| Číslo 1 | 28. septembra 2007 | |
| Číslo 2 | 12. októbra 2007 | |
| Číslo 3 | 26. októbra 2007 | |
| Číslo 4 | 9. novembra 2007 | |
| Číslo 5 | 23. novembra 2007 | |
| Číslo 6-7 | 14. decembra 2007 | |
| Číslo 8 | 18. januára 2008 | |
| Číslo 9 | 1. februára 2008 | |
| Číslo 10 | 15. februára 2008 | |
| Číslo 11 | 29. februára 2008 | |
| Číslo 12 | 14. marca 2008 | |
| Číslo 13-14 | 11. apríla 2008 | |
| Číslo 15 | 25. apríla 2008 | |
| Číslo 16 | 9. mája 2008 | |
| Číslo 17 | 23. mája 2008 | |
| Číslo 18 | 6. júna 2008 | |
| Číslo 19 | 20. júna 2008 | |
| Číslo 20 | 4. júla 2008 |
Jedným z najtvrdších orieškov pre odbornú knihovnícku obec je uchovávanie starých tlačí. Koľko kníh sa už popísalo o tom, ako im vytvoriť čo najvhodnejšie podmienky. Jestvuje však knižnica, ktorá v tomto ohľade nemá vo svete páru. Disponuje takými vynikajúcimi klimatickými podmienkami, že sa v nej po stáročia uchovali vzácne rukopisy. Nie, nečakajte honosnú, výstavnú budovu s klimatizačnými zariadeniami a dômyselným informačným systémom. O to všetko sa postarala príroda sama. Suché a stabilné klimatické podmienky Judskej púšte v blízkosti Jeruzalema a legendárneho Mŕtveho mora. Kumrán je tá povestná "knižnica", jeho jaskyne, ktoré od druhého storočia pred naším letopočtom až do roku 1947 spoľahlivo strážili poklad nesmiernej duchovnej hodnoty. Doposiaľ najstaršie známe zvitky starozákonných kníh. Ich nájdenie bolo archeologickou senzáciou 20. storočia, opradenou tajomstvom i senzáciami novinárov. Hovorí sa, že ich objavil beduínsky chlapec, ktorý v jaskyniach hľadal stratenú ovečku. Legendy sa rozprávajú, ale zaujímavejšia je skutočnosť, že zvitky od Mŕtveho mora prežili nielen fyzicky, ale aj obsahom. Odborníci dosvedčili, že ich pôvodný text je takmer identický s neskoršími opismi Starého zákona. Kto neverí, nech sa spýta tých, ktorí poznajú hebrejské písmo. Poľahky zvitky prečítajú a porozumejú im aj dnes. Kto neverí, nech tam pobeží...Do Svätyne knihy, kde tieto prastaré "knihy" našli dôstojný domov. Biela budova nezvyčajného tvaru, pripomínajúca vrchnák hlinenej nádoby, v ktorej boli zvitky nájdené, je súčasťou Izraelského múzea v Jeruzaleme. Návšteva tohto (sväto)stánku je nevšedným zážitkom. Najkrajšia oslava mesiaca knihy, akú si viete predstaviť. Tento rok mi bola dopriata...
Vážené kolegyne, kolegovia!
Dvadsiaty ôsmy marec sa v kalendári už tradične spája s pojmom učiteľ. Deň narodenia Jána Amosa Komenského je príležitosťou vzdať úctu učiteľom, ktorých poslaním je vzdelávať a vychovávať novú generáciu. Dovoľte, aby som Vám, milé kolegyne a kolegovia, ktorí denne stojíte za katedrou, alebo inou pracovnou činnosťou prispievate k nerušenému chodu vzdelávacieho procesu na našej univerzite, s niekoľkodňovým oneskorením, ale o to úprimnejšie zablahoželal k tomuto sviatku. Do Vašej náročnej, ale krásnej a záslužnej práce Vám želám veľa zdravia, energie a pohody na pracovisku aj v súkromnom živote!
Svet nazval Komenského učiteľom národov. No my, učitelia pôsobiaci v sfére spojenej s poľnohospodárstvom, máme svoj veľký vzor v "učiteľovi roľníkov", Samuelovi Tešedíkovi (1732-1820). V jednej z najvšestrannejších osobností našej histórie. Ako píšu historici, utopistu, ktorého utópie sa ukázali ako reálne. Platí preňho veľa prívlastkov, pedagóg, odborný spisovateľ, publicista, národohospodár, zakladateľ poľnohospodárskeho školstva v Uhorsku, farár, národný buditeľ. "Chcel som odhaliť pramene ľudskej biedy. Poukázal som na ne a pokiaľ sa to dalo, usiloval som sa ich odstrániť," píše vo svojom diele. Celoživotným cieľom Samuela Tešedíka bolo čo najužšie spojiť školu a výchovu s potrebami života.
Ako pokrokový učiteľ presadzoval Tešedík vyučovanie reálnych predmetov, ale propagoval aj nové racionálne metódy v poľnohospodárstve. Najviac ho ovplyvnili myšlienky Komenského, menovite jeho reč O vzdelávaní občanov, ktorú predniesol v roku 1650 v Šarišskom Potoku. Vďaka nim pochopil potrebu vzdelávania roľníkov. Učiteľ národov mu bol vzorom v celoživotnom úsilí čo najužšie spojiť školu a výchovu s praktickými potrebami života.
Stáročia uplynuli od dôb, v ktorých žili títo dvaja veľkí učitelia. No ako vidno, na ich myšlienkach a cieľoch sa odvtedy veľa nezmenilo. Zásady výchovno-vzdelávacej práce sú platné aj v dnešnej dobe. Iba ich treba trocha neustále prispôsobovať súčasnosti a jej potrebám. Prajem preto všetkým učiteľom, aby sa im darilo dobre sa zhostiť svojej úlohy.
V piatok, 28. marca, sa uskutočnila konferencia Univerzitnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri SPU. Na rokovaní sa zúčastnili predstavitelia OZ PŠaV na Slovensku, Ing. Vladimír Kovár, CSc., Mgr. Katarína Zozuľáková, špecialistka Združenia VŠ a PRO, prítomní boli aj predsedovia odborárskych organizácií z partnerských VŠ a predstavitelia manažmentu univerzity.
Na konferencii odznela výročná správa o činnosti univerzitnej organizácie za uplynulé obdobie. "Za posledný rok nastali zmeny v súvislosti s novelizáciou Zákonníka práce, zákona o vysokých školách a zákona o sociálnom fonde, následne sa na fakultných a dielenských konferenciách prerokovali návrhy dodatku k platnej kolektívnej zmluve. O ňom sa hovorilo aj na konferencii a v súčasnosti pripravujeme kolektívne vyjednávanie so zamestnávateľom, o jeho výsledkoch vás budeme informovať," hovorí predseda UO Ing. Miroslav Habán, PhD. Dodáva, že ďalším cieľom je stabilizácia členskej základne. "Sme univerzitná organizácia s najväčším percentom organizovanosti v rámci VŠ na Slovensku, ktorá sa už tri roky pohybuje na úrovni 55,6 %. Z 1 245 zamestnancov univerzity je 693 členov odborov. Okrem nich máme aj individuálnych členov a dôchodcov. Zamestnancom pomáhame pri riešení pracovno-právnych vzťahov a organizujeme rekreačné, kultúrne a športové podujatia. Z prostriedkov univerzitnej organizácie sme sa rozhodli podporiť najmä mladé rodiny, ktorým pri narodení dieťaťa poskytneme príspevok tritisíc korún, čo je o tisíc korún viac ako doteraz," informuje Ing. Habán. Dodáva, že spolu so zamestnávateľom sa podieľajú na prerozdelení prostriedkov sociálneho fondu, ktorého významná časť je určená na stravovanie a regeneráciu pracovnej sily zamestnancov. "Uvítali by sme, keby aj ďalší zamestnanci univerzity posilnili našu členskú základňu," zdôrazňuje predseda UO.
Správu o činnosti univerzitnej organizácie za uplynulé obdobie nájdete na www.uniag.sk/SKOLA/oz/ozpsav.htm
Na základe iniciatívy predstaviteľov delegácie z čínskej provincie Henan sa 26. marca uskutočnilo stretnutie s vedením SPU.
Šesťčlenná delegácia vedená Xia Qingchengom, viceprezidentom Stáleho výboru Ľudového kongresu provincie Henan, deklarovala záujem nadviazať partnerské vzťahy s našou univerzitou s cieľom hľadať možnosti vzájomnej vedecko-technickej spolupráce a realizácie výmenných pobytov pre študentov. Hostí na pôde univerzity privítal rektor prof. Mikuláš Látečka, na stretnutí sa zúčastnila aj prorektorka pre zahraničné vzťahy prof. Magdaléna Lacko Bartošová, prorektor pre vedeckovýskumnú činnosť prof. Ján Supuka, dekan FEM prof. Peter Bielik, vedúca Katedry biotechniky parkových a krajinných úprav prof. Anna Jakábová a prof. Pavel Hrubík z FZKI.
Čínskych odborníkov zaujímali konkrétne spôsoby realizácie transferu poznatkov z výskumu do poľnohospodárskej praxe a možnosti štúdia na SPU, najmä kritériá prijatia na inžinierske a doktorandské štúdium. V rámci diskusie boli hostia oboznámení s vedeckovýskumnými aktivitami univerzity, napr. riešením projektov súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie, energetickým zhodnocovaním živočíšnej a rastlinnej biomasy, zdraviu prospešných potravín a pod. Predsatvitelia FZKI zdôraznili, že fakulta má spoluprácu s Centrom výskumu v poľnohospodárskej provincii Hebei. "Čínski odborníci majú záujem o oblasť výskumu sempervirentov a ich overovanie vo vybraných lokalitách Číny, nás zase zaujímajú suchomilné dreviny," informovali.
Významného životného jubilea, sedemdesiatych narodenín, sa 1. apríla tohto roku dožil Dr. h. c. akad. arch. Ing. LADISLAV ŠVIHEL, dlhoročný generálny riaditeľ Agrokomplexu - Výstavníctva, š.p., čestný doktor našej univerzity. V mene vedenia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, jej zamestnancov a študentov, mu srdečne blahoželáme a do ďalších rokov prajeme veľa zdravia a invencie v pracovnej a umeleckej činnosti!
Ľudská pamäť rada načiera do spomienok na mladosť. Čím viac sa od nej vzďaľuje, tým sú obrazy krajšie, farebnejšie, milšie. Niektoré z nich sa mi automaticky vynárajú v mysli, keď zaznie meno nášho jubilanta, môjho milého priateľa, Ladislava Švihela.
