| Číslo 1 | 22. septembra 2006 | |
| Číslo 2 | 6. októbra 2006 | |
| Číslo 3 | 20. októbra 2006 | |
| Číslo 4 | 3. novembra 2006 | |
| Číslo 5 | 16. novembra 2006 | |
| Číslo 6 | 1. decembra 2006 | |
| Číslo 7 | 15. decembra 2006 | |
| Číslo 8-9 | 26. januára 2007 | |
| Číslo 10 | 9. februára 2007 | |
| Číslo 11 | 23. februára 2007 | |
| Číslo 12 | 9. marca 2007 | |
| Číslo 13 | 23. marca 2007 | |
| Číslo 14-15 | 20. apríla 2007 | |
| Číslo 16 | 4. mája 2007 | |
| Číslo 17 | 18. mája 2007 | |
| Číslo 18 | 1. júna 2007 | |
| Číslo 19 | 15. júna 2007 | |
| Číslo 20 | 29. júna 2007 |
V aktuálnom dvojčísle Poľnohospodára prinášame:
myšlienky premiéra SR Roberta Fica a poslanca EÚ Jána Fígeľa, ktoré odzneli na nitrianskej akademickej pôde.
Viete, ako vplýva ľudská činnosť na zmeny globálnej klímy?
Aj traktoristi sa musia stále vzdelávať. Reportáž z celoslovenského školenia v Kolíňanoch.Pesticídy - áno či nie?
Nové hnojivo Pentakeep V
Voda, čo nás drží nad vodou
Na návšteve u poetky a prekladateľky Mily Haugovej
Poézia študentským perom
V zrkadle... dekan Karol Kalúz
Čo vás/nás čaká počas Nitrianskych univerzitných dní - program
Iniciatíva a kreativita ako základ štúdia
Študentky FEM na konferencii v ruskej metropole
Z dvadsaťročnej histórie programu Erasmus
Kreslený komiks Študáci
Nitrianski gymnazisti na stretnutí s elementárnou fyzikou
Stretnutie bývalých zamestnancov FEM
Nové knihy, šport, súťaž a užitočné informácie pre všetkých.
Príjemné čítanie!
Na jednom seminári "o školskej príprave na život" hovorili aj dvaja úspešní manažéri veľkých úspešných spoločností. O tom, že absolvujúc štúdium mali veľa vedomostí, ale zo začiatku nevedeli, čo s nimi, nevedeli, ako ich použiť. Čosi im chýbalo. Zrazu sa nepozeralo na známky, ale na osobnostné kvality. Až v praktickom živote sa učili nachádzať svoju výnimočnosť a využívať ju, komunikovať s nadriadenými a kolegami, pracovať v tíme, zistili, akú cenu má ich slovná cudzojazyčná zásoba, aké dôležité je vedieť vyhľadávať, spracúvať a porovnávať informácie, učili sa vidieť súvislosti.
Priznám sa, že slová manažérov, ako im škola dala za batoh vedomostí, ale nepripravila ich na praktický život, mi zneli ako obohrané klišé a frázy. Naozaj im škola ublížila, ak museli začať sami osobnostne rásť a učiť sa celkom nové veci? Asi si neuvedomili, že ide o celkom prirodzený bežný proces. Prísne vzaté, obchodná akadémia nevychová "obchodníka", pedagogická fakulta nenaučí učiť. A nemyslím si, že úspešným manažérom sa staneme tým, že sme absolvovali manažérsku školu.
Predpokladám, že každý z nás pri prechode zo školy do sveta praxe začínal akoby odznovu. Že škola nám naložila za fúrik tehál, ale neukázala, čo všetko z nich možno postaviť. Nemala to robiť? Uvedomme si, že z tých istých tehál možno postaviť domy všelijaké. Nepodceňujme tehly. A navyše, nezabúdajme, že z mála tehál - malý dom.
Pravdaže, na stavanie treba aj maltu. Škola môže pomôcť čosi jej namiešať. Ale začať stavať, to už musí človek sám. Pravda, dobre je vedieť, z čoho sa dá malta namiešať. Osobnosť človeka výrazne (asi najvýraznejšie) formujú životné skúsenosti. Ťažko si čo i len predstaviť, že by tu škola mohla suplovať.
Plytké mi pripadajú výzvy - učitelia, pracujte na sebe. Pravdaže, treba, aby každý na sebe pracoval. Po celý život. Aj manažéri, starostovia, smetiari, hokejisti, nielen učitelia. Ale skôr, ako to učitelia budú robiť so zanietením, treba im dať motiváciu. Vôbec nemyslím iba na finančnú.
Grémium na svojom zasadnutí 4. apríla schválilo správu o vedeckovýskumnej činnosti, resp. o činnosti Slovenskej poľnohospodárskej knižnice SPU za uplynulý rok.
Na programe bolo ďalej prerokovanie plánu zabezpečenia praktickej výučby študentov našej univerzity na rok 2007 v rámci účelovej činnosti VPP, s.r.o. Členovia kolégia boli oboznámení aj s programom Nitrianskych univerzitných dní, ktoré sa budú konať v dňoch 23. apríla až 3. mája, ako aj novým riešením na prezentovanie informácií o SPU prostredníctvom internetu. Systém CMS (Content Management System), nástroj, ktorý zjednoduší publikovanie na webovej stránke univerzity, bude uvedený do prevádzky v tomto mesiaci, pričom zodpovednosťou za systém bol poverený Ing. Miloslav Mucha. Kolégium v ďalšom bode programu súhlasilo s odpredajom Domu Zobor SPU na Jazernej ul. 23, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť na plnenie úloh SPU. Návrh bude predložený na schválenie Akademickému senátu a následne Správnej rade SPU v Nitre. Odpredaj nehnuteľnosti by sa po schválení návrhu mal realizovať podľa vypracovaného znaleckého posudku. Kolégiu bol predložený aj návrh zameraní Univerzity tretieho veku v akad. roku 2007/2008. Podľa schváleného návrhu by sa v Nitre vyučovali odbory zamerané na záhradníctvo, ovocinárstvo, potraviny, výživu a zdravie, v stredisku Žilina záhradníctvo a špeciálne záhradníctvo, v Martine záhradníctvo, informatika a manažment a anglický jazyk a v Trnave záhradníctvo.
S prednáškou na tému Európsky priestor vzdelávania - perspektíva pre Slovensko vystúpil 19. marca v aule Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre JÁN FIGEĽ, komisár Európskej únie, zodpovedný za vzdelávanie, výchovu, kultúru a mládež.
V kontexte histórie Európskej únie, ktorej základy boli položené pred päťdesiatimi rokmi, zdôraznil, že univerzity boli v dejinách vždy nositeľmi slobody a vzdelanosti, faktora občianskej zrelosti. Z hľadiska rozvoja Európy a jej zamestnanosti považuje komisár za mimoriadne dôležité najmä celoživotné vzdelávanie, na ktoré dostane Slovensko v budúcom období 9,2 mil. eur. Zvýšenie vzdelanosti a dôraz na podporu vedy a výskumu je prvoradým faktorom rozvoja európskeho hospodárstva, ktoré by sa zo súčasnej "druhej ligy" malo prepracovať v porovnaní s USA na lepšie pozíciu.
Ján Figeľ kvitoval dvadsaťročnú históriu programu Erasmus. Počas tohto obdobia absolvovalo medzinárodné mobility 1,5 milióna študentov. Slovensko sa do programu zapája od roku 2000. Vlani odišlo študovať do krajín EÚ 1164 slovenských študentov a na naše univerzity ich zo zahraničia prišlo 554. Zdôraznil potrebu zvýšiť záujem študentov o technické smery, pretože takéto pracovné sily Európa potrebuje.
Komisár Ján Figeľ sa s uznaním vyjadril o aktivite Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorá sa ako jediná v SR zapojila do programu Erasmus Mundus, zameraného na podporu spolupráce a mobility v oblasti vysokoškolského vzdelávania medzi krajinami EÚ a tretími krajinami (viac o programe na www.fem.uniag.sk/cpeu).
Na pozvanie rektorov oboch nitrianskych univerzít sa 3. apríla v aule UKF konala prednáška predsedu vlády SR Roberta Fica na tému Slovensko a EÚ.
Premiér sa venoval najmä zahraničnopolitickým problémom a dominantným témam vo vnútri únie - energetike a budúcnosti samotnej organizácie. "Energetika je oblasť, kde SR nevyjednala výhodné podmienky pri vstupe do EÚ. Donedávna sme boli schopní vyvážať 11 až 12 % elektrickej energie, po uzatvorení dvoch blokov atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ak ich nenahradíme, budeme nútení dovážať 20 až 24 % elektrickej energie," povedal Robert Fico. Slovensko sa musí vrátiť do stavu, keď bude v energetickej oblasti sebestačné a aj schopné energiu vyvážať. Zdôraznil, že vláda SR musí v najbližších rokoch predložiť aj program diverzifikácie dodávok ropy a plynu.
V súvislosti s budúcnosťou EÚ je Slovensko za prijatie ústavy EÚ v čo najkratšom čase. Cieľom vlády je od 1. januára 2009 zaviesť euro, dôležité je plnenie podmienok rozpočtového deficitu, ktorý nesmie prekročiť tri percentá, "tohto roku je deficit nastavený na 2,9 %, na budúci rok na 2,5 %."
V diskusii premiér odpovedal na otázky o rozširovaní EÚ, regionálnych rozdieloch, daniach i klesajúcej kvalite vysokoškolského vzdelávania. Dôvod vidí v tom, že za posledné roky vzniklo veľa vysokoškolských inštitúcií, ktoré nespĺňajú požadované kritériá. "Nestavajme po mestách pamätníky pre politikov v podobe škôl, nemá zmysel, aby žilo zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavku kvality. Škodí najmä študentom, ktorí ho absolvovali, a potom majú problém uplatniť sa v praxi," reagoval Fico.
Napriek tomu, že premiér nechcel hovoriť o domácej politike, nevyhol sa ani otázke z tejto oblasti súvisiacej s výrokmi predsedu SNS Jána Slotu, či kritike svojej nedávnej návštevy v Číne.
Robert Fico v rámci pobytu v Nitre navštívil potom Biskupský úrad, priemyselný park Nitra - Sever a svoju návštevu ukončil na mestskom úrade, kde rokoval s predstaviteľmi regiónu i mesta a podporil ambíciu Nitry súťažiť o titul Európskeho hlavného mesta kultúry 2013.
SRK neprijala 11. apríla stanovisko k novele vysokoškolského zákona. Vzala ju len na vedomie, hoci zásadné pripomienky rektori nemali. Argumentovali tým, že definitívnu verziu novely dostali v poslednej chvíli a nevedeli, s akými pripomienkami ministerstvo súhlasilo. Za neštandardné tiež považujú, že minister Ján Mikolaj svoje návrhy neustále menil. Niektorí rektori sa chcú pokúsiť presadiť svoje pripomienky priamo v parlamente. Podľa rektora UK v Bratislave Františka Gahéra ide napríklad o riešenie presunu právomocí z akademického senátu na správnu radu, čo nepovažuje za správne. Upravovať sa zrejme bude aj postavenie doktorandov, ktorí by si podľa najnovšieho návrhu zákona museli platiť všetky odvody, hoci pôvodne to mal robiť štát. SRK prijala uznesenie, v ktorom vyzvala MŠ SR, aby túto situáciu riešilo. Rektori nie sú spokojní ani s návrhom, za akých podmienok si budú vysoké školy brať úvery. Po dohode s ministerstvom financií sú totiž podmienky nastavené tak, že školy získajú len krátkodobé úvery, ktoré ich situáciu neriešia. Obmedzenia počtu externistov na polovicu sa už rektori neobávajú, malo by platiť až od ak. roka 2008, takže školy budú mať dosť času pripraviť sa na novú situáciu.
Vo štvrtok 26. apríla zaplnia cvičebne a posluchárne všetkých šiestich fakúlt SPU účastníci študentských vedeckých konferencií, aby vo viac ako 40 sekciách prezentovali výsledky svojej samostatnej vedeckej práce.
Na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov privítajú súťažiacich študentov a hostí na trinástej vedeckej konferencii s medzinárodnou účasťou o 8.00 h v posluchárni A-1. V priestoroch dekanátu Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva na Tulipánovej ulici 7 sa zídu účastníci ŠVK o 8.00 h, na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja o 8.00 h v cvičebni FF-11 na Farskej ulici. Piatu vedeckú konferenciu študentov a doktorandov Fakulty biotechnológie a potravinárstva otvoria o 8.30 h v posluchárni Z-02. Na Fakulte ekonomiky a manažmentu začne fakultná konferencia ŠVČ o 8.30 h v posluchárni S a na Mechanizačnej fakulte o 8.30 h v CH-pavilóne. Bližšie informácie o sekciách a témach súťažných prác nájdete na webových stránkach fakúlt.
V rámci odborného tematického zájazdu navštívila 27. marca našu univerzitu skupina poľnohospodárskych odborníkov z Fínska. Cestu organizoval fínsky ústav pre racionalizáciu práce v poľnohospodárstve a lesníctve TTS v Rajamäki pod vedením jeho riaditeľa Dr. Larmo Tuomu. Počas krátkeho pobytu v Nitre sa fínski hostia zaujímali o organizáciu štúdia a výskumu na Mechanizačnej fakulte, najmä v oblasti využívania biomasy na energetické účely. V sprievode prodekana MF doc. Ing. Jána Gaduša, PhD., si pozreli bioplynovú stanicu na VPP v Kolíňanoch a oboznámili sa s výsledkami dosiahnutými v rámci riešenia medzinárodných projektov.
Na medzinárodnej výstave pre záhradníctvo, záhradkárov, priateľov bonsajov a kvetov GARDENIA, Bonsaj Slovakia 2007, ktorú otvorili 12. apríla na výstavisku Agrokomplex, sa už tradične predstavila aj Botanická záhrada SPU.
V piatok 13. apríla sa v kongresovom centre SPU zišli delegáti výročnej konferencie Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri SPU. Viac o rokovaní prinesieme v budúcom čísle.
"Niektorí odborníci vravia, že znalostná ekonomika v poľnohospodárstve znamená efektívne využívať výkonnú techniku vyššej generácie s výdobytkami výpočtovej techniky," začal svoje rozprávanie Ing. PETER BREZOVSKÝ, riaditeľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU, s.r.o., v Kolíňanoch, keď som sa ho spýtala na dôvod, prečo organizujú pravidelné školenia traktoristov. Pri okrúhlom stole sedeli v ten upršaný predjarný deň zástupcovia virtuálneho trojuholníka organizátorov, ktorého každý vrchol mal v tejto partii svoju kartu.
