä fyzickou prácou. Upokojuje ma práca v záhrade, časté interiérové zmeny, ktoré moja rodina intenzívne vníma. V čase dovolenkového obdobia si dobíjam energiu v prítomnosti mojich detí - športom.
Prezradíte niečo o svojej rodine?
Isteže. U nás doma prevláda mužské obsadenie. Vekové rozpätie našich detí je od osem do dvadsaťosem rokov. Môj manžel sa venuje právu, vie si však zorganizovať a vyčleniť čas aj na šport, čo mu úprimne závidím.
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
Áno, neviem vypnúť, a to ma hnevá. Človek sa však učí po celý život.
Aké máte koníčky?
Starožitnosti - zaujíma ma doba orechového dreva (1668-1730), georgiánsky štýl z obdobia panovania kráľovnej Anny. V poslednom čase sa zaujímam o históriu v Herodotovom zmysle "výskum". Zaujímajú ma najväčšie a najslávnejšie stavby minulosti, medzi ktoré rozhodne patrí Veľký čínsky múr. Život mi doprial, že získavanie vedomostí som mohla dopĺňať osobným poznaním. Nevyhýbam sa ani športu, tenisu, plávaniu, lyžovaniu, bicyklovaniu ani práci v záhrade.
Aká je dovolenka vašich snov?
Moje predstavy sa čiastočne napĺňajú, za čo vďačím rodine, manželovi. Pri rozsvietenom vianočnom stromčeku zisťujem, kde budem tráviť dovolenkové dni, či do kufrov zbalím plavky alebo lyže. Doteraz mi vždy vystačili plavky, išlo o krajiny, ktoré som túžila aspoň raz v živote vidieť.
Humor je korením života - máte nejaký obľúbený vtip alebo veselý zážitok zo života / zo školy?
Nie som veľmi na vtipy, nezapamätám si ich. Jeden mi však utkvel v pamäti ešte z detstva. Najlepšie mu porozumejú ľudia pochádzajúci z východného Slovenska:
Pýta sa učiteľ žiaka: "Máš domácu úlohu?"
Žiak odpovedá: "Ta ne."
Učiteľ hovorí: "Odpovedz celou vetou."
Žiak odpovedá: "Ta nemám."
Ako sme sa prehupli
Tretí ročník je medzníkom, keď sa vysokoškolské štúdium láme a prechádza do svojej druhej polovice. Takéto "prehupnutie" sa na našej alma-mater už tradične oslavuje plesom tretiakov. Inak to nebolo ani 15. februára, keď sa na lámačke v jedálni ŠD stretli tretiaci všetkých študijných odborov najmladšej fakulty SPU - Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja, aby oslávili tento malý sviatok.
Po príhovore organizátorov privítal študentov dekan prof. Vladimír Gozora, ktorý na ples prišiel v sprievode svojich troch prodekaniek, prof. Zuzany Jurekovej, doc. Anny Belajovej a JUDr. Eleonóry Marišovej. Pozvanie neodmietli ani prof. Milan Demo, JUDr. Zuzana Ilková a ďalší... O priebeh a program plesu sa postarala študentská rada FEŠRR a veru, bolo z čoho vyberať. Či už to boli Zoboristi so svojimi ľudovými piesňami a tancami, rocková kapela alebo vystúpenie kúzelníka. Po dobrej večeri sa hralo do tanca v modernom rytme a veru, zahanbiť sa nedali ani pedagógovia. Na tanečnom parkete sa vykrúcali ako dvadsaťroční a dokázali študentom, že ešte nepatria do starého železa. Pravá "lámačková" zábava, tanec a spev trvali až do bieleho rána.
Samozrejme, veľké poďakovanie patrí členom študentskej rady FEŠRR, ktorí pripravili perfektnú a vydarenú akciu, na ktorú asi nikto z nás v živote nezabudne. A ak sa niekto veľmi nudil, mohol sa pokochať "aspoň" pohľadom na skutočne sexi "fešrráčky"...
Konečne lámačka!
Povedali si študenti 3. ročníka Mechanizačnej fakulty a v stredu 7. marca o 19:00 hodine sa študentská jedáleň Antona Bernoláka zaplnila šťastnými tvárami študentov a študentiek v slávnostnom oblečení. Veselý dav dopĺňali pozvaní učitelia fakulty na čele s prodekanom doc. Štefanom Pogranom a ročníkovým poradcom doc. Jurajom Rusnákom.