Obraz prvý. Z nášho rodného mesta. Obaja sme Nitrania, naše rodiny bývali neďaleko od seba, za "Červeným krížom". Ako správni chlapci sme svoj voľný čas najradšej trávili tým najprirodzenejším spôsobom: pohybom, športom. Lúka pod Borinou bola naším "ľahkoatletickým štadiónom", kde sme behali, hádzali oštepom, vrhali guľou. Pieskové doskočisko pre skok do diaľky a do výšky sme si urobili v záhrade. Napriek tomu, že je medzi nami niekoľkoročný vekový rozdiel, zdieľali sme spoločnú lásku, ktorá neskôr v kladnom slova zmysle ovplyvnila náš život. Bola to volejbalová lopta a sieť. Nikdy nezabudnem na to, aký som bol šťastný, keď som si mohol zahrať s "veľkými chlapcami" na provizórnom ihrisku, ktoré Lacko so svojimi kamarátmi urobili pred činžiakom v spomínanej štvrti. Zo skromných podmienok vyrástlo niekoľko výborných hráčov, ktorí neskôr reprezentovali nielen rodnú Nitru, ale aj Slovensko. Obaja sme k nim patrili. Šport bol jednou z veličín, ktoré formovali osobnosť mladého muža, ktorého sudičky bohato obdarili. Talentom pre technické disciplíny, pre šport i umenie. Svedomitosť, vnútorná motivácia, čestnosť, rozhodnosť, odvaha a ochota zariskovať, to sú vlastnosti, ktorých zárodok klíčil už v časoch, keď sa podroboval pravidlám kolektívnej hry, v ktorej každý hrá za seba, ale o víťazstve rozhoduje súhra celku.
Druhý obraz, ktorý mi defiluje pred očami, je z nedávnej minulosti. V aule SPU som v roku 2005 ako dekan Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva prednášal laudácio na Ladislava Švihela pri udeľovaní titulu čestného doktora našej alma mater. Vedecká rada fakulty ocenila jeho filozofiu, že iba vo vzdelaní je základ budúcej prosperity spoločnosti. V konaní laureáta to nebolo prázdne gesto, ale dlhoročná aktívna podpora činnosti školy v oblasti výchovy environmentálneho zamerania. Pomocnú ruku podával vždy tam, kde bolo treba. V oblasti rozvoja vedy a výskumu, pri propagácii univerzity na renomovaných výstavách a veľtrhoch, ale i pri koncepčných rozhodnutiach vo funkcii člena vedeckej, ale aj správnej rady univerzity. Napriek tomu, že je nositeľom mnohých významných ocenení, titul doctora honoris causa Slovenskej poľnohospodárskej univerzity si veľmi váži. Veď ako hovorí, ona vychováva mladých ľudí, formuje ich vzťah k rodnej zemi, a to je jej najkrajšie poslanie.
Dovoľte, aby som sa do tretice pristavil pri obrazoch Ladislava Švihela. Napriek tomu, že sa v mladých rokoch rozhodol pre manažérsku prácu, talent a láska k umeniu ho sprevádzajú po celý život. Obrazy s motívmi rodného mesta, prírody a rodnej krajiny prezentoval na mnohých výstavách doma aj v zahraničí. Pohľad na tieto diela ma upokojuje, dobíja energiou. V motívoch, farbách, svetle je zhmotnená vzácna osobnosť ich tvorcu. Som rád, že ho môžem nazvať svojím priateľom!
Začiatkom tohtoročnej jari sa krásneho životného jubilea, "20. výročia 50-tych narodenín" (ako s obľubou hovorí o veku, výročiach či jubileách) dožil prof. h.c. prof. Ing. ONDREJ HRONEC, DrSc. Jeho akademické životné dielo sa s menom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre spája už tridsať rokov.
Aj keď toho času pôsobí externe na pracovisku v Košiciach, svojou vedeckovýskumnou, pedagogickou, ako aj publikačnou činnosťou patrí medzi špičkových pracovníkov fakulty a univerzity. Na svoje práce získava ohlasy aj zo zahraničia. Vychoval niekoľko desiatok diplomantov, viacero kandidátov vied a svojím pôsobením prispel k habilitačným a inauguračným konaniam docentov či profesorov. Je súdnym znalcom a získal veľa ocenení za svoju prácu nielen na domácej, ale aj na zahraničnej univerzitnej pôde.
Dovoľte zopár riadkov o jeho doterajšom pôsobení. Ako absolvent Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (1960), pred vstupom do výchovno-vzdelávacieho procesu, absolvoval prax vo výrobe, výskume a v riadiacej sfére. Na akademickej pôde začal pracovať ako odborný asistent na UVL v Košiciach, kde zakladal predmet ochrana a tvorba životného prostredia. Súčasne externe vyučoval aj na Technickej univerzite (TU) predmet ochrana ovzdušia, ekonomika a právna ochrana životného prostredia. Od roku 1982 je jeho meno úzko spojené so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou. Najskôr pôsobil na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte (dnes FEM), na detašovanom pracovisku v Košiciach, ako vedúci Katedry prevádzky a ekonomiky a riaditeľ tohto pracoviska. Od roku 2004 pracoval na Katedre environmentálneho manažmentu FEŠRR, do 2007 roku ako jej vedúci.
Jeho starší kolegovia a priatelia, ako aj mnohí súčasní zamestnanci, ale aj študenti, najmä tí "košickí", vedia, ako hrdo, s úctou, ale aj bázňou rozpráva o svojom rodisku, o Gočove, dedinke na Gemeri. Pán profesor si získal srdcia mnohých ľudí nielen na našej univerzite, ale aj na pôde iných univerzít svojou pracovitosťou, skromnosťou, ale najmä jemu obzvlášť charakteristickou ľudskosťou.
Jeho duša a myseľ sú národne uvedomelé a večne "zelené". Na detašovanom pracovisku sa orientuje na environmentálnu výchovu a vzdelávanie, tvorbu a ochranu životného prostredia, racionálne využívanie prírodných zdrojov, ako aj na manažment a ekonomiku životného prostredia. Posudzuje skriptá, učebnice, grantové úlohy, doktorské, docentské a doktorandské práce z univerzít Slovenska. Podieľal sa na vypracovaní metodík pre výpočet škôd v imisných oblastiach Slovenska. Je súdnym znalcom.
Jeho publikačnú činnosť prezentujú učebnice, skriptá, monografie, okolo 300 vedeckých a odborných príspevkov uverejnených doma i v zahraničí a vyše 30 vyriešených výskumných úloh. Z významnejších monografií možno uviesť publikácie Exhaláty, pôda, vegetácia, Exhaláty vo vzťahu k pôdam a rastlinám, Cudzorodé látky a ich riziká, Poškodzovanie pôd a rastlín ľudskými aktivitami. Ohlasy na práce doma i v zahraničí predstavujú stovky citácií. Realizoval niekoľko domácich a zahraničných projektov. Pozitívne bol ocenený a realizovaný jeho projekt na univerzite v Minnesote v USA, zameraný na zvýšenie ekologického povedomia.
Ministerstvo školstva SR udelilo profesorovi Hroncovi v roku 2000 medailu Svätého Gorazda za výsledky vo výchovno-vzdelávacom procese a publikačnú činnosť v odbore životného prostredia. V roku 2005 mu bol udelený čestný titul profesor h. c. na Štátnej agrárno-technickej univerzite v Minsku. Jeho prácu v oblasti rozvoja environmentálnej výchovy a vzdelávania na vysokých školách a univerzitách ocenili aj na pôde mesta Košíc, keď v minulom roku obdržal cenu mesta Košíc a Košického samosprávneho kraja za založenie a rozvoj environmentálneho vzdelávania na košických univerzitách a za vedecký prínos v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia s dôrazom na Košický región.
Verejnosť možno menej vníma jeho umelecké sklony smerom k histórii a dejinám nášho národa, najmä Gemera. Zaoberá sa históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Napísal dve knihy o svojom strýkovi, prof. Jurovi Hroncovi (Rovnica o jednom známom, Starý pán), v spoluautorstve i samostatne napísal 12 televíznych scenárov, ktoré odvysielala Slovenská televízia. Naposledy aj dokument o ňom samotnom. Pre tých, čo ho poznajú a mali možnosť vidieť jeho spomienky, nebude prirovnanie "kráľ z východu" zveličené. Bohatstvom ducha vytvoril dielo v oblasti vedeckej, ale aj kultúrnej, dielo veľkej hodnoty, ktoré prenáša prostredníctvom prednášok novým generáciám študentov. Neustále nachádza nové pohnútky a s entuziazmom a elánom sa púšťa do ich realizácie.
Vážený pán profesor, ďakujeme Vám, že ste tu pre nás vždy boli, chovali sa k nám láskavo ako otec, chápavo ako veľký učiteľ, ale aj tolerantne a priateľsky ako riaditeľ či vedúci katedry. Držali ste ochrannú ruku nad slabšími a podporovali ich, rozdávali sa a tešili z našich úspechov. Ďakujeme Vám za podporu, výchovu i vzdelanie, za krásne spoločné chvíle strávené na akademickej pôde, ale aj mimo nej. Za všetkých študentov detašovaného pracoviska, kolektívu Katedry environmentálneho manažmentu, ale aj v mene Vašich priateľov na akademickej pôde Vám prajeme veľa ďalších úspechov, pevné zdravie i pohodu pri práci i v rodine. Veríme, že množstvo semienok, ktoré ste zasiali na akademickej pôde, detašovanom pracovisku i mimo neho vyklíčilo a bude rásť aj naďalej. Vo Vás, vážený pán profesor, dlhodobo tkvel "rozvoj košického pracoviska".
Koncom marca oslávila životné jubileum prof. Ing. ANNA JAKÁBOVÁ, CSc., vedúca Katedry biotechniky parkových a krajinných úprav FZKI.
Vedeckovýskumná práca profesorky Jakábovej je zameraná na genofondy kvetín, výskum pestovateľských a semenárskych technológií a biotechnológií v šľachtiteľskom procese. V oblasti medzinárodného výskumu participuje najmä na širokom programe spolupráce s pracoviskami v Číne, orientovanom na množiteľské technológie okrasných drevín a kvetín v provincii Heng-shui. Je autorkou jedenástich pôvodných slovenských odrôd kvetín. Svoje bohaté vedecké poznatky a praktické skúsenosti úspešne využíva v pedagogickej praxi. Svedčí o tom i množstvo diplomových a bakalárskych prác, ktoré viedla, či doktorandi, ktorých vychovala. Kolektív spolupracovníkov jej pri príležitosti životného jubilea srdečne blahoželá, praje veľa zdravia, šťastia a pracovných i osobných úspechov. Zároveň jej úprimne ďakuje za dlhoročné vedenie a odborné smerovanie katedry a vytváranie príjemnej pracovnej atmosféry.
Krásne životné jubileum, 75. rokov, nedávno oslávil prof. Ing. FRANTIŠEK ŠPÁNIK, DrSc., dlhoročný člen redakčnej rady Poľnohospodára.