Prečo traktory? P. BREZOVSKÝ vysvetľuje: "Pretože dnes už majú také špičkové technické vybavenie, že traktorista už nie je len šofér, ale pracovník riadiaci výrobnú jednotku, navyše, nie lacnú. To si žiada zručnosť a kvalifikáciu. Kde sú už tie časy, keď traktoristovi stačilo základné vzdelanie! Dnes je to úplne inak. Musí to byť primerane kvalifikovaný pracovník, ktorý je schopný využiť v prospech efektívnosti podniku všetky vymoženosti, ktoré technika ponúka. Celoživotné vzdelávanie nie je aktuálne iba u špičkových manažérov, ale u pracovníkov na rôznych stupňoch riadenia výroby. Rozmýšľali sme, ako prepojiť odborné zázemie univerzitných pracovísk s praxou a firmami dodávajúcimi najmodernejšiu techniku, a tak vznikla spoločná aktivita nášho podniku s Mechanizačnou fakultou SPU v Nitre a firmou HRIADEĽ, s.r.o., ktorá dodáva špičkové traktory značky FENDT. Veď keď si objednám traktor s plnou výbavou, snažím sa, aby všetky jeho funkcie boli maximálne využité. Obsluha má dnes skôr pozíciu kontrolnú. Nezasahuje do všetkých procesov, lebo objektívnejšie to dokáže počítač, ktorý optimalizuje celý prevádzkový režim z hľadiska efektívnosti hospodárenia, obrábania pôdy a vykonávania jednotlivých pracovných operácií. My, manažéri veľkých podnikov, by sme boli radi, keby bola pozícia traktoristu viac pasívna ako aktívna a všetko zaňho riadila elektronika. Ako som už povedal, traktoristi majú veľa skúseností, ale nestretol som sa ani s jedným, ktorý by dokázal využiť celú škálu možností, ktorou moderný traktor disponuje. Traktorista sa naučí jednu vec, tú využíva, ostatných vymožeností sa bojí, myslí si, že by svojím zásahom nedajbože dačo pokazil. Preto na našich školeniach jednak prezentujeme novú techniku a traktoristov teoreticky vzdelávame, jednak si oni v dielni a na poli môžu naučené overiť v praxi.
Názor Ing. VÍTĚZSLAVA CHRÁPAVÉHO, zástupcu spoločnosti FENDT pre strednú a východnú Európu, riaditeľove slová potvrdzuje: "Traktoristi sú zodpovední za kvalitu práce a technika im má pomôcť, aby sa pri nej menej unavili. Ich úlohou nie je riadiť, ale len kontrolovať, či fungujú všetky automatické alebo elektronické mechanizmy, ktoré riadia výrobnú jednotku. Tak, aby traktorista mal čo najmenej práce s vlastnou jazdou a mohol sa venovať kvalite práce, ktorú za ním vykonáva náradie. Poľnohospodárstvo je biznis, ktorý závisí od mnohých faktorov, predovšetkým od počasia. Keď je predpoveď zlá, robí sa veľmi intenzívne, nie je čas na dlhé nastavovanie a na premýšľanie, práca sa musí urobiť čo najskôr a najkvalitnejšie. Snažíme sa o to, aby traktorista nemusel zakaždým, keď nasadne do traktora a naštartuje, znovu všetky systémy nastavovať. Akonáhle nájde optimum nastavenia traktora s náradím, uloží si ho do pamäti počítača a kedykoľvek ho má k dispozícii. Príde ráno do práce, dostane od mechanizátora zadanie, akú prácu má vykonať, nájde si na dvore potrebné náradie, vyhľadá v počítači vhodné nastavenie a v priebehu niekoľkých minút ide na pole. Rovnako je to so sledovaním výkonov. Informácie dnes znamenajú peniaze. Ak ich má podnik rýchlo k dispozícii, dokáže dokonalejšie využiť potenciál strojov aj ľudí.
Dr. JÁN BOHON, manažér firmy Hriadeľ, s.r.o., sa na školenia pozerá aj z "kantorského" uhla: "Výučbu realizujeme v intenciách vzdelávania dospelých. Ide predovšetkým o dialóg, nie o monológ prednášajúceho. Ľudia z praxe majú často v určitých oblastiach oveľa väčšie skúsenosti ako samotný lektor. Ak sa podarí dialóg nadviazať, je to prospešné pre obe strany. Získame poznatky o kvalite nášho vzdelávania, pracovníci univerzity zas spätnú väzbu týkajúcu sa výučby na fakulte, impulzy, čo by sa dalo zlepšiť a inovovať. Pedagógovia z univerzity sem chodia s radosťou, pretože si tu osvojujú technické novinky a môžu ich preniesť aj do posluchární. Naša firma má v spolupráci s týmito osvedčenými partnermi aj ďalšie plány na školenie mechanizátorov a agronómov. Chceme na to využiť možnosti, ktoré fondy EÚ ponúkajú na podporu vzdelávania a poradenskej činnosti. "Hriadeľ je komerčná firma, má svoje priority, ale touto formou sa zapája aj do vzdelávacieho procesu na SPU," dodáva PETER BREZOVSKÝ. "Snažíme sa o to, aby naši študenti mali možnosť učiť sa na najmodernejšej technike. Aby sa ako budúci manažéri vedeli rozhodnúť, akú techniku nakúpia pre svoje firmy. Prezentujeme im aj výrobky iných producentov, aby na základe kvality a technických parametrov vedeli čo najlepšie rozhodovať."
A už sme v dielni, kde sa účastníci školenia traktoristov z celého Slovenska cítia ako ryby vo vode. To, čo sa doobeda naučili v posluchárni od pedagógov Mechanizačnej fakulty SPU, prof. ANTONA ŽIKLU a doc. ZDENKA TKÁČA, tu rozmieňajú na drobné, pýtajú sa, vymieňajú si skúsenosti. MARTIN HALMEŠ z FENDTu, absolvent MF SPU, jeden z organizátorov školenia, nám povedal: "Školenie prebieha ako po masle, traktoristi majú oň veľký záujem. Verím, že si odnesú veľa nového a využijú to v praxi. Pri týchto slovách spokojne pritakáva aj FEDOR KUNKEL, účastník kurzu z Oponíc: "Som veľmi spokojný, je to poučné, dozvedeli sme sa o novinkách, ktoré výrobné firmy ponúkajú. Oprášili sme si vedomosti, zistili, na čo sa zamerať, ako pracovať čo najefektívnejšie."
Svetová meteorologická organizácia a v jej rámci aj Slovenská meteorologická služba oslavujú 23. marec ako Svetový deň meteorológie. Každý rok pod určitým tematicky zameraným heslom. V tomto roku je to polárna meteorológia. Hlavne preto, že ľudské činnosti zasahujú aj do tejto oblasti s dôsledkom negatívneho ovplyvňovania klimatického systému Zeme.
Základné hrozby pre polárne oblasti vyplývajú najmä zo znečisťovania ľadovcov atmosférickou cirkuláciou prisunutými imisiami, ktoré sa znižovaním odrazu žiarenia (albeda) podieľajú na ohrievaní povrchu. Ďalšia hrozba prichádza zo zmeny chemického zloženia atmosféry. Plyny, uvoľňované pri topení sa permafrostu, trvalo zamrznutej pôdy (metán, CO2 a iné), zvyšujú skleníkový efekt atmosféry, ktorého dôsledkom je otepľovanie. Z toho sa odvodzuje deštrukcia pevninských ľadovcov hlavne výparom, pomalým stekaním ľadovcov po svahoch do okolitých morí, čím sa zvýši prísun sladkej vody a klesá slanosť okolitých morí. Tým sa zmenia podmienky termohalinnej cirkulácie (vzťah teploty, hustoty a slanosti morskej vody), uľahčí sa zamŕzanie morí a zmenia sa podmienky pre tamojšie ekosystémy. Najvýznamnejším príkladom je El Niňo (Jezuliatko; teplý a úzky prúd v Tichom oceáne, ktorý sa objavuje vždy okolo Vianoc), vyskytujúci sa pozdĺž pobrežia Južnej Ameriky s negatívnymi vplyvmi na rybolov.
Zmeny v oblasti polárnej klímy neobchádzajú ani naše zemepisné pásma, do ktorých sa presúvajú čoraz teplejšie arktické vzduchové hmoty. Príkladom je aj tohtoročná zima, keď priemerná teplota bola v porovnaní s klimatickým normálom vyššia o vyše 4,0 °C. Tým sa zaraďuje k najteplejším zimám v období klimatických pozorovaní u nás.
Nech je to už akokoľvek s globálnou klímou - doma je doma: na ilustráciu niektoré z extrémov počasia v Nitre v rokoch 1961-2006:
Absolútne maximum teploty vzduchu (2 m): 37,2 °C (1994)
Prvá zváračská, a.s., Bratislava, Slovenská zváračská spoločnosť a Katedra spoľahlivosti strojov Mechanizačnej fakulty zorganizovali na pôde našej univerzity v utorok 13. marca odborný seminár zameraný na systémy kvality vo zváraní v súvislosti s plnením noriem radu STN EN ISO 3834 i ďalšími súvisiacimi normami.
Podujatie bolo určené najmä organizáciám, ktoré začínajú so zavádzaním systémov kvality, pripravujú sa na transformáciu svojho systému podľa uvedených noriem, či odborným pracovníkom a personálu, ktorí zabezpečujú plnenie požiadaviek kvality. Seminár otvoril riaditeľ divízie certifikácie Prvej zváračskej, a.s., prof. Ing. PETER POLÁK, PhD., prednáškou na tému certifikácie osôb a systémov kvality po vstupe Slovenska do EÚ. "Našu spoločnosť akreditovala Slovenská národná akreditačná služba a u nás získané certifikáty majú medzinárodnú platnosť," predstavil Prvú zváračskú prof. Polák. Čo sa z jeho pohľadu v poslednej dobe zmenilo vo zváraní? "K značnému vývoju došlo v súvislosti s výskumom v oblasti zvárania, posunul sa do oblasti najproduktívnejších špičkových technológií, ako je laser, plazma, elektrónový lúč a podobné zdroje tepla na zváranie, rezanie a povrchové nanášanie. To sú hlavné technológie, ktorými disponuje aj naša spoločnosť." Dodal, že sa venujú aj zavádzaniu systémov kvality. "Tieto poznatky sú relatívne nové, preto ich chceme prezentovať na celej sérii seminárov, aby sme záujemcov zorientovali v problematike a získali ich pre túto činnosť."
Začiatkom marca sa v známej francúzskej vinohradníckej oblasti Bordeaux konala medzinárodná súťaž v reze viniča. Medzi 332 vinohradníkmi z Francúzska, Španielska, Portugalska, Talianska, Chile, Juhoafrickej republiky a Českej republiky boli aj dvaja zástupcovia Slovenska, Peter Krajčovič, náš absolvent a Juraj Somorovský, študent 1. ročníka SPU. Prvý bol seniorským a druhý juniorským víťazom Celoslovenskej súťaže v reze viniča z roku 2006. Cieľom rezu viniča je ponechať na kre také množstvo plodonosných pukov, aby bola zabezpečená požadovaná úroda hrozna, a to pokiaľ ide o jej množstvo i kvalitu. "Vo Francúzsku sme sa stretli s odlišnosťami v prevedení rezu. Na Slovensku sa snažíme staré drevo z viniča odstrániť, kým Francúzi ho ponechávajú," poukázal na odlišnosti v pestovaní viniča J. Somorovský. Vo Francúzsku sa hodnotia i teoretické vedomosti vinohradníkov z agrotechniky pestovania viniča a z bezpečnosti pri práci. Ďalším rozdielom, ktorým sa chcú inšpirovať aj naši organizátori, je neodstraňovanie dreva po reze z konštrukcie. Tento krok umožní hodnotiacej komisii lepšie posúdenie odbornosti rezu.
Súťaž bola rozdelená na dve kategórie. V prvej boli účastníci zo zahraničia a v druhej Francúzi. Dôvodom boli práve odlišnosti v prevedení rezu. "Trochu nás sklamalo, že v medzinárodnej súťaži organizátori vyhlasovali len prvé miesto. Získal ho účastník zo Španielska. Všetci ostatní dostali pamätné medaily," povedal J. Somorovský.
Tento Faradayov výrok bol krédom JAROSLAVA HEYROVSKÉHO, tvorcu polarografie, jediného nositeľa Nobelovej ceny za vedu v histórii Československej republiky. Tento pozoruhodný muž, ktorý prednášal na najlepších svetových univerzitách a podstatne vylepšil mnohé odvetvia povojnového priemyslu, zomrel pred 40 rokmi, 27. marca 1967.
Keď Heyrovský v roku 1922 dokončil svoj objav, publikoval ho nielen v češtine a angličtine, ale aj vo francúzštine. Úlohu svetového jazyka tu zohrala aj slovenčina, lebo neskôr sa na teoretickom rozpracovaní jeho myšlienok a na praktickom rozvoji polarografie významne podieľal Heyrovského žiak DIONÝZ ILKOVIČ, rodák zo Šarišského Štiavnika, ktorý sa narodil práve pred sto rokmi.
Tvrdá voda a naše zdravie
Pod pojmom tvrdosť vody sa rozumie obsah vápnika (Ca) a horčíka (Mg) vo vode. V ostatnom čase sa široko propagujú zariadenia na odstránenie tvrdosti vody na princípe reverznej (obrátenej) osmózy. Je to filtračná metóda, pri ktorej sa voda pretláča cez polopriepustnú membránu. Tá prepúšťa len objemovo malé molekuly vody, kým väčšie molekuly a ióny rozpustených látok ostávajú za ňou. Takto cez ňu prejde len čistá voda, zvyšná obmýva povrch membrány a odvádza v nej rozpustené soli do odpadu. Reverznou osmózou sa z vody odstraňuje 85 až 98 percent rozpustených látok. Preto je táto metóda vhodná na prípravu demineralizovanej vody na technické účely ako náhrada destilovanej, resp. redestilovanej vody. Používa sa aj na prípravu pitnej vody odsoľovaním morskej vody.