Môžeme konštatovať, že to bola posledná "klasická" lámačka a mala aj patričnú úroveň. Už pri vstupe vítali krojovaní študenti hostí chlebom, soľou a, ako sa patrí, malým prípitkom. Učitelia sa po oficiálnom otvorení hneď zapotili vo víre valčíka v objatí krásnych študentiek. Netrvalo dlho a prišli na rad ťažké otázky pre pedagógov- jedáleň burácala smiechom. Program lámačky spestrili súťaže medzi pedagógmi a študentmi. Príjemnú zábavu umocnila tombola a zaujímavé ceny v nej.
O dobrú náladu sa neustále staral vynikajúci DJ. A odrazu to prišlo. Okamih, na ktorý všetci študenti čakali, lámanie kolesa. Podarilo sa, koleso sa zlomilo a študenti môžu pokračovať v druhej polovici štúdia.
Zaprajme im, aby im optimizmus, dobrá nálada a úspechy pri prekonávaní prekážok pri štúdiu vydržali až do záverečného rozlúčkového plesu.
N-Rádio, prvá súkromná rozhlasová stanica v Nitre, začala vysielať v roku 1993. Jej programová štruktúra je koncipovaná tak, aby oslovila poslucháčov od 20 do 50 rokov, nezabúda však ani na deti a seniorov. Veľkej popularite sa už viac ako 13 rokov teší hudobná relácia, v ktorej poslucháči posielajú jubilantom blahoželania s pesničkou. Viete, ako sa volá?
a/ Diskotéka pre pamätníkovVaše odpovede čakáme do 2. apríla na adrese redakcia@polnohospodar.sk. Pre jedného z vás je pripravená kniha a tričko s logom N-Rádia.
Obyvatelia Nitry sa môžu od minulého týždňa aktívne zapojiť do pripravovaného projektu Nitra - Kandidát na Európske hlavné mesto kultúry 2013. Text výzvy a formulár vo forme letákov nájdu v priestoroch mestského úradu, Nitrianskeho informačného systému, ale aj v divadlách, internátoch, školách a na internetovej stránke mesta. Cieľom akcie je zaktivizovať širokú verejnosť k spolupráci na príprave netradičných podujatí a zozbierať originálne a inovatívne nápady. Komisia z nich vyberie tie najzaujímavejšie, ktoré zaradí do finálneho projektu. Ak Nitra vyhrá súťaž a stane sa v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry, budú sa realizovať a dostanú aj finančnú podporu. Podujatia by mali byť z oblasti kultúry, vzdelávania, vedy, cestovného ruchu, sociálnej oblasti, športu a mládežníckych aktivít.
Od roku 2009 sa Európskymi hlavnými mestami kultúry stanú vždy dve mestá - jedno z nového a jedno zo starého členského štátu EÚ. V roku 2013 bude spolu s jedným francúzskym mestom nominované aj slovenské mesto. Titul Európske hlavné mesto kultúry prináša víťaznému mestu štatút európskej kultúrnej metropoly, medzinárodnú prestíž, zvýšenie turistického ruchu a celkový rozvoj mesta pri investíciách vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur.
Neskôr mi pripadla úloha školiteľky študentov, ktorí k nám prišli v rámci študijných pobytov UNESCO. Mala som dvoch stážistov, jedného z Libanonu, hovoriaceho po francúzsky, druhého zo Sýrie, ktorý komunikoval po anglicky. Nebolo to pre mňa jednoduché, lebo som dovtedy nemala príležitosť konverzovať v týchto jazykoch, ale dohovorili sme sa. Stážisti obdivovali úroveň našej veľkovýroby a našu prírodu. Pritom aj krásu našich žien, čo ich často zaujímalo viac ako agrotechnika zeleniny, kvôli ktorej sem k nám vlastne prišli. Na pamiatku mi podarovali vodnú fajku, v Oriente známu ako nargilé.
Na KRV som sa sprvu pod vedením prof. Špaldona, ktorý bol aj mojím školiteľom v rámci externej ašpirantúry, venovala výskumu agrotechniky a štúdiu biologických vlastností semena zeleninovej papriky, neskoršie agrotechnike špenátu na priemyselné spracovanie, monokultúre papriky pri rýchlení a u nás vtedy prakticky neznámej pekinskej kapuste. Pracovné tempo mi vyhovovalo. Každý vedel, čo má robiť, ba medzi nami, pedagógmi, sa povrávalo, že stačí stretnúť vedúceho katedry na niekoľko minút hoci na chodbe a mali ste prácu aj na pol roka. Nevýhodou bolo, že pokusy so zeleninou vyžadovali veľa ručnej práce a v novovybudovaných skleníkoch museli byť nepretržité služby aj cez sviatky či soboty, nedele. Spočiatku sme nemali na výskum pridelených nijakých pracovníkov, takže nám vypomáhali pracovníci prijatí na prevádzku katedry. Bez ich pomoci by nebolo možné zabezpečiť potrebnú presnosť pokusov. Priam ukážkovým vzorom presnosti bol pán Knoll, ktorý mal na starosti aj prevádzku skleníkov. Svedomito pracoval pán Šurába, robotník, ktorý ochotne ostával aj nadčas, len aby sa práca dokončila. Neskôr pracoval na katedre ako technik Ing. Matuškovič, ktorý bol srdcom ovocinár, no veľmi mi pomohol aj pri pokusoch so zeleninovou paprikou. Dnes je už profesorom, k čomu mu gratulujem!