Pôsobí na Katedre biometeorológie a hydrológie FZKI, na vzniku ktorej má rozhodujúcu zásluhu. Zároveň bol jej prvým a viacnásobným vedúcim. Profesor Špánik bol dlhoročným členom Československej bioklimatologickej spoločnosti pri ČSAV a je zakladajúci člen Slovenskej bioklimatologickej spoločnosti pri SAV. Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite pôsobí ako pedagóg od roku 1960, v roku 1993 bol vymenovaný za profesora. V súčasnosti sa venuje dôsledkom klimatickej zmeny na rastlinnú výrobu, hydrológii poľnohospodárskej krajiny, klimatickým a fenologickým pomerom Nitry. Za vedeckovýskumnú prácu získal viacero ocenení, pod jeho vedením vyšla učebnica s názvom Biometeorológia, ktorá v roku 2004 získala cenu rektora ako najlepšia učebnica roka.
Zásluhy prof. Špánika v oblasti bioklimatológie ocenili na seminári pri príležitosti jeho jubilea aj zástupcovia Českej i Slovenskej bioklimatologickej spoločnosti, medzi nimi prof. Milan Lapin, významný slovenský klimatológ z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. "S profesorom Špánikom sa poznáme už 36 rokov. Ako predseda Národného klimatického programu SR som ho zapojil do spolupráce najmä v oblasti klimatologických zmien. Imponovalo mi, že sa zaoberal aplikáciou problematiky klimatickej zmeny na podmienky poľnohospodárstva, predovšetkým záhradníctva, a tiež jeho úsilie navrhovať adaptačné opatrenia na možné zmeny klímy na našom území. Vážim si jeho zanietenosť pre riešenie problému, vysokú profesionálnosť, vytrvalosť. Mimoriadne si cením jeho intuíciu, čo je pre odborníka nevyhnutné. Zaujímavé je, že jeho predpoklady, čo by bolo pre prax najlepšie, sa po čase vedeckými poznatkami potvrdili ako správne," povedal prof. Lapin. Pri príležitosti životného jubilea rektor prof. Mikuláš Látečka udelil prof. Františkovi Špánikovi zlatú medailu SPU.
Novým predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) sa stal Milan Semančík z Roľníckej spoločnosti Kyjov v okrese Stará Ľubovňa. Na valnom zhromaždení SPPK v Sliači - Sielnici (18. marca) hlasovalo zaňho 111 zo 127 prítomných delegátov, zastupujúcich vyše dvojtisícovú členskú základňu komory. Vystriedal vo funkcii Ivana Oravca, ktorý po ôsmich rokoch odstúpil z čela tejto samosprávnej organizácie.
Rokovanie potvrdilo, že Slovensko by sa v ďalšom období nemalo sústreďovať len na tzv. zdravotnú prehliadku reforiem Spoločnej agrárnej politiky EÚ, ale na jej celkové nové formovanie, v ktorom by nemali chýbať výraznejšie rozvojové impulzy. V nasledujúcom období sa SPPK bude, okrem iného, zaoberať komplexom daňových otázok, najmä problematikou dane z pozemkov, ktorú by v súlade so svojím programom mala vláda v tomto roku prehodnotiť. Pri zostavovaní národných finančných rámcov agrárnej politiky bude komora presadzovať nielen maximálnu výšku národného doplatku k priamym platbám, ale aj zabezpečenie primeranej výšky prostriedkov štátnej pomoci.
V máji minulého roka som sa zúčastnil na prednáške profesora PETRA ŠÚTOVSKÉHO, ktorý štúdium na Agronomickej fakulte našej univerzity ukončil v roku 1989 a dnes je špičkovým americkým vedcom v oblasti vývojovej a reprodukčnej biológie, so špecializáciou na mechanizmus oplodnenia a zrenia pohlavných buniek ľudí a cicavcov. Po prednáške som mal možnosť porozprávať sa s Petrom aj osobne. Zaujal ma i ako človek, najmä svojou bezprostrednosťou a skromnosťou. Ochotne mi odpovedal na otázky týkajúce sa výskumu. Neskôr sme komunikovali prostredníctvom elektronickej pošty. Tu vznikla myšlienka, predstaviť ho aj ostatným zamestnancom a študentom našej univerzity.
Peter, povedz pár slov o sebe, o tvojom živote...
- Narodil som sa v Trenčíne a vyrastal v neďalekom Beckove pri Novom Meste nad Váhom. Inovecké pohorie, údolie Váhu a hradné bralo boli oddávna inšpiráciou pre rodákov z tejto obce, ktorá dala Slovensku takých synov, ako bol geológ Dionýz Štúr, maliar Ladislav Medňanský a lekár/pôrodník Ján Ambro. Pod vplyvom prostredia, nevšednej prírodnej krásy a svojich rodičov, Anny a Jána, som od malička chcel byť prírodovedcom, entomológom. Od ôsmich rokov som zbieral chrobáky a motýle. Vyhral som viaceré biologické olympiády vrátane krajských a národných kôl. Už ako malý chlapec som vlastne spisoval "dizertačky", klepané na stroji a viazané v koži. Po maturite na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom som sa rozhodol pre zootechnický smer na vtedajšej VŠP, pretože ponúkala kombináciu vedy a poľnohospodárskej praxe, čo bolo praktické v prípade, že by to s tou vedeckou dráhou nevyšlo. Promoval som v roku 1989 a o pár mesiacov na to, keď som rukoval na vojnu, prišla revolúcia, ktorá nám dala krídla a otvorila hranice na západ. Po vojenčine, v jeseni 1990, som nastúpil ako ašpirant do Ústavu fyziológie a genetiky Československej akadémie vied v Liběchove pri Prahe, kam som sa kvalifikoval cez konkurz ešte počas štúdií na VŠP. Zakrátko sme sa s Miriam, mojou bývalou spolužiačkou z vysokej školy, vzali a o rok sa nám narodil syn Martin, naše jediné dieťa. Bol som jedným z prvých doktorandov, ktorým sa podarilo študovať v zahraničí, v roku 1992 som strávil šesť mesiacov v INRA, Jouy-en-Josa, na predmestí Paríža. Doktorandskú prácu som obhájil v decembri 1993 a v marci 1994, ešte pred promóciami, som s rodinou letel do USA, na môj prvý postdoktorandský pobyt na Wisconsinskej univerzite (University of Wisconsin, Madison). Pôvodne sme plánovali zostať len dva roky, ale krátko po príchode som získal prestížne štipendium od amerického Ústavu národného zdravia (NIH), takže z dvoch rokov boli tri a po troch rokoch a hŕstke publikácií sme si natoľko zvykli, že sme sa rozhodli zostať dlhšie. V 1997 sa celá skupina môjho amerického mentora presťahovala na OHSU do Portlandu, Oregon, kde som získal miesto samostatného vedeckého pracovníka. Tam som rozvinul svoj vlastný výskum, dostal nezávislé granty a v roku 2001 prvé ponuky na pozíciu odborného asistenta (Assistant Professor). Po neľahkom rozhodovaní som si vybral Univerzitu v Missouri (University of Missouri), kde sme sa presťahovali v roku 2001. Tu som vybudoval svoje vlastné laboratórium a vychoval viacerých študentov. Vlani som bol povýšený na docenta (Associate Professor) s permanentnou doživotnou pozíciou ("tenure"), pokiaľ sa sám nerozhodnem zmeniť pôsobisko. Takže teraz žijeme šťastne a spokojne v Columbii, peknom meste plnom študentov.
Čo bolo pre teba najťažšie na začiatku pobytu v USA, s akými problémami si sa stretával? V čom vidíš hlavné rozdiely medzi vedou v USA a na Slovensku, resp. aké sú rozdiely v štúdiu?
- Slovensko bolo v dobe, keď som odchádzal, z hľadiska vedy "pomalou vodou". V USA sa kladie oveľa väčší dôraz na tvorivosť a vedeckú produktivitu, čo mi vždy vyhovovalo. Súťaživosti som sa nikdy nebál. Nemôžem povedať, že by som mal nejaké zvláštne problémy, ale neistota ohľadom budúcnosti trvala až do doby, kým sa mi podarilo získať nezávislú pozíciu a vybudovať vlastné laboratórium. Prelomový bol pre mňa rok 2001. Pokiaľ som dobre informovaný, Slovensko urobilo v poslednom čase veľký pokrok, je však potrebné, aby sme sa vedeli lepšie predať v zahraničí a boli aktívnejší pri vyhľadávaní kontaktov, organizovaní konferencií a pri pozývaní špičkových ľudí na prednášky. Dôležité je nestrpieť lenivosť a protekcionizmus.
Čo je to najvýznamnejšie, čo si vo vede dosiahol?
- Myslím, že dôležité sú moje objavy týkajúce sa mechanizmov detekcie a degradácie paternálnych, otcovských mitochondrií v embryu. Táto práca po prvý raz objasnila, prečo ľudia a cicavce vôbec dedia mitochondriálne gény len po matke (otcovské mitochondrie a otcovská mtDNA sú eliminované po oplodnení proteolytickým mechanizmom vo vnútri vajíčka). V poslednej dobe sa sústreďujem na mechanizmus, pomocou ktorého oplodňujúca spermia "naleptá" obaly vajíčka počas oplodnenia (práca na proteasome v akrozomálnej čiapočke spermií). Toto by mohlo viesť k novým druhom nehormonálnej antikoncepcie. Tiež sme nedávno dokázali, že mužské telo (prísemenník) má schopnosť rozoznať a zrecyklovať nezrelé alebo poškodené spermie skôr, ako môžu mať negatívny účinok na tie ostatné, "plodné" spermie. Je to akási výstupná kontrola kvality pri tvorbe spermií.
Ako si spomínaš na svoju alma mater, čo ti dalo štúdium na nej?
- Vzdelanie, krásne spomienky, manželku a vedomie, že škola ti múdrosť do hlavy nenaleje, záleží od teba, koľko si zoberieš (ako to staré príslovie o koňovi a prameni). Tých spomienok je príliš mnoho na to, aby sa zmestili do jedného odseku, ale lyžiarske zájazdy, letná aktivita v Bulharsku a hlavne naše hudobné úlety s kapelou Hypotalamus (kedysi dávno, v 80-tych rokoch, sme mali profil a fotku aj v Poľnohospodári) patria medzi tie najpamätnejšie.
Čo odporúčaš našim študentom, ktorí sa chcú stať výbornými vedcami a prípadne preraziť v USA či inde vo svete?
- Optimizmus, veľa času v laboratóriu, čítanie, veľkorysosť, nedať sa odradiť neúspechmi, pochybovačmi a závistlivcami. Ver svojim inštinktom, ale vždy si pýtaj aj dobrú radu od ľudí, ktorí v živote (a nielen vo vede) niečo dosiahli. Nauč sa zariadiť si život tak, aby sa práca a súkromie dopĺňali, nie eliminovali.