Pitná voda - zdroj minerálnych solí
Po roku 1999 sa objavili na našom trhu zariadenia, ktoré využívajú reverznú osmózu na úpravu pitnej vody v domácnostiach. Na propagáciu predaja týchto drahých zariadení využívajú distribútori viaceré nevedecké a nezmyselné argumenty. Považujú napríklad všetky rozpustené látky vo vode za škodliviny, ktoré treba z nej úplne odstrániť. Citujem niektoré ich (nepravdivé) výroky: "Existuje mnoho rokov mylný názor, že pitná voda musí obsahovať minerálne soli." "Pitná voda nikdy nebola a nie je dodávateľom minerálií (Ca, Mg, K), nevyhnutných pre životné funkcie organizmu človeka." "Je nevyvrátiteľným faktom, že ľudia konzumujúci väčšiu časť života veľmi tvrdú vodu, obsahujúcu veľa vápnika, majú štatisticky vysokú pravdepodobnosť vzniku kardiovaskulárnych chorôb". Ďalšie nevedecké tvrdenie je, že: "Navyše, anorganické minerálie z vody sú pre naše telo len veľmi málo využiteľné". Pýtame sa, ako môžu spôsobiť vznik kardiovaskulárnych chorôb, keď sú veľmi málo využiteľné? Opak je pravdou, makro- a mikrominerálie sú prítomné v pitných vodách vo forme veľmi dobre prijateľných disociovaných iónov, ich biovyužiteľnosť je veľmi vysoká. Prechádzajú priamo cez biomembrány buniek a zúčastňujú sa na tzv. pasívnom a aktívnom transporte nevyhnutnom pre udržanie konštantného vnútorného prostredia buniek.
Čo hovorí výskum?
Výsledky bádania v tejto oblasti, realizovaného v posledných rokoch v ČR, jednoznačne dokazujú zdravotnú prospešnosť používania tvrdej vody, ako aj riziká pitia demineralizovanej vody. O biogénnom význame Ca a Mg v pitnej vode výstižne hovorí zaužívaný slogan: "Čím tvrdšia voda, tým mäkšia aorta". Potvrdzuje skutočnosť, že pitie tvrdšej vody znižuje pravdepodobnosť srdcových a cievnych ochorení. Naopak, pitie demineralizovanej vody môže viesť k poruchám metabolizmu základných minerálnych biogénnych prvkov, ako je Ca, Mg a Na i k poruchám vodného hospodárstva. Asociácia vodárenských expertov (ČSAVE) vydala v r. 2001 k tejto veci svoje stanovisko, zverejnené na webových stránkach www.volny.cz/csave: "Pitná voda upravená prístrojmi, využívajúcimi reverznú osmózu, sa stáva z hľadiska ľudského zdravia technickým denaturátom. Nemožno ju preto odporučiť v našich prírodných a geografických podmienkach na používanie ako náhradu za pitnú vodu bez ujmy na zdraví". ČSAVE varuje aj pred praktikami niektorých predajcov, ktorí pri ponúkaní spomínaných zariadení využívajú niekedy aj odsúdeniahodný reklamný trik s elektrolýzou vody, ktorý podľa nás hraničí s trestným činom". Podobné "ťahy" používajú aj slovenskí predajcovia, ktorí zneužívajú známe vedecké poznatky o elektrolýze a vodivosti vody.
Národné referenčné centrum pre pitnú vodu Štátneho zdravotného ústavu ČR vydalo k zariadeniam na úpravu pitnej vody na báze reverznej osmózy toto stanovisko: "Pravidelná konzumácia vody s nízkym obsahom Ca a Mg vedie preukázateľne k zvýšenému riziku úmrtia na kardiovaskulárne choroby, odvápňovaniu kostí, pravdepodobne aj k vzniku niektorých druhov nádorov a komplikácií v gravidite, náhlemu úmrtiu a k výskytu neurodegeneratívnych ochorení. Varením v demineralizovanej alebo mäkkej vode dochádza k vysokým stratám potrebných minerálnych látok z potravín. Cantor (1997) konštatuje, že tvrdosť vody má veľký význam v celom potravinárskom priemysle, kde významne ovplyvňuje senzorické a nutričné hodnoty nápojov a potravín. Autor uvádza, že pravidelné pitie tvrdých vôd znamená štatisticky preukaznú vyššiu odolnosť proti infarktom, porážkam a niektorým typom rakoviny.
V časopise Visions (č. 2/2006) sa píše: "Konzumácia vody po reverznej osmóze by človeka mohla zabiť. V ľudskom tele je tzv. osmotický tlak, čiže pnutie bunky, ktoré závisí od obsahu minerálií. Rovnováha v tele by sa čistou H2O tak narušila, že bunky by popraskali, čo by mohlo po vypití väčšieho množstva takto dokonale vyčistenej vody viesť až k úmrtiu. Preto sa aj do pitnej vody, pripravenej odsoľovaním morskej vody reverznou osmózou, musia dodatočne pridávať potrebné minerálie vo forme solí. Aj niektorí výrobcovia zariadení na úpravu vody reverznou osmózou dopĺňajú filtračný režim prídavným remineralizátorom, ktorý obohatí pitnú vodu o minerálie. Zariadenia pracujúce na princípe reverznej osmózy majú opodstatnenie pri úprave vody, ale nie na pitné účely (s výnimkou odsoľovania morskej vody). Na úpravu pitnej vodovodnej vody sú nepotrebné a predražené. Predajnosť takýchto zariadení je založená na obchodnej zdatnosti predajcov a na neinformovanosti používateľov.
Obsah Ca a Mg vo vode na pitie, varenie, prípravu jedál a nápojov by sa mal znižovať len pri jej nadmernej tvrdosti a pri zachovaní biogénnej hodnoty vody. Na tento účel je vhodnejšia technológia čiastočnej dekarbonizácie pitnej vody (odstránenie prechodnej hydrogénuhličitanovej tvrdosti), pri zachovaní stálej neuhličitanovej tvrdosti. Nitrianska vodovodná voda má vyhovujúcu celkovú tvrdosť 1,8 mmol/l (10 °N), je stredne tvrdá.
Prijatím šiesteho environmentálneho akčného programu Európsky parlament a Rada uznali, že sa musí znížiť negatívny vplyv pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie. Škodlivé látky by mali byť nahradené menej nebezpečnými substitútmi. "Pesticídy a ich rezíduá v potravinách majú nepriaznivý vplyv na zdravie človeka. Vedecké štúdie dokazujú, že poškodzujú hormonálny a reprodukčný systém, majú karcinogénne a mutagénne účinky. Používanie pesticídov má však vplyv na zvýšenie výnosov poľnohospodárskych plodín, bez ich používania by naši poľnohospodári sotva mohli konkurovať zahraničným výrobcom," povedala na konferencii s názvom trvalo udržateľné poľnohospodárstvo Irena Belohorská. Zdôraznila, že dôležité je podnecovanie presného a rozumného používania pesticídov, ako aj vhodných postupov ochrany rastlín a pôdy. Letecké postreky majú byť na území Slovenska zakázané. Za určitých podmienok však budú udelené výnimky s presne stanovenými normami - napríklad ochrana lesov, ochrana proti komárom atď. Na Slovensku je definovaných jedenásť vodných oblastí, ktoré majú charakter rizikových oblastí z hľadiska znečistenia. Dôležité je rozšíriť aj ochranu vodného prostredia pred znečistením pesticídmi. Vytvoria sa aj systémy školení pre profesionálnych užívateľov pesticídov i takzvaný alarm systém pre obyvateľstvo. "Zároveň je potrebné, aby si členské štáty uplatňovali bežné sadzby DPH na pesticídy s cieľom obmedziť podnety na nelegálnu cezhraničnú výmenu nepovolených výrobkov následkom cenového rozdielu," povedala Irena Belohorská.
Odborníci z Katedry ochrany rastlín predstavili situáciu na Slovensku z hľadiska ochrany poľných plodín. Vedúci katedry prof. Ľudovít Cagáň oboznámil účastníkov konferencie s výsledkami aplikácie chemických i biologických prípravkov a ich vplyvom na úrodu kukurice, pšenice, cukrovej repy a repky olejnej. Z pokusov jednoznačne vyplýva, že jediné prípravky, ktoré ovplyvnili výskyt škodcov, boli chemické. Pri pestovaní kukurice robia ochranu poľnohospodári minimálne štyrikrát, pri cukrovej repe vstupujú do porastu minimálne päťkrát, pri pšenici je sedem vstupov do porastu a pri repke olejnej až desať chemických vstupov. "Otázne je, či bude agronóm akceptovať alternatívne možnosti, lebo on robí všetko, aby mal vyššiu úrodu. Efektívnosť biologických prípravkov je nižšia ako prípravkov chemických. Napríklad pri repke olejnej sú biologické prípravky efektívne, ale pri kukurici sú takmer bez účinku. Agronóm musí produkovať výkon, takže straty musí nejakým spôsobom získať späť," povedal prof. Cagáň.
S príspevkom o eliminácii insekticídov vo vinohradoch a sadoch vystúpil Ing. Peter Tóth. Predstavil metódy, ktoré umožňujú maximálny výnos bez minimálneho používania insekticídov a filozofiu integrovanej regulácie škodcov. "Zatrávnenie medzi radmi, kde je dôraz na prirodzené kvitnúce rastliny, umožňuje znížiť množstvá herbicídov. Nevyhnutnou súčasťou celej integrovanej regulácie škodcov je zavedenie dravého roztočca do porastov. Aplikuje sa formou plstených látok, samovoľne sa šíri a reguluje počet všetkých škodcov, ktoré sa vo vinohradoch nachádzajú. Keď sa úspešne zvládne jeho introdukcia, chemické prípravky nie sú potrebné." Kľúčovým problémom sadov sú motýle obaľovačov. Ing. Tóth predstavil aj exkluzívnu metódu na zníženie akejkoľvek chémie pri regulácii týchto druhov, takzvané narušené párenie s funkciou feromónov. Ak sa podľa neho táto metóda zavedie veľkoplošne, môže byť veľmi účinná. Do diskusie sa zapojil predseda agrárnej komory Ivan Oravec, ktorý podčiarkol, že bez použitia priemyselných hnojív by mali farmári slabú úrodu. Naše prostredie nám však podľa neho najviac ničia druhé krajiny. "Slovensko je akousi oázou, genetickou bankou druhov, ktoré sa už v Európe nevyskytujú. Päťdesiat percent nášho územia je chránených z hľadiska prírody. Tak prečo dovoľujeme iným krajinám prísť sem a ničiť nám túto oázu?" spýtal sa Ivan Oravec. Dôležitá je podľa neho evidencia farmárov a prísna kontrola kvality potravín. "Prioritou pre Slovensko by mala byť výroba bezpečných potravín vyrobených u nás a ochrana nášho trhu pred potravinami síce lacnými, ale nekvalitnými."
Na konferencii sa zúčastnil aj popredný odborník v oblasti onkológie, Čestmír Altaner z Ústavu experimentálnej onkológie SAV Bratislava a vystúpil s príspevkom o účinkoch pesticídov na ľudský organizmus. Vedci podľa neho potvrdili, že pesticídy priamo súvisia s onkologickými ochoreniami. Slovensko bolo v porovnávacom onkologickom programe dvadsiatich piatich štátov a dopadli sme veľmi zle. Takmer vo všetkých druhoch rakoviny sme sa umiestnili na druhom mieste s najväčším výskytom týchto ochorení. "V dvoch diagnózach - rakovine prsníka a rakovine čreva sme krajinou s najväčším výskytom. Situácia je alarmujúca, každý tretí človek u nás má rakovinu," informoval Čestmír Altaner.
Na Slovensku v roku 2005 obsahovalo 38 % vzoriek analyzovaných potravín rezíduá pesticídov a 6,7 % z nich obsahovalo viacero druhov pesticídov. Kritické sú vo väčšej miere potraviny z dovozu, najmä ovocie a zelenina. Napríklad vzorka dovezeného stolového hrozna obsahovala až jedenásť druhov pesticídov. Aj spotrebiteľ však môže redukovať negatívne vplyvy pesticídov. Umytím ovocia a zeleniny znížime obsah ich rezíduí asi o 60 %, tepelnou úpravou o 80 % a sterilizáciou približne o 98 %.
Slovenská poľnohospodárska univerzita usporiadala 5. marca v nitrianskom Agroinštitúte seminár na tému Nové hnojivá radu Pentakeep s metabolicky účinnou zložkou kyselinou 5-aminolevulovou (ALA). Jeho cieľom bolo oboznámiť zástupcov poľnohospodárskej praxe s nástupom novej generácie hnojív, obsahujúcich okrem živín aj metabolicky aktívnu zložku. V prípade hnojív série Pentakeep je to prírodná aminokyselina ALA, ktorá sa nachádza v rastlinách, zvieratách i ľudskom organizme a je normálnou súčasťou biosféry. Pôsobí ako rastový stimulátor a v interakcii s makro- a mikroživinami vytvára synergický efekt, prejavujúci sa lepšou využiteľnosťou rastlinných živín, vyššou úrodou a kvalitou produkcie.
Významnou črtou nového radu hnojív je podľa odborníkov aj schopnosť čeliť rôznym formám environmentálneho stresu - chladu, malému slnečnému svitu či zasolenosti pôdy. Môžu sa tiež miešať s kvapalnými hnojivami aj so súčasne známymi pesticídmi. Šírenie a aplikácia Pentakeepu sú v našej republike ošetrené registráciou, od prvého januára tohto roku je variant Pentakeep - V registrovaný ÚKSUP-om pod číslom 0307. Podľa výsledkov experimentov práve tento typ hnojiva najviac vyhovuje našim podmienkam. Ďalšie dva typy hnojiva, Pentakeep S a G, sú registrované aj v Európskej únii. "Situácia v oblasti výživy rastlín je zložitá. Bez priemyselných hnojív, dostatočného množstva organickej hmoty je úroda slabá. Očakávame, že používaním tohto hnojiva dosiahneme lepšie kvalitatívne výsledky," povedal na začiatku podujatia prof. Ján Tomáš, prorektor SPU.
Cieľom seminára bola aj prezentácia výsledkov pokusov s hnojivom Pentakeep - V na Katedre agrochémie a výživy rastlín v spolupráci s japonskou firmou Cosmo Oil Co.LtD. Výskum sa realizoval formou maloparcelových poľných pokusov na rajčiakoch, viniči hroznorodom, zeleninovej paprike, vodnom melóne, chmeli a pšenici ozimnej. Hnojivo sa aplikovalo na listy v troch koncentráciách, a to 0,02 %, 0,05 % a 0,1 % v dávke 500 litrov vody na hektár a pri koncentrácii 0,02 % aj v dávke 2500 litrov vody na hektár. Modelové plodiny boli postriekané päťkrát počas vegetácie, v dvojtýždňových intervaloch. Zber úrody plodov papriky sa uskutočnil päťkrát, rajčiakov a melónov dvakrát a zber úrody chmeľu, viniča a ozimnej pšenice bol jednorazový. "V pokuse so zeleninovou paprikou v lokalite Želiezovce sa najväčší prírastok úrody i najväčší zisk z hektára dosiahol pri dávke 0,5 l Pentakeepu V v 500 l vody na hektár. Pri neošetrenej kontrole bolo deväť plodov papriky na jednu rastlinu, pri ošetrení Pentakeepom - V sa zvyšoval počet v priemere o dva plody, čo činilo zvýšenie úrodnosti o 15,4 až 25,3 %. Použitie hnojiva sa priaznivo prejavilo v zvýšení obsahu hrubého proteínu a v znížení obsahu dusičnanov v plodoch papriky. Taktiež sa zvyšoval pomer vitamínu C k obsahu dusičnanov v paprike," informoval prof. Otto Ložek, vedúci Katedry agrochémie a výživy rastlín.