(Pokračovanie v budúcom čísle.)
SKRIPTÁ
V. Papcunová - I. Gecíková: Návody na cvičenia z regionálnej ekonomiky. Druhé nezmenené vydanie, náklad 200 ks, cena 56 Sk.
R. Tolnai: Strojárska technológia - Návody na cvičenia. Tretie nezmenené vydanie, náklad 180 ks, cena 91 Sk.
H. Frančáková a kol.: Hodnotenie poľnohospodárskych produktov. Štvrté nezmenené vydanie, náklad 150 ks, cena 140 Sk.
M. Rajčániová: Návody na cvičenia z podnikového hospodárstva. Prvé vydanie, náklad 400 ks, cena 53 Sk.
J. Tomáš a kol.: Organická chémia. Prvé vydanie, náklad 500 ks, cena 136 Sk.
Správna odpoveď z predchádzajúceho čísla je c/. Francúzi boli skutočne zaujatí prezentáciou Ing. Kováča. Sú však zvyknutí na "multidimenzionálnu" komunikáciu, to znamená, že uprednostňujú vedľajšie rozhovory, počas ktorých si vysvetľujú nejasnosti v problematike. Ich "vyrušovanie" teda nebolo spôsobené nezáujmom, ale prejavmi iného spôsobu komunikácie.
Výkladový slovník angličtiny s interaktívnym CD ROMom, ktorý venoval do súťaže E - KU Inštitút jazykovej a interkultúrnej komunikácie v Nitre, získava Silvia Králiková z Nitry. Cenu si môže vyzdvihnúť v redakcii.
Regionálne centrum vzdelávania v Lučenci vás vyzýva zapojiť sa do projektu SOP ĽZ 2005/3-165, nazvaného Centrum dištančného vzdelávania.
Cieľom projektu, ktorý je podporený ESF, je oboznámiť vysokoškolských pedagógov s novými spôsobmi, metódami a nástrojmi moderného dištančného vzdelávania (ďalej len DV), ako aj s prípravou pomôcok a študijných materiálov preň. Program sa bude zameriavať na prípravu DV pre rôzne odbory štúdia a diferencovať rôzne cieľové skupiny vzdelávania.
Cieľová skupina: 30 vysokoškolských pedagógov.
Miesto a termín konania: Lučenec, 19. - 21.4., 10. - 12. 5. a 18. - 19. 5. 2007.
Moduly kurzu: 1. Spôsoby a metódy DV (moderné prístupy k vzdelávaniu dospelých a e-learning). Súčasťou modulu je aj manažment zmeny. 2. Príprava na DV v oblasti IKT (komunikácia prostredníctvom počítačovej siete a využitie internetu v DV). 3. Príprava na DV v oblasti jazykových schopností (príprava učebných textov a tvorba didaktických pomôcok v cudzom jazyku).
Vyučovací jazyk: anglický, nemecký alebo ruský.
Projekt vychádza z potreby zvýšiť rozsah a kvalitu celoživotného vzdelávania poskytovaného univerzitami a podporiť budovanie jeho systému stimuláciou nových programov zameraných na širokú verejnosť. Reaguje aj na iniciatívu otvorenej školy, ktorej cieľom je poskytovať vzdelávanie a služby nielen vlastným pedagógom a študentom, ale aj širokej verejnosti. Ak máte záujem stať sa absolventom tohto kurzu, ktorý je pre účastníkov plne hradený z finančných prostriedkov ESF, pošlite prihlášku v elektronickej podobe na www.fem.uniag.sk/cdvlc najneskôr do 19. 3. 2007. Ďalšie informácie získate u administrátorky projektu Ing. Viery Papcunovej, PhD., na e-mailovej adrese viera.papcunova@uniag.sk.