S Petrom Šútovským sa zhováral
Debutujúca skupina HYPOTALAMUS zaujala nielen textovou stránkou, ale hlavne svojím hudobným prejavom. Tento reprezentant "dlažbového folku" vstúpil do povedomia študentov i poroty tzv. metódou šoku. Bujarý akordeón (mimo okruhu vplyvu ľudovej školy umenia), odpočutý skôr z ľudovej školy neorganizovaných svadieb a veselíc, vhodne dopĺňa napr. obyčajný budík, rôzne neprofesionálne nástroje s neodmysliteľnou úsmevnou zvukovou a rytmickou sugestívnosťou.
Peter Šútovský (III. zoo): "Na strednej škole som dostal do dŕžavy gitaru šesťstrunovú a niekoľko trsátok súborného označenia Jolana. Hrať som začal na strednej škole, do otvorenej hudobnej sekrécie som dospel na našej stužkovej..."
"Text robíme spolu s Jožom, najčastejšie medzi žiadnou a prvou hodinou nočnou. Je to taká básnická doplňovačka - buď trvá úspešných desať minút, alebo nenapíšeme nič..."
Katedra hygieny a bezpečnosti potravín FBP začala písať svoju históriu v marci 2003. O uplynulých piatich rokoch, ako aj o víziách do budúcnosti, sme hovorili s jej vedúcim, doc. Ing. JOZEFOM GOLIANOM, Dr.
Čo bolo dôležité pre vznik katedry a aké na to boli objektívne dôvody?
- Podstatná bola súhra viacerých faktorov. Predovšetkým určitá vízia, cieľ a riešenie daných problémov, ktoré boli zahrnuté do koncepcie vzniku katedry ešte v lete roku 2002. Realizácia si vyžaduje aj pochopenie zodpovedných, strategické videnie, zodpovednosť a aktívny prístup k práci. Hlavným dôvodom jej vzniku bola predovšetkým potreba reagovať na potravinové krízy a novú legislatívu Európskej únie. Jej základom je tzv. európsky zákon o potravinách, na základe ktorého bol v roku 2002 zriadený Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.
Ako hodnotíte vznik katedry z pedagogického pohľadu?
- Na našej univerzite sa už v 80-tych rokoch uvažovalo o potravinárstve. Žiaľ, prevládli politické a osobné záujmy nad záujmom rozvoja školy a zdravia človeka. Po roku 1990 vznikli študijné programy technológia potravín a vedecká výživa ľudí, ktoré však dlhú dobu zostali na okraji záujmu a rozvoja. Treba si uvedomiť, že vychovávať novú generáciu je možné rôznym spôsobom, našou snahou by však mal byť čo najkomplexnejší prístup. Začiatky boli poznamenané priestorovými problémami, ktoré sa podarilo úspešne vyriešiť. Záujem o štúdium na katedre je veľký a za semester ho absolvuje viac ako tisíc študentov. Vo vedeckovýskumnej činnosti vychádzame z dobrej spolupráce so štátnymi i neštátnymi laboratóriami.
Snažíte sa o aktívnu prezentáciu katedry doma a v zahraničí. Čo chystáte najbližšie?
- V roku 2003 sme spolu organizovali medzinárodnú konferenciu o bezpečnosti potravín v transformujúcich sa krajinách a workshop potravinárskych informatikov. Od roku 2005 každoročne začiatkom jari usporadúvame vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou Bezpečnosť a kontrola potravín, ktorá má už svoje meno medzi slovenskou a českou odbornou verejnosťou. Tento rok sa uskutočnila 2. a 3. apríla. V novembri zase tradične organizujeme odborný seminár zameraný na aktuálne problémy sanitácie, hodnotenia rizík, vysledovateľnosti a pod.
Aké máte priority v oblasti vzdelávania a kde vidíte rezervy?
- Hlavnou prioritou je dobudovanie štruktúry predmetov vo vzťahu k študijným programom. K jednotlivým predmetom sme vypracovali študijné príručky, ktoré sú základom ich ďalšieho rozvoja. Úspešne bol akreditovaný bakalársky študijný program bezpečnosť a kontrola potravín, o ktorý je veľký záujem. V súčasnom období sa na akreditáciu pripravuje inžiniersky študijný program. Katedra zabezpečuje výučbu predmetov v anglickom jazyku, v tomto semestri máme 6 študentov z Turecka. V rámci celoživotného vzdelávania sme pripravili 7 akreditovaných vzdelávacích aktivít. V rámci Univerzity tretieho veku zabezpečujeme program Potraviny - výživa - zdravie, ktorý sa realizuje v Martine a v Nitre. Za kľúčové v oblasti vzdelávania považujem skvalitniť praktickú výučbu a laboratórne cvičenia.
Vedeckovýskumná činnosť je dôležitým zdrojom poznatkov...
- Hľadáme aktívne prepojenie na európsky výskum, rámcové projekty a aktivity ponúkané Európskym úradom pre bezpečnosť potravín. Spomeniem len niektoré, ako je napríklad autentifikácia potravín, hodnotenie rizík, matematické modelovanie procesov, PCR metódy, stanovenie alergénov a kontaminantov. Zapájanie sa do projektov a iných aktivít nám umožňuje skvalitniť aj štruktúru publikačnej činnosti, ktorá je porovnateľná s ostatnými katedrami. Za minulý rok sa v počte publikácií na fakulte delíme o prvé miesto.
Pán vedúci, môžete načrtnúť vaše vízie do budúcnosti?
- Na vytvorení nových perspektív sa musia podieľať všetci členovia katedry, ale i fakulta a univerzita. Mám však pocit, že u nás absentuje definovanie podielu zodpovednosti, kontinuita a hlavne dlhodobá stratégia. Zodpovedne sa správať, znamená myslieť na to, ako vytvoriť trvalú hodnotu. Zodpovedný pedagóg musí vidieť aj 15 - 20 rokov dopredu, aby nemusel často meniť svoje rozhodnutia. Zodpovednosť si však vyžaduje chápať iných a pochopiť, že zotrvávanie na jednom mieste degraduje hodnotu už vytvoreného. V tomto kontexte vidím veľmi široký priestor pre realizáciu budúcich aktivít katedry tak doma, ako aj v zahraničí.
Hľuzovka je podzemná huba. Na vzhľad nevábna, no tá aróma! Štipka stačí na to, aby sa z jednoduchého pokrmu stala ozdoba slávnostnej tabule. Dávno to vedia vyznávači francúzskej, talianskej či španielskej kuchyne. Ani v našich končinách nebola neznáma, ale po druhej svetovej vojne sa dostala do nemilosti vládnucej moci. V posledných rokoch však vďaka odborníkom, bdejúcim nad zachovaním rozmanitosti prírodných druhov, ale aj gurmánov zažíva svoju renesanciu.
- Ľudia nevedia veľa o tejto hube. A to je škoda. Preto sme v auguste 2005 založili Prvú slovenskú hľuzovkársku asociáciu, záujmové združenie, ktoré spája vedcov, pestovateľov, odborníkov na gastronómiu, mykológov,s krátka tých, ktorí majú záujem o túto prírodnú raritu. Keď sme sa u nás, na univerzite, začali zapodievať touto problematikou, zistili sme, že si vyžaduje komplexný prístup. Pretože zaoberať sa pestovaním hľuzovky bude mať význam iba vtedy, ak bude odbyt, ak sa ľudia budú s hľuzovkou stretávať v reštauráciách, keď si ju budú môcť kúpiť v obchode, na trhu. Ide nám o to, aby sme spojili ochranu prírody, zachovanie biodiverzity s úžitkom, ktorý táto huba prináša ľuďom, hovorí Ing. JÁN GAŽO, PhD., z Katedry genetiky a šľachtenia rastlín, kde sa problematike venujú.
Zámery treba plniť
Realizačný kolektív Programu ochrany genofondu hľuzoviek približuje zašlú slávu i súčasný pohľad na hľuzovku odbornej aj laickej verejnosti. Koncom minulého roka, v rámci Týždňa európskej vedy, pripravil dvojdňové podujatie s názvom Ochrana genofondu hľuzoviek na Slovensku. Atraktívnu výstavu pod aulou, zameranú na propagáciu pestovania hľuzoviek v agrolesníckych systémoch. Poznatky o biológii podzemných húb od produkcie inokulovaných sadeníc až po zber a spracovanie boli prezentované na medzinárodnom workshope za účasti dr. Di Massimo, výskumnej pracovníčky univerzity v Perugii.
Mnohí návštevníci videli hľuzovku "naživo" po prvý raz. Ale organizátori vyznávajú zásadu, že nestačí vidieť, treba aj zažiť. A preto na sprievodné podujatie nazvané Chuťovky z hľuzoviek, zamerané na využitie húb v gastronómii, pozvali vskutku špičkových hostí. KÁLMÁNA KÁLLU, šéfkuchára chýrečnej budapeštianskej reštaurácie Gundel, jednej z desiatky najslávnejších vo svete. A aby bol gastronomický zážitok kompletný, aj enológa, someliéra, dr. ANDRÁSA CSIZMADIU.
Kálmán Kálla. Jedna z najvýraznejších osobností maďarskej gastronómie druhej polovice 20. storočia. Jeho kuchárske umenie poznajú korunované hlavy a celebrity na celom svete, varil v Jeruzaleme, ale aj v Kuala Lumpure či New Yorku, v Japonsku aj vo Fínsku. Svojím "jedlým" umením propaguje vlasť lepšie, ako mnohí diplomati, hovorí sa o ňom. Varí, ale aj píše, prednáša, učí.
- Žiaľ, mnohí naši kuchári nevedia, ako s hľuzovkou, touto kulinárskou špecialitou, naložiť. Nečudo, nemali sa to kde naučiť. Za posledných päťdesiat rokov sa totiž hľuzovka vytratila z našej kuchyne, považovala sa za buržoázny prežitok, panský manier, ktorý nemá čo hľadať v robotníckych rodinách. Umeniu jej úpravy sa neučilo ani v odborných školách. Preto s ňou mnohí kuchári pri kuchynskej úprave často zaochádzajú barbarsky, nešetrne a zničia to najvzácnejšie, jej arómu. Ako keby nevedeli pochopiť, že práve to je jej tajomstvo, magnet pre labužníkov. Parfém, ktorý dá pokrmu neopakovateľnú vôňu.
Dá sa rozbitý džbán tradície vôbec ešte zlepiť?