Výrazný efekt bol aj pri pestovaní koreňovej zeleniny v prevádzkových podmienkach vo Veľkom Krtíši, či vodných melónov v lokalite Kráľová nad Váhom. "Vyhodnotili sme úrodu, počet plodov na jednu rastlinu a priemernú hmotnosť melónu v závislosti od výživy hnojivom a zistili sme, že koruna vynaložená na nákup Pentakeepu sa nám vrátila desaťkrát," povedal Ing. Ladislav Varga z SPU.
V pokuse s chmeľom obyčajným na lokalite Chocholná - Velčice a rajčiakoch odrody Solerosso a JET v lokalite Kolárovo sa najlepšie výsledky dosiahli pri aplikovaní 0,5 l Pentakeepu V v 2500 l vody na hektár. "Pod vplyvom aplikácie hnojiva sa zvýšil obsah horkých chmeľových látok v hlávkach chmeľu, a to alfa kyselín o 26,8 % a beta kyselín o 5,2 %. Z chmeľových silíc bol pozitívne ovplyvnený najmä relatívny podiel myrcénu a farnesénu," konštatoval doc. Pavol Slamka. "V súvislosti s pokusom s rajčiakmi bolo pozitívne, že aplikovaním hnojiva sa zvyšovala refraktometrická sušina plodov rajčiakov až o 10 %, čo je významné najmä pri priemyselnom spracovávaní plodov na kečup a iné výrobky, kde treba zahusťovať šťavu odparovaním. Oproti príslušnému zberu na kontrole úroda rajčiakov stúpala vo všetkých zberoch v rozmedzí 15 - 20 %. Použitie hnojiva mierne zvyšovalo obsah dusičnanov. Aplikácia nemala jednoznačný vplyv na zvýšenie obsahu vitamínu C, pri druhom zbere bol nižší ako pri prvom," uviedol Ing. Martin Krček z SPU. Účinok Pentakeepu V na obsah minerálnych látok P, K, Mg, S, Cu, Mn, Zn, Fe a Na v plodoch rajčiakov tiež nebol jednoznačný a ich obsah kolísal aj vplyvom "zrieďovacieho efektu" pri rôznych úrodách plodov na jednotlivých variantoch výživy. "V pokuse s viničom hroznorodým (odroda Chardonnay) v lokalite Dolný Ohaj sa najväčšie zvýšenie úrody dosiahlo pri dávke 0,5 l Pentakeepu s 2 500 l vody na hektár, ktoré činilo 13,1 % a zisk predstavoval 4 525 korún z hektára," povedal Ing. Vladimír Juhás z PD Dolný Ohaj. "Súčasne sa dosiahlo preukazné zvýšenie cukornatosti muštu o 0,8 °S."
Na záver seminára prof. Otto Ložek prezentoval výsledky pokusov aplikácie hnojiva NPKS a Pentakeepu V na úrodu a kvalitu zrna pšenice ozimnej v lokalite Sládkovičovo - Nový Dvor. "Z výsledkov pokusov vyplýva, že pšenica nie je trhová plodina, ktorá by mohla zaplatiť náklady na hnojivo. Vplyvom Pentakeepu V v dávke 0,5 l v 500 l vody na hektár jedno- až trojnásobnou aplikáciou Pentakeepu preukazne zvyšovala úrodu zrna o 3,9 % až 6,6 %, avšak ekonomicky priaznivé bolo iba jednorazové použitie uvedeného hnojiva pred kvitnutím pšenice, aj to len spolu s NPKS výživou."
Odborníci zdôraznili, že doteraz majú k dispozícii iba výsledky jednoročných pokusov na Slovensku. Bude ich treba opakovať aspoň dva roky a zahrnúť do nich už nadobudnuté skúsenosti z praxe. Napríklad pri pokusoch s pšenicou začali s aplikáciou hnojiva pred jej kvitnutím, čo bolo pomerne neskoro, lebo význam hnojiva je skôr v prvých rastových procesoch. "V budúcom období treba začať s aplikáciou hnojiva skôr," uzatvára prof. Otto Ložek.
Aj keď s týždenným oneskorením, ale predsa, sa 30. marca uskutočnil Deň poľa, zameraný na jarné práce. Dôvodom oneskorenia, ako to v poľnohospodárstve zvyčajne býva, bolo zlé počasie, ktoré hlavnému organizátorovi, AGRIONu - Združeniu výrobcov a predajcov pôdohospodárskej techniky na Slovensku, vôbec neprialo.
Pod záštitou MP SR a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, s mediálnou podporou Roľníckych novín sa v lokalite medzi Nitrou a Hlohovcom, pri penzióne Hoffer, konala celoslovenská prezentácia modernej poľnohospodárskej techniky. Pozemky poskytla Poľnofarma RADAR, s.r.o., so sídlom v Zbehoch a stroje tu prezentovali dvaja slovenskí výrobcovia, ako aj trinásť dovozcov.
Jedinečným zážitkom bola technika, predstavená priamo v pracovnom nasadení. Naskytla sa nám príležitosť bezprostredne sa oboznámiť s technickými, ale hlavne ekonomickými a exploatačnými parametrami strojov. Na mieste sme si porovnali výsledky ich práce, ktoré by nám, budúcim odborníkom v tejto oblasti, nemali uniknúť.
Hlavným dôvodom našej účasti bolo to, že podujatie dáva priestor na výber strojov a zariadení pre podporu modernizácie, inovácie a efektívnosti v rámci priorít "osi 1" Národného strategického plánu rozvoja vidieka SR na obdobie rokov 2007 - 2013.
Na záver Dňa poľa prebehlo zlosovanie tomboly o ceny, ktoré venovali zúčastnené firmy. Šťastie, žiaľ, tento raz nestálo pri nás, no na štátniciach to určite bude inak!
Milovníci poézie dobre poznajú jej tvorbu, ktorá odráža pocitový svet súčasnej ženy v kontexte vzťahov najrôznejšieho druhu. Prežívajú autorkino osobité videnie sveta, začarované do veršov, ale aj pocity inojazyčných básnikov, pretlmočené do našej materčiny. Jej zbierky básní žijú svoj život v našich i zahraničných knižniciach. V encyklopédiách nájdeme mnoho informácií o jej živote, tvorbe. No zďaleka nie všetko. Do svojich spomienok hlbšie načrela, keď sme pri šálke kávy sedeli zoči-voči v dome jej staručkej matky v Zajačej doline pri Leviciach. Zoznámte sa, prosím, aj vy s MILOU HAUGOVOU, jednou z najvýraznejších súčasných slovenských poetiek a prekladateliek, ktorá svoje študentské roky prežívala na našej alma mater.
Mila, akože to bolo, keď sa maturantka, zamilovaná do cudzích jazykov a literatúry, ocitla na poľnohospodárskej škole?
- Keď som v roku 1959 nastúpila na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, veru som ani netušila, že to bude pre mňa len prechodné obdobie a môj život sa bude odvíjať úplne iným smerom. Pôvodne som chcela študovať nemčinu a estetiku, ale z tzv. kádrových dôvodov sa mi to nepodarilo. VŠP prichyľovala v tých rokoch rôzne, veľmi zvláštne študentské osudy. Niekoľko z nich sa stretlo aj v našom ročníku. Viacerí si po skončení štúdia poľnohospodárstva vybrali odlišnú cestu životom. Jedna spolužiačka sa stala redaktorkou rakúskeho Kuriéra, druhá dizajnérkou v Kalifornii, ďalší spolužiak študoval opernú réžiu...
Prenesme sa v duchu do vašich študentských čias. Aké boli?
- Škola je v mojich spomienkach krásna, keď je človek mladý, všetko je krásne. Žili sme v hlbokom socializme, ale boli sme veselí, občas aj smutní, neustále zamilovaní, tak, ako študenti v každej dobe. Boli to roky veľmi ľahké, ale zároveň aj veľmi ťažké. Chodila som na Agronomickú fakultu, do tretieho zo šiestich krúžkov, zaradená podľa priezviska - Emília Labayová. Obľubovala som veľa predmetov, napríklad botaniku s vynikajúcou pani profesorkou Svobodovou, zoológiu s profesorom Čepelákom, fyziológiu rastlín, rôzne druhy chémie. Vybrala som si aj teoretickú diplomovú prácu na katedre ochrany rastlín. Veľký problém mi však spôsobovali praktické predmety a prax. Do školy sme nastúpili v roku 1959, no a po niekoľkých týždňoch nás už aj na tri mesiace šupli na prax na Malantu, na školský majetok. Pracovali sme pri zbere cukrovej repy, striedali sa v maštali. Podojiť kravu bolo pre mňa niečo také strašné, že na to dodnes s hrôzou spomínam. Silvestra sme so spolužiačkami tiež strávili na Malante, mali sme službu v ošipárni. Na druhej strane, práve kvôli týmto ťažkým podmienkam sme sa veľmi skamarátili, našli sa spriaznené duše a naše priateľstvá na diaľku pretrvávajú dodnes. Rada spomínam na Gabiku, Darinu, Pupu, Magdušku, Renátu, Iriku, Janu a iné kamarátky z tých čias. Keď sa však na toto obdobie svojho života pozerám z iného uhla, som aj rada, že som vyštudovala VŠP a nešla na filozofickú fakultu, pretože tu bol vo vyučovaní menší ideologický tlak. Odborné predmety sa predsa len nedali až tak vtesnať do predpísaných formúl. No a možno práve štúdiu na VŠP vďačím za to, že som sa hľadala, objavovala literatúru, knihy, kultúru a všetko, čo som mala rada.
Zažili ste aj ten skutočný, nefalšovaný internátny život?
Samozrejme, bývali sme na internáte pod hradom. V prvom ročníku nás bolo na izbe sedem, neviem, či tomu dnes ešte niekto z mladých uverí. Začiatky boli veľmi veselé a rušné. Pre mňa, jedináčika, bolo ťažké zvyknúť si na to, že sa nezhasínalo vtedy, keď som chcela spať, že nebolo ticho, keď som sa chcela učiť. Našťastie, Levice neboli ďaleko, a tak som každé dva týždne cestovala domov. Okrem školských povinností som mala obrovské množstvo záujmov, kultúrnych, spoločenských, súkromných. My, dievčence, sme boli stále zamilované. Vždy sa nám niekto páčil. Hádam sa terajší pán profesor Dušan Húska nenahnevá, keď naňho prezradím, že sa za ním otáčala celá naša izba...ostal naším šarmantným a milým priateľom...
Rada si spomínam aj na momenty, ktoré snáď zaujmú aj študentky, ktoré budú čítať tento rozhovor. Písal sa začiatok 60. rokov a my, dievčence s "uletenejšími" názormi, sme sa rozhodli obliecť podľa najnovšej módy, ako sme to videli v módnom časopise zo západu. Nosili sa krátke sukne po kolená so širokou spodničkou z akejsi umelohmotnej sieťky na muchy a v móde boli aj farebné pančuchy. Tak sme si tie biele, ktoré bolo v obchode dostať, zafarbili. Na červené, modré, zelené. Naše parádenie však neostalo bez odozvy. Pozvali nás na pohovor na fakultný výbor, že vraj zavádzame do školy buržoázne maniere! Našťastie to skončilo iba pokarhaním, lebo sme boli dobré študentky, ktoré dvíhali priemer ročníka. No a s odporučením, aby sme tieto "výstrelky" nosili iba po vyučovaní. Mali sme dokonca aj ročníkovú internátnu profesorku, ktorá kontrolovala, či nemáme nalakované nechty. A to sme mali osemnásť! Chlapci a dievčatá bývali na internáte striktne oddelene, návštevy boli povolené iba od 17. do 20. hodiny, na občiansky alebo internátny preukaz. Takže všetky schôdzky a "rande" sa museli odohrávať buď v treskúcej zime v parku, alebo v kine či divadle.
Napriek prísnosti sme my, nitrianski študenti, žili bohatým kultúrnym životom. Pravidelne sme navštevovali veľmi dobré predstavenia v tunajšom divadle, chodili do dvoch kín, v ktorých sa vtedy začínali premietať talianske a francúzske filmy. V Nitre bol vynikajúci amfiteáter, na ktorom sa konali filmové festivaly. Rada na to všetko spomínam!
Takže túžba po kultúre tam kdesi vo vnútri tlela...
- Že som nemohla študovať to, čo sa mi naozaj páčilo, som si nahrádzala iným spôsobom. Na škole vyučoval nemčinu pán profesor Kohút, ktorému vďačím za to, že som sa v tomto jazyku zdokonaľovala a nadviazala na gymnaziálne roky v Leviciach. Bez toho, aby som študovala nemčinu na vysokej škole, dostala som sa až na takú úroveň, že z tohto jazyka prekladám. Okrem toho som navštevovala kurzy angličtiny. A literatúra? Veľa som čítala. Raz do mesiaca, vždy keď dostali nový tovar, sme chodili do vynikajúceho kníhkupectva na hlavnej ulici a kupovali všetky novinky. Knihy boli pomerne lacné. V Nitre boli aj výborné antikvariáty. Ešte aj dnes nachádzam vo svojej knižnici rôzne publikácie, ktoré sú akvizíciou z tohto obdobia môjho života.
Gaudeamus, promócie. Ako si spomínate na túto slávnosť?
Promovali nás v Parku kultúry a oddychu. Okolo stodvadsať absolventov. Nijaké večerné šaty, ako to vidíme dnes. Mala som čiernu sukňu pod kolená, k tomu bielu čipkovanú blúzku a čierny kabátik so zlatými gombíkmi. Natupírované vlasy vyčesané do drdola. Hrubé linky okolo očí...a radosť z diplomu.
Kam smerovali vaše prvé kroky v praxi?
Po skončení školy musel každý nastúpiť na umiestenku. Ja na JRD v Rimavskej Sobote. Veľmi pekne ma prijali, predseda bol Maďar a po slovensky vedel len veľmi málo, preto sa veľmi potešil osobe, ktorá ovládala oba jazyky. Povedal mi: "Vy, Emike (tak ma volal), robte kancelársku prácu, píšte výkazy na okres, to ostatné my už urobíme." V Rimavskej Sobote som sa veľmi spriatelila s Ing. Evou Kišákovou zo Skalníka, ktorá pracovala v Tisovci. Spolu sme sedávali na poradách, naše priateľstvo trvá dodnes. Zostala verná poľnohospodárstvu, pracovala ako agronómka veľmi dlho a úspešne. Po roku som odišla z tohto miesta a začala som učiť na SPTŠ v Leviciach, neskôr v Ivanke pri Dunaji.