Volejbal: play off extraligy mužov
VK Cityfarma Nové Mesto nad Váhom - VK Ekonóm SPU Nitra 3:0 (16, 22, 23)
Prvý duel suveréna dlhodobej časti súťaže sa hral v peknej atmosfére, ku ktorej nemalou mierou prispel aj hlúčik nitrianskych fanúšikov. Novomešťanov, ktorí v príprave testovali formu v dueloch so Starým Městom, Púchovom a Sokolom Viedeň, nezastihlo play off v optimálnom stave a viacero hráčov sa v uplynulých dňoch muselo popasovať s rozličnými boľačkami alebo ochoreniami. V úvodnom zahrievacom sete nedokázala Nitra klásť výraznejší odpor. V ďalšom priebehu sa však hra hostí zlepšila - najmä obrana a servis. Domáci napokon rozhodli o svojom triumfe v koncovkách ďalších dvoch setov, ktoré však už mali podstatne vyrovnanejší vývoj.
VK Ekonóm SPU Nitra - VK Cityfarma Nové Mesto nad Váhom 1:3 ( -20, 21,-19,-20)
Vo fantastickej športovej atmosfére sa oba kluby od úvodu prvého setu striedali vo vedení. Hostia však využili chvíľkové zaváhanie nášho tímu, dostali sa do bodového úniku a set napokon získali vo svoj prospech. V druhom sete sa vývoj zápasu úplne otočil, vďaka riskantnému podaniu a dobrému útoku sa hráči SPU začali presadzovať. V treťom, najvyrovnanejšom sete sa obe družstvá striedali vo vedení, ale skúsenejší hostia dotiahli koncovku setu. Získali tak potrebný pokoj, čo sa prejavilo aj vo štvrtom sete a zaslúžene zvíťazili.
VK Cityfarma Nové Mesto nad Váhom - VK Ekonóm SPU Nitra 3:1 (10, -23, 16, 20)
V prvom sete podala Nitra odovzdaný výkon. V druhom dejstve sa Nové Mesto dostalo do útlmu, naši hráči to využili a vyrovnali stav zápasu. V nasledujúcich častiach to bol vyrovnaný boj, no favorizovaní domáci sústredeným výkonom nedopustili prekvapenie a podľa očakávania postúpili do semifinále.
V bojoch o 5.-8. miesto sa naši volejbalisti stretnú v sobotu 31. 3. o 17.00 h v ŠH SPU s tímom VŠK Púchov.
V ďalších kolách extraligy porazili hráči Casta SPU Nitra družstvo Dolného Kubína 105:76 (28:19, 26:23, 31:11, 20:23) a v Spišskej Novej Vsi prehrali 65:58 (16:20, 22:11, 8:19, 19:8). Po tesnej prehre so silným Svitom 83:84 (19:25, 19:17, 18:19, 27:23) si víťazstvom nad Levicami 90:54 (15:11, 37:14, 20:15, 18:14) poistili tretie miesto pred play off.
Dekan Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre oznamuje, že
* 3. apríla 2007 o 10.30 h v posluchárni A-02 prednesie Ing. NORBERT LUKÁČ, PhD., verejnú habilitačnú prednášku na tému Voľné radikály v živočíšnych bunkách a o 12.00 h bude na Katedre fyziológie živočíchov FBP (cvičebňa AT-02, pavilón T, prízemie) obhajovať habilitačnú prácu na tému Stopové prvky a kvalita inseminačných dávok.
Dekan Mechanizačnej fakulty SPU v Nitre oznamuje, že 11. apríla 2007 sa v zasadačke Katedry strojov a výrobných systémov budú konať obhajoby doktorandských dizertačných prác:
* o 8.30 h bude Ing. JÁN JOBBÁGY, doktorand na KSaVS, obhajovať prácu na tému Hodnotenie efektívnosti závlahovej techniky pri zavlažovaní vybraných plodín;
* o 10.00 h bude Ing. PAVOL HLUBINA, doktorand na KSaVS, obhajovať prácu na tému Technické, technologické a ekologické predpoklady využívania závlah v súčasnom poľnohospodárstve.
Katedra hygieny a bezpečnosti potravín usporiada v dňoch 28.-29. marca v kongresovom centre SPU tretí ročník vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou na tému Bezpečnosť a kontrola potravín. V siedmich sekciách odznie 25 prednášok a formou posterov sa bude prezentovať viac ako 50 príspevkov. Na podujatí sa predstavia aj výrobcovia potravín a firmy ponúkajúce laboratórnu techniku pre potravinárske odvetvie. Program konferencie ako aj ďalšie informácie nájdete na www.bezpecnostpotravin.sk
* Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov pri SPU v Nitre pozýva svojich členov na členskú schôdzu, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 12. apríla 2007 o 16. hodine v posluchárni Z-1.
* Vysokoškolské biblické hnutie vás pozýva na diskusiu s prof. Júliusom Krempaským, zakladateľom modernej fyziky na Slovensku, na tému Veda versus viera? Podujatie sa uskutoční 27. marca 2007 o 18.00 h v kongresovom centre ŠD A. Bernoláka. Viac na www.spu.sk/vbh