- V posledných rokoch sme si, našťastie, opäť uvedomili, že hľuzovka má svoje miesto aj v našej kuchyni. Že je to lahôdka, o ktorú má hosť záujem, artikel, ktorý sa dá dobre predať. Že sa oplatí venovať jej náležitú pozornosť. Hľuzovka si ju vyžaduje, na svoje tajomstvo je veľmi citlivá. Kuchár musí zaobchádzať s ňou veľmi šetrne, pretože teplota vyše 40 stupňov Celzia je pre osobitú arómu huby osudná. Preto upozorňujem, skôr ako ju kuchár vezme do ruky, mal by sa poučiť, absolvovať špeciálne kurzy, alebo si prípravu pokrmu s hľuzovkou vyskúšať vo vlastnej kuchyni. Bolo by totiž nečestné oklamať hosťa. Aby sa nesklamal, keď si objedná delikatesu, zaplatí za ňu hŕbu peňazí a potom sa nestačí čudovať, tak toto má byť ten zázrak???
Na čo dbáte pri nákupe hľuzovky?
- Dobrá otázka, veru, to je dôležitá vec, pri ktorej sa kuchár musí mať na pozore. Hľuzovka nie je lacný špás, a preto nesmie kúpiť mačku vo vreci. Stalo sa mi, že prišiel mladík s dvojkilovým košom hľuzoviek a zapýtal si za ne horibilnú sumu, vyše stotisíc forintov. Počkať, počkať, uzemňoval som ho. Privoňal som ku košu - nič. Vybral som niekoľko exemplárov, boli červivé, rozpadávali sa. Niektoré, naopak, tvrdé, na reze skoro biele. Teda nezrelé. Zrelosť sa prejavuje bledohnedým, kávovým sfarbením. Pravda, to závisí od druhu. Zimné sú tmavšie, letné bledšie. Treba to poznať. Apropo, ja osobne by som zakázal vyhľadávať a zbierať hľuzovky mimo sezóny, ktorá začína v septembri a končí v januári, februári. Aj s ohľadom na zachovanie tohto druhu. Niekedy sa stane, že príde zberač, ktorý prelozil pol hory, ale jeho "úlovok" nestojí za nič. Nedám mu zaň ani forint!
Je jedlo s hľuzovkou vo vašej reštaurácii na jedálnom lístku každý deň?
- Nie, nezaraďujem ho automaticky do ponuky, lebo nie je isté, že dostanem kvalitnú surovinu. No a nahradiť ju konzervou, to by bolo klamstvo. Hosťa si treba vážiť. Je omnoho čestnejšie prísť k jeho stolu, osloviť ho, ponúknuť mu, pane, dnes máme nádherné hľuzovky, ochutnajte! Môžem vám trochu nastrúhať na tanier? No nemyslite si, že každý prikývne. Už sa mi stalo, že aj zákazník zbehlý v špičkovej gastronómii odmietol so slovami, že tú "páchnucu" vec nechce ani vidieť! Aj tu platí, proti gustu nijaký dišputát!
Prezradíte čitateľom nejaké zaručene dobré recepty zo svojej kuchyne?
Hľuzovku možno použiť na ochutenie rôznych jedál. Najvhodnejšie sú tie, ktoré nemajú výraznú až agresívnu chuť a vôňu. Ak môžem poradiť, najlepšie zmiešať ju s maslom, pridať štipku soli, natrieť na čerstvý chlieb a povrch posypať niekoľkými hoblinkami huby. Alebo ju použiť do cestovín. Najlepšie sú, samozrejme, kvalitné domáce rezance. Pridám do nich maslo, nastrúhanú hľuzovku, zamiešam, na tanieri ešte nastrúham trochu na povrch pokrmu, šup na tanier a na stôl. Vynikajúce sú aj vajcové halušky s hľuzovkou, jednoducho senzácia!
Najdôležitejšia zásada úpravy jedál s hľuzovkou: pridávať ju až do hotového pokrmu. Ja napríklad rád ňou ochucujem omáčku. Ochladím ju na 40 stupňov, nastrúham do nej hubu, zamiešam a už aj servírujem. Hotové jedlo ešte posypem čerstvými hoblinkami huby a keď ho nesiem na stôl, celá jedáleň sa nesie v opare vône. Hostia s údivom zdvihnú hlavy, čo je to? Niekedy je dobré zamiešať do jedla aj väčšie kúsky čerstvej a zrelej hľuzovky. Keď do nich zahryzneme, zážitok je viacnásobný. Aj kombinácia so syrom je unikátna. Občas ráno rozkrojím tučný camembert na dva-tri pláty, nasypem medzi ne hľuzovku, zabalím a odložím v kuchyni. Cez deň syr preberie nevšednú arómu a večer je delikatesa hotová. Až sa žiada otvoriť si k nej fľašu dobrého vína!
To je zásada, ktorú vyznáva renomovaný enológ, vysokoškolský pedagóg, medzi odborníkmi nazývaný aj "gastrofilozof", dr. András Csizmadia: - Hľuzovka dáva jedlu pocit jedinečnosti, preto sa k nej hodí iba skutočne kvalitné, lahodné víno, ktoré akoby pohladilo dušu aj zmysly labužníka. Víno optimálnej zrelosti, či už biele alebo červené, podľa druhu jedla, ktorému má robiť spoločnosť. Nijaké mladé, tuctové víno. Keď podávame rybací pokrm, ponúkneme k nemu ľahké biele víno, ak si jedlo žiada víno červené, musíme byť veľmi opatrní, pretože príliš macerované, veľmi mladé vína chuť jedla "zabijú". Odporúčam Merlot alebo Zweigelt, Blauburger, hladké, mäkké, zamatové vína...z bielych vín je vhodný aj Chardonnay, Furmint a či Lipovina. Iba v takejto kombinácii vynikne chuť a vôňa hľuzovky a dostaví sa neopakovateľný kulinársky zážitok.
Áno, čítate správne. Ghana vítala v rovnakom čase účastníkov vedeckého podujatia, ako aj amerického prezidenta.
Štvrtý ročník medzinárodnej vedeckej konferencie ICABR 2008 sa po predchádzajúcich úspešných ročníkoch (Bangkok, Peking a Brno) v dňoch 18. až 22. februára konal v Akkre, hlavnom meste Ghany. Hlavným organizátorom a hostiteľom vedeckého podujatia bola University of Ghana. SPU už tradične patrila k aktívnym spoluorganizátorom konferencie. Okrem toho sa na nej zúčastnilo sedem zástupcov našej univerzity. Oficiálne ju reprezentoval rektor, prof. MIKULÁŠ LÁTEČKA a prof. PETER BIELIK, dekan Fakulty ekonomiky a manažmentu, člen medzinárodného vedeckého výboru konferencie.
Cieľom ghanského stretnutia bolo prezentovať najnovšie výsledky aplikovaného ekonomického výskumu. Účastníci z Nitry pracovali v sekciách Regionálny rozvoj a verejná správa a Dopad globalizácie na agroobchod: trendy a politiky, ktoré moderovala autorka tohto článku v spolupráci so španielskym kolegom Dr. Garciom Lopezom z Univerzity v Madride. Okrem toho sa na zahraničnej ceste rokovalo o spolupráci s predstaviteľmi univerzít zúčastnených afrických krajín pri príprave budúcich absolventov, projektovej činnosti zameranej na rozvoj poľnohospodárstva a agroobchodu a o príprave nového medzinárodného vedeckého časopisu.
Globalizácia nie je homogenizáciaPlenárne zasadnutie konferencie sa nieslo v duchu súčasných trendov globalizácie a integrácie a ich vplyvu na lokálne trhy. Hlavný referát o úlohe štrukturálnej a regionálnej politiky v globalizujúcej sa ekonomike predniesol Ing. Petr Blizkovský, PhD., z Rady Európy. Po ňom nasledovala intenzívna a veľmi zaujímavá diskusia medzi európskymi expertmi, zástupcami Univerzity v Ghane a zástupcami ghanského parlamentu (Freddie Blay a Nana Addo Danquah Akuffo-Addo). Ako zdôraznil P. Blizkovský, trendy európskej integrácie znamenajú predovšetkým globalizáciu v európskom priestore, kreovanie konkurenčnej štruktúry a bezpečnú sieť štrukturálnej politiky. Na otázku, kde bude Ghana o 10 rokov, F. Blay odpovedal, že prvoradým cieľom pre Ghanu je stabilita. Potom nasleduje členstvo krajiny v regionálnych integračných zoskupeniach, odstránenie biedy a štandardizácia trhu. Dr. Henry Matthew z Veľkej Británie nastolil otázku vnímania globalizácie z pohľadu diverzifikovaných podmienok lokálneho prostredia. Globalizáciou sleduje každá strana svoje ciele. Multinacionálne spoločnosti, vstupujúce na lokálne trhy, vidia predovšetkým ekonomické ciele. Ale aj každá lokalita v Ghane má svoje špecifické ciele. Chce odstrániť biedu, ľudia si chcú postaviť dobrý dom, mať v ňom pekný nábytok a slušne bývať. Spoločenský skrat nastane, ak zahraničný investor ciele miestnej komunity totálne ignoruje. Globalizácia nesmie byť fenoménom, ktorý vymaže z našich slovníkov a konania slovko "ľudskosť". Nezamieňajme pojem globalizácia s pojmom "homogenizácia". Hovorme radšej o vytváraní väzieb vzájomnej závislosti, kde každý kúsok zeme je niečím zaujímavý a môže ponúknuť svoje hodnoty a kultúru ostatnému svetu...
Ghana nás privítala horúco, ale milo. Cez deň sa teploty pohybovali okolo 35 až 39 stupňov Celzia, sprevádzané vysokou vlhkosťou vzduchu. Ľudia boli milí, v pohode a zdalo sa, že na všetko majú dosť času. Náš obdiv si zaslúžili všetci, ktorí nosili svoj náklad na hlave (a ženy okrem toho ešte aj dieťa na chrbte). Po našej prechádzke jednou z frekventovaných ulíc sme sa zhodli na tom, že ako vegetariáni by sme to mali celkom jednoduché: od jedného pouličného obchodníka by sme si kúpili pečené plantány (podobné banánom), od ďalšieho kokos, aby sme zahasili smäd pravým kokosovým mliekom a od ďalšej obchodníčky by sme si kúpili ošúpaný pomaranč, ktorý by sme si cez nakrojený vrch vytlačili do úst, pretože pozor, pomaranče sa v Ghane nejedia! Keď sme na záver našej cesty kupovali darčeky pre našich blízkych doma, mali sme možnosť preveriť si svoje "umenie zjednávať" v praxi. Podarilo sa nám znížiť pôvodnú cenu o nejakých 70 percent, čo sme považovali za úspech, ale po čase nás to už prestávalo baviť. Ich, naopak, nie a v jednom stánku nám predavač dokonca povedal, že sa ide spýtať strýka do susedov, čo hovorí na náš nový návrh. V skutočnosti však priamy predaj veľmi intenzívne funguje najmä pozdĺž hlavných cestných ťahov, kde si od pouličných predavačov kúpite snáď všetko, chlebom a pečivom počnúc...