Porozprávajte nám o vašich literárnych začiatkoch!
- Literatúra bola mojou láskou od malička. Nedávno som si v starých veciach našla zošit z druhej triedy, kde je napísané: "Ja veľmi ľúbim písať a čítať". Myslím, že v tejto jedinej vete je povedané všetko. Knihy ma sprevádzali a sprevádzajú po celý život. Čo mi pamäť siaha, vždy som si písala denníky, zapisovala si všetko, čo sa mi páčilo, čítala rad-radom knihy, ktoré mi prišli pod ruku. Aj napriek tomu som sa k vlastnému písaniu dostávala veľmi pomaly. Ako ku všetkému vo svojom živote. Vydávala som sa 25-ročná, v tridsiatke sa mi narodila dcéra. Profesionálne som sa k literatúre dostala až v roku 1970, keď som začala pôsobiť na SPTŠ-ke v Ivanke pri Dunaji. Učil tam aj básnik Vojtech Kondrót, ktorému som spomenula, že tiež píšem básne. A on na to: "To nemôžeš len tak písať do svojich denníkov, dones mi to ukázať!" Prečítal si moje práce, povedal, že je to celkom dobré a poradil mi, aby som ich poslala vtedajšiemu ministrovi kultúry, Miroslavovi Válkovi. To som aj urobila a postupne z mojich veršov vznikla prvá básnická zbierka, no a potom ďalšie a ďalšie.
Prečo práve poézia?
- Básne pokladám za disciplinovanú formu výpovede. Niekedy mám pocit, že v skutočnom živote príliš veľa rozprávam a v básňach sa musím limitovať. Je to ako s dýchaním. Báseň je akoby jeden výdych, čiže toľko sa dá a ďalej to už nejde. Písanie poézie som prijala ako formu života. Doteraz mi vyšlo už pätnásť básnických zbierok. Pre zaujímavosť, z posledných, ktoré sú mi celkom milé: Atlas piesku, Zavretá záhrada reči, Orfea, Zimný priesmyk, Rastlina so snom, Vertikála, Terče.
Vo vašej tvorbe sa často stretávame s pojmami z prírody a vidieka...
- Áno, ako vidíte, je to niečo, čo je stredobodom môjho záujmu. Záhrada a rastlina. Nemyslím, že by to malo nejaký súvis so štúdiom na vysokej škole. Možno vo väčšej miere s tým, že naša rodina vždy bývala na dedine. Otecko bol diplomovaný agronóm. Mám pocit, že láska k rastlinám a zvieratám je u mňa skoro rovnocenná s láskou k ľuďom. Záhrada, to je predĺženie mňa samotnej. Tu, hneď za múrom našej záhrady v Zajačej doline, kde býva moja mama a kde sa často zdržiavam, je už od roku 1976 nádherná vec: chov koní. Keď som bola dieťa, bývali sme v Topoľčiankach, kde je doteraz štátny žrebčín. Kone, rastliny a naši dvaja psi ma sprevádzajú ako prírodná súčasť a kulisa mojej tvorby.
A okrem prírody?
Druhá, pre mňa veľmi dôležitá vec, sú ľudské vzťahy. Väčšina mojich básní, v podstate všetky, aj tie, ktoré sa týkajú rastlín, zvierat a prírody, sa zaoberá medziľudskými vzťahmi. Či už vzťahom muža a ženy, matky a dcéry, dcéry a matky, alebo ľudí navzájom. To je základná téma, ktorej sa venujem a neustále sa okolo nej krútim ako po špirále.
Ovládate niekoľko jazykov, venujete sa aj prekladu...
- Som poetka, ktorá píše niekedy aj štyri-päť dní za sebou. Napíšem, odložím. Nepíšem každý deň pravidelne, poézia sa nedá písať na povel. Naopak, impulz musí prísť náhodne, niekedy je to povedzme "rozkaz" zo sna, inokedy sa znenazdajky zjaví zaujímavá veta, niečo sa v človeku nahromadí a v konečnom dôsledku vznikne z toho báseň. Keď netvorím, využívam čas na prekladanie. Hlavne poézie, z angličtiny, nemčiny, maďarčiny. Naposledy sme spolu s dcérou Elvírou preložili knihu nemeckej autorky Sary Kirschovej s názvom Krídla okna. Je to lyrika, ktorá je mi blízka. Sarah Kirschová býva pri Baltickom mori. More ma fascinuje. Je to jediná vec, ktorá mi tu na Slovensku chýba, myslím, že nielen mne. Prvýkrát som bola pri mori v roku 1963. Vidíte, a to je opäť spomienka na moje študentské roky! Vtedy mala VŠP sesterskú školu v bývalej NDR. Zúčastnila som sa na mesačnej tzv. výmennej praxi. Dva týždne sme pracovali na družstve a za zarobené peniaze sme mali výlet po pobreží. Navštívili sme nádherné miesta, ostrov Rujanu, Idensee, polostrov Usedom a mestá Rostock, Stralsund a Greifswald. Nezabudnuteľná spomienka na štvrtý ročník vysokej školy. Spomínam si, že som tam bola so spolužiačkou Renátou, neskôr manželkou profesora Kulicha, ktorá dlhé roky pracovala na škole.
Vo vašej biografii som sa dočítala, že pôsobíte aj ako pedagogička a vyučujete tvorivé písanie. Dá sa "spisovateľstvo" naučiť? - Učím osem rokov tvorivé písanie a esejistiku. Moji študenti sú z rôznych vysokých škôl, sociológie, práva, ekonomiky, manažmentu, filozofie a okrem toho sa zaujímajú o písanie a literatúru. Myslím, že ak niekto má talent, treba ho rozvíjať a trochu mu pomôcť naučiť sa "remeslu". Moji študenti väčšinou svoje nadanie využívajú tak, že tvorivým spôsobom píšu o oblasti, v ktorej pôsobia. Mám študentky kurátorky, píšuce o umení, mala som študenta, ktorý písal básne. Nemyslím si, že sa to naučil na našich seminároch, ale určité veci sme niekedy spolu korigovali. Vždy sa usilujem veľmi jemne usmerňovať svojich študentov a ukazovať im, aká úžasná je cesta k sebe samému, keď človek vie svoje pocity vyjadriť slovom.
Jeden slávny autor povedal, že písať treba za zavretými dverami a opravovať pri otvorených. Je to naozaj tak?
- Určite. Sama som redaktorka, ale redigovanie svojich kníh som prenechala iným. Aj keď som pracovala v redakcii časopisu Romboid, určité veci sme s autormi museli prediskutovať. Písanie je vskutku činnosť, ktorá vyžaduje samotu. Keď píšem, hrá mi hudba, aby som eliminovala zvuky, prichádzajúce zvonka. Všetky moje básne, všetky knihy vznikli v Bratislave, v betónovom paneláku, v malej pracovni, pri starom písacom stole. Keď som tu, v Zajačej doline, v záhrade, v prírode, nepíšem, lebo mám pocit, že to nepotrebujem. Uvedomujem si, že v meste píšem asi preto, lebo mi niečo chýba. Že si tvorbou vypĺňam akési prázdno. Tu, na vidieku, môžem prekladať, písať recenzie, ale básne, to nie.
Keď bola dcérka malá, každý večer som jej rozprávala rozprávku. Vymýšľala som seriály na pokračovanie. Keď zaspávala, často som si myslela, pôjdem do svojej izby a budem písať. Pomaličky som si vyťahovala ruku z jej rúčky, keď sa naraz strhla: "Nechoď ešte!" Tu som si uvedomila, že píšuca žena sa musí nejakým spôsobom rozdeliť medzi literatúru, ktorá vyžaduje celého človeka a samotu, no a rodinu, ktorá potrebuje, aby mama bola prítomná nielen telesne, ale aj mysľou.
Vaša dcéra sa tiež venuje práci so slovom, prekladu. Nepadla teda veľmi ďaleko od stromu...
- Má aj kopu iných záujmov, neviem, či pri tejto práci ostane. Berie to ako zamestnanie, prekladá skôr prozaické veci. Pretože z písania a prekladu poézie sa uživia iba ľalie poľné a vtáctvo nebeské. Nechcem sa sťažovať, jednoducho, človek si toto poslanie vyberie. V podstate, ani nie som až tak ďaleko od poľnohospodárstva. Keď ma niekto nabáda, aby som povedala, ako vzniká báseň, ako prichádza inšpirácia, obyčajne použijem vetu, ktorá sa týka života rastlín: "Ja nie som botanik, som kvet." Nie som tá, čo opisuje, ale tá, čo kvitne. Ťažko sa hovorí o tom, ako vzniká báseň. Ale predstavte si to asi takto: slovo je semienko, ktoré padne do čiernej zeme a naraz sa z ničoho nič zjaví kvet. A vy sa len dívate...
Znalosť jazykov otvára svet...
- Vyrastala som dvojjazyčne, otecko bol Slovák, mamička Maďarka. Od malička som hovorila oboma jazykmi, čo mi pomohlo potom v škole, keď som sa začala učiť nemčinu. Neskôr pribudla angličtina, v škole povinná ruština a veľmi ľutujem, že som sa nepustila aj do francúzštiny alebo taliančiny. Akosi mi to nevyšlo. Znalosť jazykov využívam pri prekladaní poézie z angličtiny, nemčiny, maďarčiny. Spolu s japonskou priateľkou som prekladala dokonca aj poéziu jej krajiny.
Láka vás aj cudzí svet?
Veľmi. Nesmierne rada cestujem, zdedila som to asi po otcovi. Ako rodina sme sa veľmi veľakrát sťahovali. Narodila som sa síce v Budapešti, ale to úplnou náhodou, počas vojny. Mala som len štyri mesiace, keď sa naši presťahovali na Podkarpatská Rus, terajšiu Ukrajinu. Odtiaľ do Vrábeľ, potom do Nitry, Topoľčianok a nakoniec do Zajačej doliny. Keď som sa vydala, presťahovala som sa do Bratislavy.
Ktoré krajiny ste navštívili?
- Moja prvá zahraničná cesta smerovala k Baltu, ale to som už spomínala. Po skončení školy som si našetrila na cestu do Anglicka. Potom na dlhé roky cestovanie akosi prestalo, spoznávali sme len okolité krajiny. Po roku 1990 sa mi ako človeku činnému v literatúre otvorila cesta za hranice našej krajiny. Precestovala som kus sveta, boli to rôzne čítania, literárne a štipendijné pobyty. Ak mám spomenúť aspoň tie najkrajšie, tak to bola Viedeň, cesta do Paríža na Mesiac slovenskej poézie, potom do Londýna, Holandska, bola som v Nórsku a veľmi často som v Nemecku, nakoľko nemčinu ovládam najlepšie z cudzích jazykov. Potom som v rámci medzinárodného spisovateľského programu absolvovala trojmesačnú štipendijnú cestu do americkej Iowy. Čo vám poviem: rovina, obrovský kus oblohy, kukurica. Využila som tu prvýkrát v živote aj svoj vodičský preukaz na traktor. Prešla som na obrovskom americkom traktore cez kukuričné pole hádam päť metrov. To ste mali vidieť, akí boli všetci prekvapení!
Vlani sa splnil môj životný sen, strávila som narodeniny vo Florencii. Vrátila som sa tak veľkým oblúkom do mladosti, pretože jedna z prvých kníh o umení, ktoré sa mi vtedy dostali do rúk, bola práve o tomto meste. Bol to nádherný zážitok a Taliansko sa odvtedy stalo krajinou môjho srdca. Možno sa na staré kolená začnem učiť aj po taliansky! Rada by som ešte navštívila nejakú exotickú krajinu, Japonsko, Irán, krajiny s úplne inou kultúrou. Cestovanie mi zatiaľ vždy prinieslo radosť a nové zážitky, no veľmi rada sa potom opäť vraciam domov, so všelijakými zážitkami a neobyčajnými predmetmi. Vždy si niečo prinesiem na pamiatku, zaujímavý kameň, koberček, dáku drobnosť. Musím sa priznať, že veľmi rada cestujem po Slovensku, zajtra sa napríklad chystám do Banskej Bystrice, kde okrem svojich čítacích a seminárových povinností navštívim aj Darinu, priateľku a spolužiačku z Nitry. Veľmi ma však poteší aj pešia prechádzka okolo mojej rozkvitnutej záhrady.
Ďakujem za rozhovor a prajem veľa osobných aj tvorivých úspechov!
Dnes
Dnes mám chuť ísť vlastnou cestou
Dnes mám chuť opäť žiť
Na kolená položiť toto malé mesto
A čosi z hlavy vypustiť
Dnes mám chuť ísť vlastnou cestou
a nepočúvať večné príkazy
Urobiť raz rázne gesto
A nechať seba už raz žiť
Dnes mám chuť ísť vlastnou cestou
Nerozbíjať výklady
Chcem sa vysmiať egoistom
Len tak byť
Pre všetkých
Pre všetkých, čo milujú skoré rána
Pre všetkých, čo majú radi slnko
Keď sa rodí z nočnej tmy
Pre vás píšem tieto riadky
Z pavučiny, čo upletú len pre mňa pavúky
Pre tých, čo radi pijú kávu
Keď sa ráno rodí z nočnej tmy
Čo počúvajú, ako vonku rastie tráva
Ako zvony začínajú biť
Pre tých, čo majú radi skoré rána
Keď sa všetko iba prebúdza
A vo vlasoch lesknú sa vám kúsky rannej rosy
Vtedy, keď si slnko ešte len pretiera oči
Keď máš chuť behať po tráve bosý
Pre všetkých, čo vedia vychutnať si čaro
Jari a majú radi oblohu
Pre tých, pre ktorých sú mraky písmenkami
A hrajú sa s nimi v obloku
vRAJ
Nezvyknem písať
pri dennom svetle
a nemám verše na predaj
no niekedy
sa mi polovážne stáva
že k zrnkám piesku
sypem horký čaj
lebo cukor odkladám si
slaná
veršov na okraj
nie všetko zdá sa
tak ako je
vraj
uzlík z pavučiny
rozlievaš sa
na nežnú kôpku čriepkov
sladkých sĺz šťastia,
keď zaspávam ti v náručí
a zaľúbená ako blázon
uväzujem mašle z pavučín,
lebo pavúk pútnik
nechal nás tu spojených
a živých,
aby sme sa nestratili v tme,
keď zhasne prvé poblúznenie.
kamarát do sna
vošla som do sna.
do tvojho a bez pozvánky
poprehadzovala som všetko podľa svojej chuti.
dala som sľub
a vzala si nádej.
možno mi niekedy odpustíš
moju
opovážlivosť
a zobudíš ma skôr
ako svetlo tiene potopí
v zabudnutí
strachu.
zabudnuté kura
mením sa na koňa s tromi hlavami
na zimu malých teplých bytov
mením sa na smiešne obavy
s dlaňou niekde v pustom piesku
skrytou
počítam koľko vianoc do perín
daruje deťom Ježiško
a koľkokrát sa ešte sama vyspím
kým nás zoznámia
zamŕzam v základoch
neznesená
"Však počkaj, prídeš na vysokú školu, a začne sa tvrdá realita!" vraveli rodičia, ich priatelia a priatelia ich priateľov. Pravdou je, že na vysokú školu som sa tešila už od základnej školy. Na vysokú školu sa isto aspoň trochu teší každý študent. Nové prostredie, systém, krásny organizovaný neporiadok, v ktorom sa človek môže nádherne "zašiť" a prečkať tých svojich pár rokov do štátnice. A v neposlednom rade - vedomosti! "Ale čo budeš robiť po škole?" ďalšia obľúbená hláška všetkých rodinných aj nerodinných príslušníkov.