Proti AIDS a maláriiV čase našej návštevy Ghana s nádejou očakávala návštevu amerického prezidenta Georga Busha. Pri príležitosti jeho návštevy boli v médiách prezentované ciele ghanskej vlády, úspechy, ktoré sa dosiahli, resp. aktivity, zamerané na ďalší ekonomický rozvoj. V médiách sa však objavili aj polemiky o tom, či návšteva amerického prezidenta nesúvisí iba s budovaním novej vojenskej základne. Miestne noviny Daily Graphic z 21. februára zhrnuli ciele návštevy do troch bodov: rozhovory o ekonomickom rozvoji a posilnení vzájomných vzťahov, zhodnotenie vývoja v implementácii programu boja proti HIV/AIDS, pomoc v boji proti malárii.
George Bush venoval v mene USA Ghane finančné prostriedky na boj proti malárii. Ročne 17 mil. USD, až do roku 2010. Ďalších 350 mil. USD na boj proti iným tropickým chorobám. Len pre ilustráciu, malária celosvetovo ohrozuje 40 % populácie a len v Ghane zomrie ročne na túto zákernú chorobu 13 % ľudí. Z programu boja proti AIDS bude v Ghane benefitovať bezmála 1,5 milióna ľudí. A do tretice, bez očkovania proti žltej horúčke vás do Ghany ani nepustia! George Bush počas návštevy predstavil projekt pomoci Millennium Challenge Account v hodnote 547 mil. USD, zameraný na boj proti korupcii a rozvoj ľudských zdrojov. Súčasťou jeho návštevy bolo tiež stretnutie s exportérmi a ďalší rozvoj "fair trade" medzi USA a Ghanou.
Na záver ešte jeden postreh, prebratý zo spomínaného denníka Daily Graphic: "Záujem národa je kľúčovým elementom zahraničnej politiky každej krajiny. Ale v globalizovanom svete musíme dosiahnuť to, aby sa zahranično-politické a obchodné vzťahy budovali na princípoch vzájomnej výhodnosti, aby sme zabezpečili trvalú udržateľnosť partnerstva a aby sme sa nevzďaľovali rozvinutému svetu." Pre naplnenie tejto myšlienky sa v súčasnosti organizujú v Ghane viaceré, tematicky zamerané vzdelávacie kampane s názvom Change we must (Zmena, ktorá je nutná). Ide napríklad o kampaň na bezpečné používanie ciest, výchovu k dochvíľnosti a zdvorilosti voči zákazníkovi či obchodnému partnerovi, ale aj výchovný program zameraný na pravidelné čistenie zubov, či používanie pracieho prášku namiesto mydla na pranie, podporu vzdelávania na všetkých stupňoch školstva vrátane celoživotného vzdelávania a iné. Cieľ je jasný: do roku 2015 sa zaradiť do skupiny krajín so stredným príjmom. K tomu Ghane všetci držíme palce!
GHANA je pre mnohých z nás veľkou neznámou, tak ako väčšina afrických krajín. Nachádza sa v západnej Afrike na brehu Guinejského zálivu. Niekdajšie Zlaté pobrežie, britská kolónia, získalo nezávislosť v roku 1957. Ghana je bohatá na nerastné suroviny (priemyselné diamanty, zlato, mangán, bauxit), významné je spracovanie dreva, potravinársky, textilný priemysel a hutníctvo hliníka. Značná časť príjmov krajiny pochádza z pestovania kakaa - monokultúry zavedenej Angličanmi (tretina exportu). V Ghane žije okolo 22 mil. obyvateľov, priemerná dĺžka života je 57 rokov, dojčenská úmrtnosť 76 % a HDP predstavuje cca 400 USD na obyvateľa ročne. Oficiálnym jazykom je angličtina a väčšina obyvateľov je veriacich (evanjelici, katolíci, moslimovia, príslušníci kmeňových náboženstiev). Ghana je považovaná za krajinu s demokratickou a pokrokovou vládou, čo bolo deklarované aj počas konferencie, najmä účastníkmi z Nigérie.
Katedra výživy ľudí má už viac ako 10-ročnú tradíciu. Jej význam neustále rastie, o čom svedčí aj najväčší počet prihlásených študentov. V čom spočíva jej úloha a ciele? Spýtali sme sa MUDr. PETRA CHLEBA, PhD., vedúceho katedry.
- Zdravá výživa hrá čoraz väčšiu úlohu nielen vo svete, ale aj u nás. Možno ňou odstrániť, zmierniť, ale najmä predísť veľkému množstvu ochorení. Prevencia je oveľa účinnejšia a lacnejšia ako liečba. Zmenou stravovacích zvyklostí a životného štýlu možno ovplyvniť aj závažné ochorenia ako diabetes mellitus, chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, kardiovaskulárne či nádorové ochorenia. Cieľom výskumu na katedre je na základe rozboru stravovacích zvyklostí a ich vplyvu na ľudský organizmus určiť hlavné riziká vzniku a rozvoja civilizačných ochorení a odporučiť účinné spôsoby prevencie. Snažíme sa nájsť zdraviu prospešné, tzv. funkčné potraviny, ktoré obsahujú bioaktívne látky. Propagujeme zásady zdravej výživy, zodpovedajúce najnovším trendom. Ľudia si častokrát neuvedomujú, že výživa sa na vzniku ochorenia podieľa až 25 %, pri vzniku niektorých nádorových ochorení jej podiel môže byť až 85-percentný. Ďalšia úloha, ktorej sa už dlhší čas venujeme, je sledovanie funkcie antioxidantov pri vzniku, rozvoji a prevencii civilizačných ochorení.
Katedra predminulý rok zriadila moderné laboratórium. V súčasnosti disponujete niekoľkými unikátnymi prístrojmi...
- Ako jediní na Slovensku máme presný prístroj bodystat Quadscan 4000, ktorý pracuje na princípe bioelektrickej impedancie. To znamená, že na základe sledovania odporu prechodu malých dávok elektrického prúdu ľudským telom sme schopní určiť jeho presné zloženie (napr. množstvo tukovej hmoty, aktívnej telesnej hmoty, celkovej, vnútrobunkovej a mimobunkovej vody a pod). Prostredníctvom výskumných projektov napríklad monitorujeme športovcov, skúmame vplyv výživy na ich výkonnosť, meriame zmenu pohybu tekutiny v organizme počas telesnej záťaže i zápasov a zmenami v pitnom režime sa snažíme zlepšiť ich výkonnosť. Minulý rok sme testovali reprezentantky vo fitness, pred dvoma rokmi slovenskú reprezentáciu v kulturistike a v súčasnosti testujeme nitrianske plážové volejbalistky. Ďalší prístroj, ktorý máme v laboratóriu, je Omron BF 300, určený na meranie telesného tuku. Monitorujeme výživové parametre - hlavne lipidové spektrum a glukózu - študentov odboru výživa ľudí, ktorí sú pod dohľadom počas celého štúdia. Pred dvoma rokmi sme zakúpili automatický biochemický analyzátor LISA 200 určený na kvantitatívne stanovenia parametrov krvi, séra alebo plazmy. Prístroj dokáže analyzovať veľkú škálu krvného spektra pacientov - naraz až 90 odobratých vzoriek a vyhodnotí do 60 parametrov každej vzorky.
Podstatnou súčasťou vašej vedeckovýskumnej činnosti je sledovanie antioxidačného potenciálu rastlinných zdrojov.
- Katedra disponuje aj moderným prístrojom určeným na výskum antioxidačnej kapacity, takže mapujeme napríklad antioxidačnú kapacitu slovenských červených vín. Zatiaľ máme len predbežné výsledky výskumu, ale už teraz možno povedať, že antioxidačná kapacita našich vín je vysoká. Plánujeme rozvinúť spoluprácu s Mechanizačnou fakultou, ktorá má zriadený pivovar a možno v ňom vyrobiť aj víno. Chceli by sme "namodifikovať víno", teda zlepšiť jeho bioaktívne vlastnosti pri zachovaní všetkých pozitívnych senzorických vlastností. Podieľame sa aj na výskume obohacovania potravín o niektoré zdraviu prospešné látky. Nedávno sme sa podieľali na štúdii zaoberajúcej sa mäsom obohateným o selén, tento rok chceme v nej pokračovať a v spolupráci s doc. Tatianou Bojňanskou z Katedry skladovania a spracovania rastlinných produktov plánujeme skúmať pekárenské výrobky s prídavkom alternatívnych surovín - ovsa, pohánky a šošovice a obohatených i o bioaktívne látky. S doc. Jánom Brindzom z Inštitútu ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti zase skúmame účinky niektorých zdraviu prospešných rastlinných štiav, medu a peľu na ľudský organizmus, napr. analyzujeme antioxidačnú kapacitu drienkovej šťavy i moruše a máme už prvé štúdie o účinkoch uvedených produktov na ľudský organizmus. Zároveň sledujeme zmenu biochemických parametrov, najmä lipidového spektra a antioxidačnej kapacity u požívateľov.
Z výsledkov rôznych výskumov vyplýva, že stravovacie zvyklosti slovenskej populácie nie sú dobré. Čo sa na tom podieľa?
- Je to najmä veľký príjem bravčového mäsa, tukov i alkoholu a pomerne nízka konzumácia zeleniny, ovocia, rýb, mliečnych výrobkov a mlieka. Kým Európska únia odporúča 240 l mlieka na osobu za rok, u nás je to len okolo 160 litrov. Problémom zostáva aj veľmi nízka pohybová aktivita. Malým pozitívom je zvýšená konzumácia syrov a kyslo-mliečnych výrobkov.
Na aké aktivity sa chcete zamerať v budúcnosti?
- Plánujeme otvoriť špecializované certifikované kurzy zdravej výživy a výživy športovcov. Chceme obnoviť aj poradňu zdravej výživy a správneho životného štýlu pre širokú verejnosť. Plánujeme vydať atlas porcií a výživových hodnôt základných jedál, ktorý bude slúžiť študentom pri výučbe. Zameriavame sa aj na hodnotenie stavu výživy a vývinu populácie. Robíme výskumy osteoporózy a v rámci projektu mapujeme i našich zamestnancov. V spolupráci s Fakultnou nemocnicou v Nitre realizujeme projekt, jeho výsledkom by mala byť nová učebnica a DVD s názornými ukážkami vzniknutých chorobných stavov súvisiacich s výživou. V spolupráci s nemocnicou na Zobore chceme sledovať úbytok telesnej hmotnosti a straty svalstva pri chronických obštrukčných chorobách pľúc.
Aké sú možnosti uplatnenia absolventov Katedry výživy ľudí?
- Na Slovensku zatiaľ neexistuje učebný odbor, ktorý by sa zaoberal výživou v takom rozsahu ako naša katedra a fakulta. Naši absolventi sa uplatňujú ako poradcovia pre zdravú výživu v stravovacích zariadeniach, v penziónoch či pri športových kluboch. Môžu tiež pracovať na živnosť (v poradniach zdravej výživy alebo fitness strediskách), alebo sa môžu zamestnať v zahraničí, kde sú takéto služby vyhľadávané.