Aj keď to niekedy možno nechceme počuť, odpovede z času na čas opisujú lákavé prostredie pracovného úradu, hypermarketov, zahraničných fabrík, ktoré sú priam odkázané na lacnú pracovnú silu slovenských magistrov a inžinierov všetkých druhov. Naozaj krásny kúsok pestrej mozaiky slovenského školstva. V konečnom dôsledku je naša poštátnicová realita vecou okolností, rozličných podmienok, ale hlavne nášho osobného prístupu.
Nie každý je od prírody dravým, ambicióznym inžinierom, vedeckým pracovníkom, architektom schopným predať svoje know-how. Sme vhodení medzi mlynské kamene. Zo západu sa na nás tlačí civilizácia úspechu, workoholizmu a kariéry. Doba sa zrýchľuje a my po skončení školy, s novučičkým diplomom, musíme čeliť tejto realite.
Väčšinou absentuje dostatočná prax a teoretické vedomosti nikdy nebudú mať prívlastok permanentné. Sme deti konzumnej spoločnosti, ktorá nanešťastie požaduje len výsledky, nezaujíma sa o proces tvorby. Bez praktických skúseností neobstojíme v nijakej konkurencii. Študentom všeobecne chýbajú praktické vedomosti a možnosti vzdelávať sa aj mimo vyučovania. Tieto negatívne javy sú však obrovskou výzvou k zmene. Otázka sa teda mení: Nie iba to, čo mi dajú, ale čo môžem ponúknuť ja?
Vyučujúci nás navádzajú na cestu, poskytujú nám pomoc, snažia sa vytvoriť podmienky a sme to my, ktorí hýbeme našou univerzitou, v konečnom dôsledku našou krajinou.
Príležitostí je mnoho, čoraz viac nadácií a programov nám vychádza v ústrety. Niekedy naozaj stačí obetovať kúsok osobného času a pohodlia, necestovať na víkend domov, prebrať zodpovednosť a otvoriť svoju myseľ. S malou podporou našich pedagógov, spriaznených duší a médií sa dá zrealizovať nejeden dobrý projekt. Takto môžeme cestovať, pracovať v tíme, prakticky sa učiť, získať nové kontakty, ale hlavne - ostane po nás niečo viditeľné. Práca, ktorá je hodná uznania.
Otázka bola teda vyslovená, odpovede nie sú vo vetre, ako spieva Bob Dylan, ale v nás samých. Verím, že kreatívnym a aktívnym prístupom k štúdiu a jeho možnostiam môžeme krok za krokom prispieť k zvýšeniu kvality vzdelávania. Uľahčíme tak situáciu sami sebe, ale aj tým, čo prídu po nás.
V 12. čísle Poľnohospodára som v článku Keď sýty hladnému...zožal od študenta SPU "peknú" kritiku. Veľmi ma teší, že je záujem o fungovanie V-klubu a bufetu na ŠD Mladosť, no na druhej strane ma veľmi mrzí, že názory študenta, predkladané čitateľom, nemajú s realitou vôbec nič spoločné. Dovolím si citovať výhrady študenta a oboznámiť čitateľov s prevádzkou véčka a bufetu.
"Kuchyňa je zrušená? Kto sa nás pýtal?"
Mňa sa tiež nikto nepýtal, či môže zvýšiť cenu energií, nájomného, či môže veľkoobchod zvýšiť ceny tovarov a podobne. Treba si uvedomiť jednu základnú vec. Kuchyňa vo véčku nebola závodná reštaurácia. To znamená, že sa tu nepodávali "prívarky, zemiaková kaša a 60 g mäsa na osobu". Bola to plnohodnotná prevádzka reštauračného typu (minútková kuchyňa). Aby takáto kuchyňa bola prevádzkyschopná, potrebuje jednoducho zákazníkov, alebo musí zvýšiť ceny. Funguje tu princíp trhového mechanizmu. Ak nie sú ľudia, nie sú peniaze, ak nie sú peniaze, nedá sa udržať chod kuchyne. Prevádzkovať niečo, na čom prerobíte, je podľa môjho názoru nezmysel.
"Bageta v bufete nestojí 25 ani 35, ale 45 Sk."
Naozaj neviem, v ktorom bufete bol pán Lokaj nakupovať, keď videl, že bageta stojí 45 korún. Nie je to pravda. V r. 2005 stála bageta v bufete ŠD Mladosť 28 Sk. Teraz je rok 2007 a stojí 30 Sk. Od roku 2005 stúpla cena pečiva na celom Slovensku o vyše 20 %. Cena bagety v bufete o 2 Sk.
"Všetko je o 20 - 30 % drahšie ako inde."
Pán Lokaj asi nemá o fungovaní obchodu nijaké základné informácie. Treba jednoducho prijať fakt, že ceny v bufete sú, ale, žiaľ, aj budú vyššie ako v super a hypermarketoch. Na vysvetlenie uvediem príklad. Pekáreň predá rohlík za 1,70 Sk, v bufete stojí 2 Sk a hypermarket ho predá za 1 Sk. To znamená, že na jednom rohlíku robí stratu 1 Sk! Tú si však vynahradí na vyššej cene iného tovaru. Tento tzv. "dumping" je pekný marketingový ťah všetkých veľkých obchodných spoločností na prilákanie zákazníkov. Keď chcem, aby bufet fungoval, nemôžem si dovoliť predávať pod nákupnú cenu.
"Na kom by sa dalo ľahšie zarobiť, ako na študentoch?"
Sám som pred dvoma rokmi skončil SPU a dobre viem, ako funguje študentský život. Finančný príjem z véčka a bufetu nie je môj hlavný príjem a už vôbec nie hlavne zárobkový. Neživia ma, tak nemám prečo na študentoch zarábať. Som obchodník a mám oveľa širšie podnikateľské zameranie.
"Vo véčku sa skôr ako za pol hodiny obsluhy nedočkáte!"
Nejestvuje jeden jediný deň za celé obdobie, čo prevádzkujem klub, aby niekto čakal na obsluhu pol hodinu! Samozrejme, keď je "nátresk", čaká sa o niečo dlhšie, ale určite nie 30 minút. Vo V-klube je kniha sťažností s telefónnymi kontaktmi a ešte sa ku mne nedostala ani jedna sťažnosť, ktorá by mi dala podnet na riešenie. Zrušením kuchyne sa vytvorili nové miesta na sedenie, ktoré sú určené len a len pre študentov. To taktiež nebolo zadarmo! Zriadenie tejto miestnosti ma stálo 60-tisíc korún, komu sa mám sťažovať ja?
"Kam sa mám ísť sťažovať..."
Myslím, že vám iné neostáva, iba držať tempo a krok s modernou dobou. Neviete, kam vás zaveje osud po skončení štúdia, možno budete sám riešiť takéto problémy. Ja robím všetko preto, aby V-klub aj bufet fungovali bez problémov a myslím, že sa mi to aj darí.
Prajem všetkým čitateľom a najmä pánovi Bc. Lokajovi veľa šťastia a úspechov v práci aj v štúdiu!
Častokrát musíme vo svojom živote pátrať a hľadať, aby sme odhalili to, čo nás trápi. Robíme výskumy, pokusy, hľadáme v literatúre... a niekedy aj nájdeme.
Minulý týždeň, pri kontrole stavu kreditu na ISIC-u, som čírou náhodou zistil, že firma Gastromir zdvihla ceny vydávaných jedál. Pri najčastejšie objednávanom jedle č. 5 o 3 Sk na porciu. Záhadou však je, že nás, študentov, ktorých sa to najviac týka, nikto neinformoval. Myslím, že by úplne stačilo vyvesiť oznam o zvýšení cien. Ďalšou záhadou, po ktorej som pátral je, že zmizli všetky cenníky výdaja stravy (aby som bol presný, pri objednávkach zostal jeden starý), a tak si to študent, zavalený povinnosťami a zvyknutý na každodennú rutinu, ani nevšimne. Spomeniem ešte hádam to, že sa chceme dobre najesť, aby nám to na výučbe pálilo, ale obedy často nezodpovedajú požiadavke "normálne sa najesť". Bývajú nedovarené, nedochutené, miešané s lacnými surovinami a pod. Pýtam sa sám seba: "Ako je to možné?" Naša alma mater predsa oplýva odborníkmi na hygienu a kvalitu potravín a nikto s tým nič nerobí. Ťažko by sa asi kompetentným vysvetľovala lacná klobása v kombinácii so šľachami, alebo niekoľko kúskov mäsa ako plnohodnotná strava pre budúcich inžinierov. Jediné, čo som si prečítal, bolo niekoľko poznámok v Knihe prianí a sťažností s odpoveďou: "Budeme sa tým zaoberať." Na margo veci by som dal do pozornosti aj hygienu a čistotu v jedálni. Nové stoličky totiž všetky nedostatky nezakryjú...A ja s narastajúcim hladom zabúdam na pátranie a staviam sa do radu na obede...
AIESEC bol tento rok už po dvanástykrát organizátorom Národných dní kariéry. Na veľtrhu práce, ktorý sa uskutočnil 8. - 9. marca v bratislavskej Inchebe, sa zúčastnili poslucháči viacerých vysokých škôl ekonomického a technického zamerania. Medzi vyobliekanými študentmi, ktorí so životopismi v rukách prechádzali jednotlivé stánky vystavujúcich firiem a hľadali si potenciálne zamestnanie, nechýbali ani naši tretiaci, štvrtáci a piataci. Získali prehľad o možnostiach zamestnania v rôznych regiónoch Slovenska a mali možnosť zaregistrovať sa do databázy pre personálne oddelenia zúčastnených firiem.
Tento rok sa na NDK zúčastnilo 101 firiem a okolo štyritisíc študentov. Firmy sa predstavili buď odbornou prezentáciou, alebo formou konzultácie, resp. výstavným stánkom. Okrem toho pripravili pre návštevníkov veľa zaujímavých súťaží s lákavými cenami a množstvo propagačných predmetov.
Za zabezpečenie bezplatnej dopravy na podujatie chceme poďakovať dekanátu Fakulty ekonomiky a manažmentu. Fotogalériu a rôzne ocenenia firiem nájdete na www.ndk.sk.
Prihláste sa do siedmeho ročníka súťaže spoločnosti Siemens, ktorá spolu so Slovenskou rektorskou konferenciou každoročne udeľuje výnimočným študentom a mladým vedeckým pracovníkom cenu Werner von Siemens Excellence Award v troch kategóriách - za najlepšiu výskumnú, doktorandskú a diplomovú prácu. Zapojiť sa môžu denní aj externí študenti, doktorandi a vedeckí pracovníci technických vysokých škôl a fakúlt, ich práca však musí byť využiteľná v niektorom z odvetví Siemensu. Cena nie je len prestížnym uznaním ich intelektuálnych kvalít, ale predstavuje aj zaujímavú finančnú výhru: 200-tisíc, 120-tisíc a 80-tisíc korún. Uzávierka prihlášok: 31. júla 2007.
VIAC NA
www.siemens.sk/award
Kde nájdeš odpoveď na otázku: Ako vyťažiť čo najviac zo svojho štúdia?
Sympózium Build Up Your Tomorrow
Dátum: 27. - 29. apríla 2007
V minulom čísle sme od vás chceli vedieť názov obľúbenej relácie rozhlasovej stanice N-Rádio, v ktorej poslucháči posielajú jubilantom blahoželania s pesničkou. Správna odpoveď: Diskotéka pre pamätníkov. Knihu a tričko, ktoré do súťaže venovala rozhlasová stanica N-Rádio, získava Stanislav Varényi, 3. FEM. Cenu si môže vyzdvihnúť v redakcii.
Timirjazevova ruská štátna agrárna univerzita usporiadala v dňoch 10. - 16. marca šesťdesiaty ročník vedeckej študentskej konferencie, na ktorej sa zúčastnili domáci aj zahraniční študenti z Poľska, Maďarska, Slovenska, Srbska, Ukrajiny, Bieloruska, Arménska a Kazachstanu. Našu univerzitu zastupovali študentky piateho ročníka Fakulty ekonomiky a manažmentu, ĽUDMILA LUPTÁKOVÁ a JANA MIHÁLIKOVÁ. V sekcii svetové hospodárstvo sa umiestnili na druhom mieste a ich práca bola medzi zahraničnými účastníkmi vyhodnotená ako najlepšia.
Takmer týždeň strávený v ruskej metropole bol pre nás zážitkom. Poskytol nám nielen nové skúsenosti, ale aj možnosť porovnávať názory študentov z rôznych krajín. Ubytovanie bolo zabezpečené na univerzitnom internáte, kde sme najviac času strávili v spoločnosti poľských, maďarských a srbských kolegov. Treba povedať, že ruskí hostitelia sa o nás veľmi dobre postarali, počnúc stravou a končiac prehliadkami Moskvy. Hneď po príchode sa nám venovali pridelení študenti, ktorí nás sprevádzali počas celého pobytu. Navštívili sme Červené námestie, Kremeľ, olympijsky štadión v Lužnikoch, Lomonosovovu univerzitu, Park víťazstva, Arbat a mnoho iných zaujímavých miest.
Tirmirjazevova ruská štátna agrárna univerzita sa rozkladá na takmer 20 hektároch v širšom centre Moskvy. Oboznámili sme sa s jednotlivými jej fakultami, katedrami i špecializovanými oddeleniami. Navštívili sme aj Lingual - centrum, kde prebieha výučba cudzích jazykov a hospodársku časť školy, reprezentovanú napríklad hipodrómom či skleníkmi. Konferencia prebiehala za účasti odbornej komisie, študentov univerzity i zahraničných účastníkov, takže sme mali možnosť vypočuť si všetky príspevky a názory na súčasné poľnohospodárstvo. Naša téma - zahraničný obchod a ekonomický rast Slovenskej republiky komisiu zaujala a otázky jej členov i študentov boli zamerané najmä na vplyv vstupu Slovenska do Európskej únie a jeho dopady na poľnohospodárstvo. Plusom bolo najmä to, že prácu sme prezentovali v angličtine a zároveň v ruštine.
Na záver nášho pobytu nás prijal tamojší prorektor pre zahraničné vzťahy. Zablahoželal nám k umiestneniu a odovzdal diplomy a darčekové predmety, ktoré nám budú pripomínať dni strávené v Moskve.
Chceme poďakovať vedeniu FEM, že nám vytvorilo podmienky na reprezentáciu našej fakulty i univerzity na medzinárodnom fóre.
Kancelária zahraničných vzťahov a medzinárodných projektov SPU zorganizovala pri príležitosti 20. výročia programu ERASMUS informačný deň. Vo vestibule pod aulou sa študenti mohli oboznámiť s možnosťami štúdia v zahraničí.
Program ERASMUS, pomenovaný podľa holandského mysliteľa a teológa Erasma Rotterdamského, podporuje mobilitu študentov a pedagógov, ako aj projekty medzinárodnej spolupráce medzi univerzitami v celej Európe. Významnou mierou prispieva k modernizácii európskeho vysokého školstva. V súčasnosti je do programu zapojených 9 z 10 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z členských štátov EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Turecka.
Program bol spustený v júni 1987. Hneď v prvom roku sa na ňom zúčastnilo 3 244 študentov. V súčasnosti sa do programu ročne zapojí takmer 1 % európskych študentov a 1,9 % učiteľov, spolu asi 150 tisíc ľudí. Dodnes sa na ňom zúčastnilo spolu 1,5 milióna študentov. Európska komisia má ambíciu zvýšiť tento počet do roku 2012 na 3 milióny.
Podľa slov predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa, ktoré odzneli pri príležitosti otvorenia osláv 20. výročia v Bruseli, ERASMUS už nie je len vzdelávací program, ale tým, že mnohým študentom poskytuje možnosť žiť v cudzej krajine, získal i sociálny a kultúrny rozmer. Komisár EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť Ján Figeľ upozornil na fakt, že výška poskytovaných grantov je stále limitujúcim faktorom pre zapojenie sa študentov z rodín s menej priaznivými finančnými pomermi. Komisia preto vyzýva členské štáty na zvýšenie podpory programu ERASMUS, aby bol prístupný ešte väčšiemu počtu študentov, najmä zo znevýhodnených pomerov.
Prečo sa zapojiť do tohto programu?Komisia analyzovala silné a slabé stránky programu a jeho dopad na možnosti uplatnenia sa mobilitných študentov na pracovnom trhu po ukončení štúdia.
Z výsledkov vyplynulo, že:
-90 % študentov považuje pobyt v zahraničí v rámci ERASMU za veľmi pozitívny, mnohí sú v rámci svojich rodín prví, ktorí študujú v zahraničí;
-väčšina študentov si posilnila jazykové kompetencie v druhom, príp. treťom jazyku;
-80 % študentov nemalo problémy s uznaním štúdia v zahraničí domácou univerzitou;
-v rokoch 2000-2005 sa zapojenosť študentov zo sociálne slabších rodín zvýšila z 50 % na 60 %;
-väčšina ERASMUS študentov pozitívne vníma vplyv mobility na svoj osobný rozvoj, rozšírenie si obzoru a získanie jasnejšej perspektívy ďalšieho štúdia a budúcej kariéry;
-50 % predstaviteľov potenciálnych zamestnávateľov prijíma na medzinárodné pozície ERASMUS študentov.
Naša univerzita sa do programu zapojila prvýkrát v akademickom roku 1998/99. Odvtedy počet študentských i učiteľských mobilít, ako aj počet prijatých zahraničných študentov na našej univerzite stále rastie.
V akademickom roku 2006/2007 má SPU uzatvorených 85 bilaterálnych zmlúv, v rámci ktorých môže na zahraničných univerzitách študovať viac ako 240 študentov SPU. Na zahraničnom študijnom pobyte sa zúčastnilo 45 študentov, najmä z FEM a FZKI. Najväčší záujem bol o štúdium v Portugalsku, Holandsku, Českej republike, Rakúsku a Írsku. Prijatých bolo 37 študentov z Poľska, Španielska, Turecka, Francúzska, Portugalska a Belgicka. Na učiteľskej mobilite sa zúčastnilo 15 pedagógov a prijatých bolo 17 zahraničných pedagógov. Do výberového konania na akademický rok 2007/08 sa prihlásilo spolu 117 študentov, najviac z FEŠRR (34), no ani FAPZ, FZKI a FEM (29, 25, 25) sa nedali zahanbiť. Veríme, že všetkým prihláseným odhodlanie vydrží a na mobilitu ich skutočne vycestuje čo najviac.
Na desiatkach svetových univerzít a vedeckých inštitúcií sa od 15. do 30. marca t.r. uskutočnil už tretí ročník projektu Hands on Particle Physics - European Masterclasses for High School Students. Organizuje ho Európska skupina pre popularizáciu časticovej fyziky a Európska fyzikálna spoločnosť. Koordinátorom projektu na Slovensku je Virtuálna kolaborácia, konkrétne jej členovia pôsobiaci na našich univerzitách.
Študenti stredných škôl pod odborným vedením fyzikov z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) analyzujú reálne dáta z urýchľovača Large Electron-Positron Collider (LEP) v CERNe, a majú tak možnosť ponoriť sa do tajov elementárnych častíc, vlastností štruktúry hmoty, podstaty kvantovej mechaniky a modelov opisujúcich mikrosvet.
Naša univerzita sa do projektu zapojila už druhýkrát. V kongresovom centre sme 23. marca privítali 21 študentov so záujmom o fyziku zo štyroch nitrianskych gymnázií (Gymnázium Golianova, Piaristické, Párovské a Gymnázium Cyrila a Metoda). Po úvodnom príhovore vedúcej Katedry fyziky, RNDr. VLASTY VOZÁROVEJ, PhD., odzneli prednášky na tému Štandardný model elementárnych častíc a Urýchľovače a detektory elementárnych častíc (RNDr. Mikuláš Gintner, PhD., RNDr. Ivan Melo, PhD., Katedra fyziky Žilinskej univerzity). Nasledovala živá diskusia o probléme tmavej hmoty a vzniku vesmíru.
Na praktických cvičeniach na Katedre elektrotechniky a automatizácie MF (KEA) potom študenti na počítačoch analyzovali reálne údaje rozpadu Z0 bozónov na detektore DELPHI. Po skončení praktického cvičenia si ešte prezreli laboratóriá MF, pričom ich zaujal najmä pivovar a laboratórium automatizácie.
Na záver podujatia sa uskutočnila videokonferencia (http://evo.caltech.edu), na ktorej študenti predniesli výsledky svojich analýz DELPHI experimentov. Po ich zhodnotení pokračovala medzi študentmi a fyzikmi v CERNe debata o aktuálnych problémoch fyziky a nových objavoch v oblasti časticovej fyziky.
Na základe reakcií stredoškolákov, z ktorých sa takmer tretina zúčastnila aj na minulom ročníku, ako aj výsledkov dotazníkového prieskumu, možno konštatovať, že študentom sa deň strávený na SPU v spoločnosti fyzikov páčil. Na prednáškach získali zaujímavé poznatky, vyskúšali si prácu s reálnymi údajmi a zaujali ich aj nové možnosti digitálnych technológií v procese vzdelávania, keď sa študent stáva členom simulovaného vedeckého kolektívu a zapája sa priamo do riešenia aktuálnych problémov.
Nezanedbateľným úspechom akcie bola realizácia spolupráce viacerých univerzít, keďže odbornými garantmi boli fyzici zo Žilinskej univerzity a technicky a organizačne projekt zabezpečila KEA a kongresové centrum SPU.
Na záver dovoľte poďakovať dekanovi MF prof. Vladimírovi Kročkovi, ako aj kolegom z KEA za účinnú podporu pri organizovaní podujatia. Verím, že o rok si mladí fyzici opäť dajú "dostaveníčko" s časticovou fyzikou na našej univerzite!
Doc. Ing. KAROL KALÚZ, CSc., dekan Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva
Miesto narodenia: Veľké Zálužie
Vek: 54
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Automechanikom. Učitelia však presvedčili mojich rodičov a moja prihláška napokon smerovala na stavebnú priemyslovku.
Čo ste študovali a prečo ste si vybrali práve túto oblasť?
Melioračný odbor AF VŠP. Podľa výsledkov stredoškolského štúdia som mohol bez prijímacích pohovorov študovať na Stavebnej fakulte SVŠT, ale Nitra bola bližšie a bola "lacnejšia".
Koľko hodín má váš pracovný deň?
Podľa potreby - maximálne však dvadsaťštyri.
Ako by ste charakterizovali dnešnú mládež?
Je rôznorodá - cieľavedomá až "vegetatívna" so stále sa zväčšujúcimi možnosťami, ktoré využíva len malá časť.
Ako vnímate slová byť pedagógom je poslanie?
Slovo pedagóg má základ v gréckom paidagogos. Bol to otrok, sluha, ktorý sprevádzal adepta na ceste do akadémie, aby sa učil sofii (múdrosti). Kto nechce byť takýmto sluhom, nemal by byť pedagógom.
Aké vlastnosti na kolegoch vám imponujú a aké sa vám nepáčia?
Uznávam ľudí, pre ktorých je samozrejmé učiť sa a učiť iných; irituje ma prístup: "ja som učiteľ - kto je viac?"
S kým by ste sa radi stretli a porozprávali?
S mojím triednym profesorom zo strednej školy, Ing. Jozefom Vyskočom. On spĺňa moju predstavu o pedagógovi a chcel by som sa dožiť toho, aby moji študenti spomínali na mňa tak, ako ja na neho.
Čo vás naposledy zaujalo v oblasti spoločenského života?
Vo všeobecnosti markantne sa zvyšujúci optimizmus vo vzťahu k budúcnosti, a to je priaznivý jav.
Čo by ste zmenili, keby ste mohli?
Neovládateľnú tendenciu časti spoločnosti dosiahnuť úspech na úkor iných.
Čo radi čítate?
Oveľa viac je toho, čo čítať musím. Rád mám mytológiu - najmä grécku a z autorov Zamarovského a Stona.
Ako si dobíjate energiu?
Udržiavacími (nie nárazovými) prácami vo vinici a okolo ovocných stromčekov.
Prezradíte niečo o svojej rodine?
Manželka je zootechnička a desať rokov pracovala na JRD. Teraz obchoduje v tejto oblasti. Starší syn vyštudoval SPU a pokračuje ako doktorand, mladší sa "odrodil" poľnohospodárstvu a napriek slabším základom zo športovej základnej školy a španielskeho gymnázia úspešne študuje na lekárskej fakulte.
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
Áno, a kto ma pozná, vie aký.
Aké máte koníčky?
Domáci majster s heslom nič nie je nemožné (len to dlhšie trvá) a rybárčenie (keď mám čas, nie, keď "berú").
Aká je dovolenka vašich snov?
S udicou, teplota maximálne 25 stupňov a voda plná rýb.
Humor je korením života - máte nejaký obľúbený vtip alebo humorný zážitok zo školy?
Súvisí to so skôr povedaným: "Na škole by nemuselo byť až tak zle, len keby študenti neotravovali" - ale to je čierny humor. Veselých zážitkov je našťastie viac, ako je rozsah tejto rubriky.
Výskumná práca zverejnená na Medzinárodnom summite pozitívnej psychológie vo Washingtone DC v Spojených štátoch ukazuje, že členovia organizácie AIESEC disponujú výnimočne silnými stránkami v oblasti líderstva.
Štúdia Davida J. Pollaya, zakladateľa a prezidenta projektu Momentum, potvrdzuje tvrdenie, ktoré organizácia AIESEC proklamuje už od svojho založenia v roku 1948, a to, že jej členovia v sebe rozvíjajú silné a jedinečné vodcovské schopnosti. "Lídri organizácie AIESEC dosiahli v porovnaní so svojimi kolegami výrazne lepšie výsledky v oblasti zvedavosti, vytrvalosti, líderstva, tímovej práce, férovosti, nadšenia, odvahy, odpúšťania a perspektívy," povedal Pollay, ktorý je sám bývalým členom AIESEC-u. Na výskume sa zúčastnilo šesťdesiatdva prezidentov národných výborov AIESEC a ich nedávno ustanovených následníkov, zvolených do tejto funkcie členmi organizácie v jednotlivých krajinách na dobu jedného roka. Sú to všetko mladí ľudia a 48 z nich má vysokoškolský titul.
Účastníci mali za úlohu vyplniť na internete dotazník založený na teste VIA-IS(Values in Action Inventory of Strengths), ktorý využíva päťbodovú Likertovu stupnicu a zisťuje, nakoľko respondenti súhlasia s výrokmi o svojej osobe týkajúcimi sa ich silných stránok. Bodový zisk vzorky členov organizácie AIESEC sa potom porovnával so 17 400 respondentmi rovnakého veku aj vzdelania v Spojených štátoch. Štúdiu D. Pollaya predstavili na Gallupovom medzinárodnom summite pozitívnej psychológie vo Washingtone. Táto disciplína psychológie sa snaží zistiť, ako môžu jednotlivci viesť pozitívnejší a produktívnejší život s využitím svojich silných stránok.
V tomto čísle sme pre vás pripravili ďalšiu otázku z oblasti interkultúrnej komunikácie. Nemeckí a ruskí podnikatelia sa dohodli na vzájomnej kooperácii a vytvorili spoločný podnik so sídlom v Rusku. Keď Nemci zrealizovali prvé investície, začali mať podozrenie, že nie všetky prostriedky boli použité na dohodnutý účel a nariadili v nezvyčajne krátkom čase vykonanie auditu. Netrvalo dlho a spoločný podnik sa rozpadol. Viete, prečo?
a) Rusi pociťovali dominantný spôsob Nemcov ako pochovanie ich vlastnej suverenity.Svoje odpovede posielajte do 30. apríla na adresu redakcia@polnohospodar.sk. Na jedného výhercu čaká výkladový anglický slovník s interaktívnym CD, ktorý do súťaže venoval E - KU Inštitút jazykovej a interkultúrnej komunikácie v Nitre.