Jedným z najviac ohrozených druhov živočíchov na Slovensku sú netopiere. Vo svete sa vyskytuje viac ako 1100 druhov. U nás bolo doteraz zistených 28, stále sa však objavujú nové. Za posledných šesť rokov boli nájdené štyri druhy, žije ich však u nás podstatne viac a všetky sú zákonom chránené. Sú užitočné, pretože chytajú hmyz. Skúmaním netopierov sa zaoberajú odborníci a dobrovoľníci združení v Spoločnosti pre ochranu netopierov na Slovensku (SON), ktorá je partnerom Štátnej ochrany prírody SR v procese Natura 2000 v oblasti ochrany a monitoringu netopierov a ich biotopov. V súčasnosti v nej pôsobí 35 členov. Jeden z nich je aj biológ Ing. MARTIN CEĽUCH, PhD., ktorý pôsobil aj na SPU. Skúmaniu netopierov sa venuje desať rokov. Minulý rok úspešne ukončil doktorandské štúdium na Technickej univerzite vo Zvolene, téma ktorú riešil, bola ekológia lesných netopierov.
Takmer všetky druhy, ktoré žijú v Európe, sa vyskytujú aj u nás. Najnovším objavom bol samec večernice južnej, ktorého predminulý rok odchytili v nitrianskom parku. Vážil necelých päť gramov. Najmenší netopier na svete váži len 1,5 gramu, najväčší okolo 1200 g. Náš najväčší netopier je raniak obrovský, ktorý má rozpätie krídel 45 cm a váži do 75 gramov. Doteraz najviac jedincov raniaka obrovského bolo zaznamenaných na strednom Slovensku pod Kráľovou hoľou. Niekoľko gravidných samíc bolo odchytených aj v Cerovej vrchovine na hraniciach s Maďarskou republikou. Populácia netopierov na Slovensku sa nezvyšuje, skôr mierne znižuje. "Ohrozené sú najmä rekonštrukciou podkrovných priestorov prevažne sakrálnych a iných historických stavieb, používaním chemických prípravkov v poľnohospodárstve, ako aj intenzívnym zatepľovaním bytov. Štrbiny panelových domov na sídliskách sú totiž ich obľúbeným úkrytom," hovorí M. Ceľuch a v súvislosti s tým dodáva, že najmenej dvakrát do týždňa riešia členovia SON problémy s netopiermi na sídliskách. "Ľudia najčastejšie žiadajú, aby sme vysťahovali netopiere a upchali štrbiny medzi panelmi. Riešenie je zložité, aby nedošlo k úhynu netopierov. Snažíme sa ľudí informovať, vyvrátiť rôzne povery o tom, že netopiere sa zapletú do vlasov, pijú krv a podobne. Netopier nenapáda ľudí. Hryzie, len keď je v ohrození, ak sa ho snažíme chytiť, či nebodaj zabiť. Pokuta za usmrteného jedinca je 5- až 20-tisíc korún, v súčasnosti sa uvažuje o dvojnásobnej sume," upozorňuje M. Ceľuch.
SON pripravuje aj projekt na riešenie problémov v kostoloch, ktoré sú obývané veľkými kolóniami. "Jeho cieľom je ochrana kolónií v sakrálnych stavbách a zahŕňa pravidelné čistenie podkroví, údržbu trámov a monitoring netopierov. Dohody s vlastníkmi a správcami budov o zabezpečení potrebných vletových otvorov pre netopiere a pravidelné čistenie podkrovia od trusu - guána, je jediné trvalo udržateľné riešenie spolunažívania ľudí s netopiermi. Guáno je veľmi výživné hnojivo do záhrad, čo oceňujú najmä obyvatelia v obciach, kde sa takéto práce realizovali. Napríklad v Amerike sa kilogram netopierieho trusu predáva v prepočte za 250 korún," hovorí biológ. Netopiere sú cenní pomocníci poľnohospodárov, pretože skonzumujú veľké množstvo hmyzu. Napríklad drobná večernica malá, dokáže za noc uloviť aj tritisíc komárov. Na poliach loví aj uchaňa čierna, živiaca sa len motýľmi, medzi ktorými je veľa hospodárskych škodcov. M. Ceľuch robí v súčasnosti prieskum netopierov v potenciálnych oblastiach výstavby veterných elektrární v okolí Nitry a zistil, že na každej lokalite v poľnohospodárskej krajine v blízkosti Nitry žije 6 až 10 druhov netopierov, medzi nimi aj spomínaná uchaňa čierna.
Medzi najznámejšie a najčastejšie zbierané drevokazné huby patrí hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus). V súčasnej dobe sa teší zvýšenému záujmu pestovateľov. "Je to perspektívna, nízkoenergetická huba, zaujímavá najmä pre vysoký obsah vody (až 90 %), nízky obsah tukov, tým i energie a vysoký obsah vlákniny. Plodnice hlivy ustricovitej obsahujú enzýmy (alfa-amyláza, peptidázy a lipáza), ktoré by bolo možné vhodným spôsobom aplikovať najmä v potravinárskom, prípadne aj farmaceutickom priemysle," hovorí Ing. EVA SZABOVÁ, PhD., z Katedry biochémie a biotechnológie.
"Predpokladá sa, že najprospešnejšou zložkou hlivy ustricovitej je beta-1,3-D-glukán, tzv. pleuran, polysacharid zložený z glukózových jednotiek s imunomodulačným účinkom. Vyznačuje sa silnou protinádorovou, imunostimulačnou a protizápalovou aktivitou." Beta-glukány (nestráviteľné polysacharidy, nachádzajúce sa v prírode - v kvasinkách, baktériách, riasach, hubách a v obilných zrnách) sa vo vedeckom svete začínajú skloňovať vo všetkých pádoch. "Dôležité je zdôrazniť, že samostatné beta-glukány nie sú tak výrazne prospešné ľudskému organizmu ako v spojení s ostatnými extraktívnymi látkami z hlivy ustricovitej. Táto optimálna harmonická kombinácia dokáže priamo stimulovať vlastnú obranyschopnosť organizmu a regeneráciu buniek.
V súčasnosti sa vyrábajú rozličné preparáty z hlivy ustricovitej. Za najúčinnejšie sa považujú extrakty pripravované za studena, ktoré je vhodné užívať riedené s vodou. Hliva je nízkoenergetická potravina, preto je vhodná i pri redukčných diétach," zdôrazňuje Ing. Szabová. Možno ju pestovať na dreve a pilinách listnatých stromov (bukových, orechových, topoľových) alebo na iných substrátoch. Počas celého roka možno pestovať hlivu na čistej pšeničnej slame a kukuričnom kôroví v uzatvorených kultivačných miestnostiach. Prvá úroda na slame bude asi za štyri - päť týždňov po naočkovaní. Substrát, na ktorom vyrastú drevokazné huby, sa po ich zbere môže využiť ako krmivo alebo hnojivo, čím sa výborne zhodnotia lignocelulózové materiály.
Na SPU uskutočnili polosuchú kultiváciu hlivy ustricovitej, na ktorú použili pšeničnú slamu ako nutrične menej hodnotný rastlinný substrát. Cieľom bolo získanie plodníc hlivy ustricovitej. Slamu najskôr vhodne fyzikálne upravili, pretože hliva ako aeróbny organizmus potrebuje pre svoj rast kyslík. Použitý substrát musí byť preto vzdušný. Optimálne pripravený substrát z pšeničnej slamy má obsahovať asi 50 % hmoty vo forme kúskov menších ako 1 cm a asi 50 % vo forme kúskov dlhých asi 2 cm. Takto pripravený rastlinný substrát prijme do seba približne 70 % vody a poskytne hlive dobré prostredie pre rozmnožovanie.
Zapečená hliva
Spotreba: 300 g hlivy ustricovitej, 100 g cibule, soľ, mleté čierne korenie, 40 g bylinkového masla, 4 žĺtky, citrónová šťava z polovice citróna, olej.
Postup: Žĺtky vymiešame s bylinkovým maslom, citrónovou šťavou, soľou a korením. Na kolieska pokrájanú cibuľu opražíme prudko na oleji, pridáme rozobratú hlivu, posolíme, okoreníme a podusíme. Do vymastenej zapekacej misy uložíme polovicu podusenej hlivy s cibuľou a polejeme polovičnou časťou vymiešanej žĺtkovej zmesi. Pridáme druhú vrstvu hlivy a dáme piecť do vyhriatej rúry. Počas pečenia prelejeme zvyšnou žĺtkovou zmesou.
Motto:
Demokracia je vláda ľudu, ale aj jeho kultúra
Ako vedúci Klubu kultúrnej a záujmovej činnosti mám - a v plnej miere aj chcem - podporovať všetky seriózne a kvalitné mimoškolské študentské aktivity na SPU. Pracujem priamo medzi vami, študentmi, kanceláriu mám v ŠD Mladosť. Podieľam sa na organizácii a metodicky usmerňujem množstvo aktivít a záujmových činností študentov SPU, mnohé z nich sú súčasťou jesenných a jarných študentských dní. Okrem množstva pozitívnych aktivít, som, žiaľ, často svedkom negatívnych javov, ktoré rozhodne nepatria na akademickú pôdu univerzity a určite neprispievajú k jej dobrému menu.
Zamysleli ste sa niekedy, vážení študenti, koľko úsilia a voľného času treba obetovať na kvalitnú prípravu a organizáciu mimoškolskej akcie, napríklad takej diskotéky v ŠD Mladosť? Objednaný a zaplatený diskdžokej hrá od siedmej večer v podstate pre úplne prázdnu spoločenskú sálu. Až okolo 22.00 - 23.00 hodiny ste ochotní "svojím záujmom a prítomnosťou" oceniť úsilie organizátorov a akcia sa začína pomaly rozbiehať. Potom sa vám, samozrejme, máli, ste nespokojní, že diskotéka okolo polnoci končí a bombardujete organizátorov otázkami, kedy bude ďalšia.
Tohoročnú Valentínsku diskotéku poznačili problémy s niekoľkými podnapitými študentmi, výtržnosti, rozhadzovanie odpadkov po internáte, neporiadok v sále a zápis na vrátnici... Nemyslíte si, že takéto správanie a konanie dospelých ľudí - vysokoškolákov - je nedôstojné? Nevyhnutná prítomnosť príslušníkov SBS-iek, ktorí musia, žiaľ, zabezpečovať poriadok počas diskoték na akademickej pôde, je vlastne veľmi smutnou skutočnosťou, doslova hanbou a výsmechom postu dnešného vysokoškoláka. Navyše, stále sa množia sťažnosti z radov ostatných študentov na značný hluk na diskotékach. Niekedy by k zábave naozaj stačilo trochu menej decibelov, čo myslíte?