Učiteľom
Sú práve ako sťahovavé vtáky
a presne ako padajúca hviezda.
Ujdime z polí ako divé maky
a oni - vážni - s dlaňou plnou lásky
naveky v nás hniezdia.
Vyjadrenie vzájomnej úcty. Tieto slová charakterizujú stretnutie bývalých pedagógov i ostatných zamestnancov Fakulty ekonomiky a manažmentu, ktoré sa uskutočnilo v stredu 14. marca. Myšlienkou podujatia je informovať kolegov dôchodcov o dianí na fakulte a vytvoriť atmosféru, v ktorej si môžu zaspomínať na obdobie, keď na nej pôsobili. "Zásluhou tejto generácie pedagógov boli vytvorené základy, na ktorých dnes fakulta stojí. Každý z bývalých zamestnancov, či už bol radovým alebo technickým pracovníkom, učiteľom alebo akademickým funkcionárom, má podiel na jej rozvoji," povedal na stretnutí dekan FEM Peter Bielik. "Je našou povinnosťou vtiahnuť staršiu generáciu do súčasného života fakulty, aby nemala pocit, že ju už nikto nepotrebuje. Preto sa snažíme o vytvorenie peknej atmosféry." Dôkazom úprimnosti slov dekana boli aj emotívne vystúpenia doc. Dominika Čaprnku a prof. Tibora Palku, ktorý nazval stretnutie "prenádherným, doslova rodinným večerom".
A čo si o učiteľskom povolaní myslí 86-ročný Ľudovít Kohút, najstarší medzi prítomnými pedagógmi? "Byť dobrým učiteľom je umenie. Lebo on nielen učí, ale aj vychováva. Koľko lásky žiakovi dá, toľko sa mu vráti. To je rovnica. Prácu učiteľa si však mladí ľudia vedia oceniť až keď dospejú a vtedy ohodnotia vzťah, ktorý k nim učiteľ mal. Pochádzam z Oravy a ako malý chlapec som túžil byť organistom v dedinke Hámre. Pamätám si, ako sa stará mama smiala môjmu snu, tvrdila, že nemôžem byť organistom, lebo v dedinke nebola fara ani farár. A tak som sa stal učiteľom. Moja životná skúsenosť hovorí, že učiteľské povolanie je poslaním. Človek sa s tým darom musí narodiť, tak ako kňaz či básnik."
K publikačnej činnosti som mala vždy dostatok podkladov z výskumu, takže som nielen plnila, ale aj prekračovala plánovanú normu. Moje referáty z vedeckých konferencií a sympózií boli publikované v mnohých východoeurópskych krajinách. Prekvapilo ma, a netajím, že spočiatku aj potešilo, keď mi príbuzná z USA poslala publikáciu Amerického biografického inštitútu Contempory Who ´s Who of Professionals 2004/2005, v ktorej som našla svoj profesionálny životopis. Ponúkali mi potom postupne nomináciu Žena roka, Úspešná žena, ba dokonca aj medzinárodnú mierovú cenu. Všetky však boli spojené s vysokými poplatkami v dolároch za rôzne plakety a diplomy, a tak sa z finančných dôvodov "obchod" neuskutočnil.
Už v čase vzniku záhradníckeho oddelenia na KRV sme podávali na dekanát AF návrh na zriadenie záhradníckeho odboru, ale bezvýsledne, lebo, vraj, Lednice s tým nesúhlasí. Vtedy som veru neverila, že sa raz dožijem záhradníckej fakulty v Nitre, ba dokonca, že sa zúčastním na oslavách 10. výročia vzniku FZKI. No a trochu sa aj pochválim, že som kedysi dávno oponovala skriptá aj terajšiemu rektorovi, prof. Látečkovi. Potešilo ma, že sa rektorom univerzity stal bývalý dekan fakulty záhradníctva.
Pravda, popri úspechoch sa prihodili aj problémy a nepríjemnosti. Jedno nedorozumenie som mala so stavebným oddelením rektorátu, keď som pri posudzovaní projektu skleníkov zistila, že sú zle orientované vzhľadom na svetové strany. Dlho mi nikto nechcel veriť, až kým staviteľ Kapala celú záležitosť neprekonzultoval v Bratislave. Pán staviteľ nechcel, aby sa výstavba skleníkov oneskorila prerábaním projektu, a tak dal priamo pri stavbe otočiť skleníky do správneho smeru sever - juh. Svojho času ma veľmi kritizoval jeden nový pracovník oddelenia kontroly, ktorý tvrdil, že nemáme na katedre v poriadku evidenciu zásob. Navrhoval, aby sme zaevidovali aj kvety ovocných stromov. Zanedlho z rektorátu odišiel do lepšieho zamestnania...
Na Katedre histórie univerzity Middlebury v štáte Vermont (USA) vydali rozhodnutie, že študenti nesmú vo svojich prácach ako prvotný zdroj literatúry uvádzať heslá z internetovej encyklopédie Wikipedia. "Nie je však zakázané čítať ju, pretože jej "linky" privedú čitateľa často k hodnotným literárnym zdrojom", píše sa v rozhodnutí katedry. Univerzitné pracovisko týmto nariadením vyjadrilo svoj jednoznačný názor do rušnej diskusie o spoľahlivosti tejto osobitej encyklopédie. Predmetové heslá Wikipedie sú totiž prístupné každému, kto ich chce ďalej rozširovať a modifikovať. Nezisková organizácia, ktorá ju prevádzkuje, však správnosť vnesených údajov nekontroluje. Pri niektorých heslách nie je výnimkou, že ich spoločne dopisujú stovky nadšencov a dobrovoľníkov. Pritom sa stáva, že údaje nie sú presné a našiel sa už aj prípad zámerného zavádzania čitateľov.
VOLEJBAL: o 5.-8. miesto EXTRALIGY MUŽOV
VK Ekonóm SPU Nitra - VŠK Púchov 3:0 (16,19,20) V prvom domácom zápase naši hráči jednoznačne potvrdili svoje lepšie postavenie v súťaži. V úvodnom sete súper odolával do stavu 11:11, potom ho lepšou obranou na sieti a kvalitným útokom doslova zvalcovali. V druhom a treťom sa ani náš tím nevyhol niekoľkým zaváhaniam, svoju dominantnosť však potvrdil najmä lepším podaním a kvalitným útokom. V poslednom sete zatlačil hostí kvalitným servisom a napokon jednoznačne a zaslúžene zvíťazil.
VK Ekonóm SPU Nitra - VŠK Púchov 3:0 (15,23,15) Volejbalisti SPU jednoznačne od prvého setu potvrdzovali úlohu favorita a nedovolili tímu Púchova nijaký zvrat vo vývoji. Odskočili súperovi hneď na začiatku a umnou hrou si udržovali dostatočný odstup. V druhom, najdramatickejšom sete, hostia viedli rozdielom dvoch bodov. V koncovke, za stavu 22:22, sa domáci kvalitným servisom, dobrou hrou na bloku a vzápätí tvrdým útokom dostali o bod navrch. Následne útokom bodovali hostia a aj domáci. Posledný bod zaznamenali blokom 25:23. Vývoj záverečného setu bol jednoznačne v rukách nášho tímu, keď prvý technický time bol za stavu 8:0! Potom sme si už ustrážili vybojovaný náskok a zaslúžene zvíťazili.
O 5. miesto EXTRALIGY MUŽOV VO VOLEJBALE
VK Ekonóm SPU Nitra - TJ Strojár Malacky 3:2 (19,-18,-19,14,10) V zápase o piate miesto sa tím SPU od úvodného setu zhostil úlohy favorita a potvrdil ju kvalitným servisom a dobrou hrou na sieti. To však bolo do konca tretieho setu z jeho strany všetko. Hostia naopak pritvrdili na servise a kvalitnou obranou na sieti získavali body vo svoj prospech. Až na začiatku štvrtého setu domáci opäť začali hrať svoju hru a set dotiahli do víťazného konca. V piatom, rozhodujúcom sete, začali lepšie Malacky. Viedli už 4:1 a domáci len postupne doťahovali náskok. Pri stave 9:9 sa na podanie dostal Vavro. Jeho kvalitný servis pomohol nášmu tímu k náskoku 12:9, čo bol z pohľadu vývoja setu rozhodujúci moment. Potom už hráči SPU pozorne strážili vedenie až do víťazného konca, ktorý si po bojovnom výkone zaslúžili.
BASKETBAL V poslednom kole základnej extraligovej časti prehrala Casta SPU Nitra v Lučenci 77:65 (19:15, 22:14, 15:18, 21:18). Štvrťfinálová séria so Spišskou Novou Vsou začala doma víťazstvom nášho tímu 70:65 (18:14, 16:13, 24:17, 12:21). Po prehre na pôde súpera 83:73 (23:18, 21:16, 18:20, 21:19) a ďalšom domácom víťazstve 86:59 (14:12, 30:8, 21:19, 21:20), mala Nitra dva mečbaly na postup do semifinále. Vo štvrtom vyrovnanom a dramatickom zápase viedla pár minút pred koncom 56:61, ale v infarktovom závere si Spišiaci konečným výsledkom 66:65 (20:14, 15:18, 15:17, 16:16) predsa len vynútili rozhodujúci piaty zápas. V ňom oslabenej zostave Nitry citeľne chýbali zranení podkošoví hráči, čo súper využil a zvíťazil 68:79 (16:9, 13:17, 15:19, 24:34). Po roku tak opäť obral Nitru o možnosť bojovať o medaily.
SKRIPTÁ
M. Tóth a kol.: Poistenie. Prvé vydanie, náklad 150 ks, cena 160 Sk.
R. Pospišil a kol.: Integrovaná rastlinná výroba. Druhé nezmenené vydanie, náklad 250 ks, cena 115 Sk.
B. Šiška a kol.: Praktická biometeorológia. Štvrté nezmenené vydanie, náklad 200 ks, cena 82 Sk.
A. Malejčík: Základy manažmentu. Druhé nezmenené vydanie, náklad 300 ks, cena 150 Sk.
J. Huszár a kol.: Choroby poľných plodín. Tretie prepracované vydanie, náklad 400 ks, cena 96 Sk.
UČEBNÉ TEXTY
M. Habán - J. Boroš a kol.: Manažér pestovania liečivých rastlín. Prvé vydanie, náklad 150 ks, cena 70 Sk.
VYSOKOŠKOLSKÉ UČEBNICE
A. Kretter a kol.: Marketing. Druhé vydanie, náklad 400 ks, cena 210 Sk.
ODPORUČENÁ LITERATÚRA
J. Páltik a kol.: Poľnohospodárske stroje. Skúšanie, konštrukcia, použitie, 1. časť. Prvé vydanie náklad 500 ks, cena 120 Sk.
Dekan Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja SPU v Nitre oznamuje, že 25. apríla 2007 o 10.00 h v zasadacej miestnosti Akademického senátu SPU (pavilón E, 2. poschodie, č. dv. 211) bude Ing. STANISLAV FILIP obhajovať doktorandskú dizertačnú prácu na tému Projekt cezhraničnej spolupráce pri eliminovaní hospodárskych katastrof v Novohradskom regióne.
Dekan Mechanizačnej fakulty SPU v Nitre oznamuje, že 26. apríla 2007 o 9.00 h v zasadacej miestnosti D-MF (4. poschodie, KMaS) bude Ing. IMRICH BENDA, doktorand na Katedre mechaniky a strojníctva, obhajovať doktorandskú dizertačnú prácu na tému Rozbor vybraných tribologických vlastností materiálov získaných z medzných stavov a ich štatistických spôsobov vyhodnotenia.
Rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vyhlasuje v zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov výberové konanie na obsadenie:
* miesta vysokoškolského učiteľa - odborného asistenta na Katedre fyziológie živočíchov FBP.
Podmienky:
- vysokoškolské vzdelanie (poľnohospodárskeho, prírodovedného, veterinárneho charakteru) pre zabezpečenie predmetov katedry,
- akademický titul PhD. alebo ekvivalent,
- aktívna znalosť svetového jazyka preukázaná potvrdením o štátnej jazykovej skúške alebo pohovorom,
- znalosť práce s PC na úrovni MS Office (Word, Excel, PowerPoint) - preukázať certifikátom alebo praktickým overením, zamestnanci SPU preukázať certifikátom vydaným na základe formalizovanej skúšky z IKT,
- pedagogická prax,
- morálna bezúhonnosť a dobrá pracovná morálka,
- termín nástupu 15. 5. 2007;
* miesta vysokoškolského učiteľa - odborného asistenta na Katedre financií FEM pre výučbu predmetu bankové operácie (zastupovanie počas neplateného voľna do 2. 12. 2009).
Podmienky:
- VŠ vzdelanie ekonomického zamerania,
- akademický titul PhD. resp. vo vedeckej príprave,
- aktívna znalosť minimálne jedného svetového jazyka - preukázať štátnou jazykovou skúškou alebo pohovorom,
- znalosť práce s PC na úrovni MS Office - preukázať certifikátom alebo praktickým overením,
- pedagogická prax vo výučbe uvedeného predmetu,
- morálna bezúhonnosť;
* miesta vysokoškolského učiteľa - odborného asistenta na Katedre financií FEM pre výučbu predmetu medzinárodné financie (zastupovanie počas neplateného voľna do 1. 3. 2008).
Podmienky:
- VŠ vzdelanie ekonomického zamerania,
- akademický titul PhD. resp, vo vedeckej príprave,
- aktívna znalosť minimálne jedného svetového jazyka - preukázať štátnou jazykovou skúškou alebo pohovorom,
- znalosť práce s PC na úrovni MS Office - preukázať certifikátom alebo praktickým overením,
- morálna bezúhonnosť.
Prihlášky s profesijným životopisom, overenými dokladmi o vzdelaní a ďalšími požadovanými dokumentmi posielajte na adresu: Rektorát Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, Útvar personalistiky, EPaMU, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra. Uzávierka výberového konania je 27. apríla 2007.
Rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vyhlasuje v zmysle § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 písm. c zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výberové konanie na obsadenie funkcie vedúceho zamestnanca na pozíciu vedúci Útvaru všeobecnej učtárne Rektorátu SPU.
Podmienky:
- VŠ vzdelanie II. stupňa ekonomického smeru,
- znalosť účtovníctva vysokého školstva,
- znalosť práce v ekonomickom informačnom systéme SAP vítaná,
- znalosť práce s PC na úrovni MS Office,
- morálna bezúhonnosť.
Prihlášky s profesijným životopisom, overenými dokladmi o vzdelaní a ďalšími požadovanými dokumentmi posielajte na adresu: Rektorát Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, Útvar personalistiky, EPaMU, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra. Uzávierka výberového konania je 27. apríla 2007.