Najjednoduchším riešením by asi bolo podobné "nekultúrne" akcie celkom zrušiť. Som však presvedčený, že najjednoduchšie riešenie nemusí byť vždy to najsprávnejšie... Hoci si mnohí doslova koledujete o zákaz diskoték, a tak zjavne nútite vedenie univerzity zvoliť druhé riešenie, spoločne hľadajme spôsob "ako sa dá" a nie "ako sa nedá". Opäť zdôrazňujem, že klub aj vedenie SPU majú snahu podporovať všetky kvalitné kultúrne akcie. Určite však nebudeme podporovať darebáctvo, agresivitu, alkoholizmus a vandalizmus!
Dobrá zábava môže byť predsa aj bez nadmerného množstva vypitého alkoholu. Dôkazom toho sú napríklad nedávne gospelové koncerty, divadelné predstavenie či predvianočné stretnutie folklórneho súboru Zobor a niektorých záujmových krúžkov KKZČ. V ostrom protiklade práve v tom čase zopár "dobrodincov" oslavovalo blížiace sa vianočné sviatky rozhadzovaním odpadkov po chodbách internátu... Žiaľ, podobne končia aj niektoré tzv. chodbovice, krúžkovice, izbovice a iné "...ice" na internáte.
Nie, určite nechcem moralizovať, chcem skôr hľadať možné riešenia a vyvolať diskusiu. Snažím sa osloviť vás všetkých, študentov, ale aj učiteľov a ostatných pracovníkov SPU. Pre dobré myšlienky, návrhy a nápady si vždy nájdem čas, dvere v KKZČ sú otvorené po celý deň a po vzájomnom dohovore aj v mimopracovnej dobe. Túto problematiku treba naliehavo riešiť. Verím, že nájdem podporu u všetkých slušných a aktívnych študentov SPU a pridajú sa aj internátne rozhlasové a televízne štúdiá, klub FONS, VBH a ďalšie záujmové skupiny na univerzite.
Ing. RASTISLAV BERNÁT, technik pre vedu a výskum na Katedre spoľahlivosti strojov, MF
Miesto narodenia: Piešťany.
Vek: Práve tento rok okrúhly :-)
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Traktorista a neskôr šofér autobusu.
Čo ste študovali a prečo ste si vybrali práve túto oblasť?
Cestnú dopravu na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Trnave a SPU som si zvolil preto, lebo v Nitre som odmalička chodil na Agrokomplex a tie družstevné výlety mali niečo do seba... a tiež ma zaujímajú stroje a technika. Myslím, že to bola správna voľba a spoznal som tu veľa zaujímavých ľudí.
Koľko hodín má váš pracovný deň?
Ťažká otázka, ale myslím, že osem až pätnásť, podľa okolností a možností.
Ako by ste charakterizovali dnešnú mládež?
Je šikovná, ale čo ma mrzí, je viac uzavretá a menej spoločenská....už to nie je ten študentský život, ako bol kedysi. A aby som nezabudol - je ľahkomyseľná a bezohľadná na cestách.
Aké vlastnosti na kolegoch vám imponujú a aké sa vám nepáčia?
...júúj, okolo seba mám múdrych a skúsených ľudí! Páči sa mi otvorenosť a úprimnosť. Nemám rád klamstvá, intrigy a závisť.
S kým by ste sa radi stretli a porozprávali?
S kamošmi z Liberca, s ktorými som sa dávno nevidel. Oprášili by sme zážitky zo Škótska.
Čo vás naposledy zaujalo v oblasti spoločenského života?
Vysoká cena za lístky na zaujímavé vystúpenia.
Čo by ste zmenili, keby ste mohli?
Tak určite medziľudské vzťahy...Každý sa viac uzatvára do seba.
Čo radi čítate?
Vtipy :-)
Ako si dobíjate energiu?
Čokoládou, ale s tým musím prestať, viete kilá :, doma najčastejšie v garáži manuálnou prácou.
Prezradíte niečo o svojej rodine?
Super - mám výnimočnú ženu!
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
Myslím, že mám, ako každý - napríklad tvrdohlavosť, ale o tom niekedy inokedy...
Aké máte koníčky?
Rád sa zatvorím do garáže a tam sa toho nájde až - až. A, samozrejme, učiť dobre a bezpečne jazdiť.
Aká je dovolenka vašich snov?
Nemám konkrétne predstavy, ale mala by byť jednoduchá a pokojná - môže byť aj pri mori...
Humor je korením života - máte nejaký obľúbený vtip alebo veselý zážitok zo školy?
Jasné :! Humor je super a naposledy ma pobavil tento vtip: Veľrybí samec pláva okolo svojej polovičky a šomre:
"Kopa ekologických aktivistov, svetové vlády a rôzne nadácie vyvíjajú enormné úsilie na záchranu nášho druhu, ale samozrejme TEBA BOLÍ HLAVA."
V ruskom Petrohrade sa nedávno stretli prezidenti lokálnych pobočiek a zástupcovia národných organizácií AIESECu zo štyridsiatich krajín Európy a Severnej Ameriky (CEE a WENA), aby diskutovali o úlohách a spolupráci v nadchádzajúcom období. Medzi účastníkmi bola aj nová prezidentka nitrianskej pobočky IVANA JANÍKOVÁ. Aké boli jej dojmy?
- Bol to týždeň, na ktorý nik tak ľahko nezabudne. Z malebného Slovenska sme vyrazili ako osemčlenná posádka, ktorú tvorilo päť prezidentov lokálnych pobočiek z Bratislavy, Univerzity Komenského, Nitry, Banskej Bystrice a Žiliny a traja kolegovia z národnej organizácie AIESEC Slovensko. Prežili sme chvíle plné smiechu a tímovej práce, ale aj dni, keď sa od každého z nás vyžadovalo veľké sústredenie a kreativita pri predkladaní vízií, hľadaní otvorených príležitostí či skúmaní našich slabých stránok. Dlhé noci sme strávili plánovaním, určovaním stratégií, ale aj spoznávaním kultúr iných krajín, takže občas sme nespali viac ako štyri hodiny.
Zaujímavý bol deň v obrovskom nákupnom centre v Petrohrade, kde sme mali možnosť prezentovať svoju krajinu a zvyky. Bol to úžasný zážitok. Predstavte si, že stojíte na javisku, máte oblečené kroje z Horehronia (týmto by som chcela poďakovať nášmu súboru ZOBOR za ich požičanie) a tancujete nacvičenú choreografiu na pieseň "Tri dni ma naháňali..." Po skončení vystúpenia za nami chodili domáci aj cudzinci, aby sa s nami odfotografovali a my sme cítili ohromnú hrdosť na našu vlasť aj medzinárodnú organizáciu AIESEC.
V minulom čísle sme sa vás pýtali na názov rockovej skupiny, ktorú spevák a hudobník Ian Anderson pomenoval po anglickom vynálezcovi sejačky z 18. storočia. Správna odpoveď je: Jethro Tull. Knihu a tričko získava Andrej Tarnik, 1. FAPZ. Cenu si môže vyzdvihnúť v redakcii.
V utorok 22. apríla budú prednáškové miestnosti a cvičebne na univerzite vyhradené účastníkom študentských vedeckých konferencií a prezentáciám ich súťažných prác. Štrnásty ročník ŠVK na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov otvoria o 8.00 h v posluchárni A-01. V posluchárni CH sa o 8.30 h zídu účastníci ŠVK na Mechanizačnej fakulte, na Fakulte biotechnológie a potravinárstva privítajú študentov a členov komisií o 8.30 h v posluchárni Z-02, na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja o 8.30 h v átriu na Farskej ulici 24, na Fakulte ekonomiky a manažmentu o 8.30 h v posluchárni S a na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva o 9.00 h v Pavilóne záhradnej architektúry na Tulipánovej ulici 7.
Na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku v Kolíňanoch sa 13. marca uskutočnil prvý Poľný deň SOME, ktorý pripravila firma Some Slovakia, s.r.o., v spolupráci s Mechanizačnou fakultou a VPP SPU. Vyše dvesto účastníkov akcie malo možnosť vidieť špeciálne traktory, techniku na spracovanie pôdy, sejbu, chemickú ochranu a kompletné linky na zber krmovín vyrábaných vo firmách Pöttinger, Same a Hardi. Pripravená technika, spolu s odborným výkladom, bola vzhľadom na počasie, prezentovaná na pevnej ploche strediska Kolíňany. Odborným garantom podujatia bola Katedra strojov a výrobných systémov MF.
Šachový klub Združenia športových klubov SPU Nitra sa v závere sezóny 2007/2008 zapísal do histórie šachového hnutia na Slovensku. Napriek veľmi skromným ekonomickým a priestorovým podmienkam sa nám, ako jedinému klubu na Slovensku, podarilo obsadiť v novom ročníku všetky šachové súťaže - od extraligy až po piatu (oblastnú) ligu a mládežnícku celoslovenskú súťaž. Úspešne reprezentujeme mesto Nitra, našu univerzitu, Združenie športových klubov SPU Nitra a vysokoškolský šport. Výsledky nás tešia o to viac, že jednotlivé kolektívy zastupujú väčšinou hráči z Nitry a blízkeho okolia, mnohí odchovanci Nitry, študenti a zamestnanci našej univerzity.
V súťažiach extraligy a 1. ligy sú naši súperi posilnení o reprezentantov SR (napr. Ftáčnik, Timoščenko, Plachetka, Markoš, Petrík, Repková, Hagarová a i.), ako aj najlepších hráčov Česka, Maďarska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska. Našou "posilou" bol junior Peter Michalík a Martin Dobrotka z Prievidze a Milan Maroš z nitrianskej UKF, známy organizátor celoslovenských súťaží a Štiavnických šachových dní. Základ družstva tvoria bývalí študenti FEM Jozef Mikita, Jozef Mokoš a Miroslav Goruša, Nitrania Peter Martiška, Jozef Dlhý a Ľuboš Debnár, poslucháčka FEM Mária Machalová a dorastenci Nitry Martin Ondruš, Peter Jančovič a Marek Holeva. Postupy do vyšších súťaží nám zabezpečilo víťazstvo "B" družstva v druhej, "C" družstva v tretej a "D" družstva v štvrtej lige.
Je to výzva. Ako ju prijmeme, ukážu najbližšie dni. Zostávame skromní, pre ďalšiu reprezentáciu a výchovu nových nitrianskych nádejí však potrebujeme pomoc! Vyžaduje si to spoluprácu mesta, oboch univerzít a najmä vážneho sponzora. Treba nájsť šachovú klubovňu na zápasy a tréningy, zaistiť základné finančné zabezpečenie, doriešiť organizáciu šachového klubu. Pomôcť nám, okrem iného, môžu aj vaše 2 percentá z dane, ktoré môžete do 30. apríla poukázať Združeniu športových klubov TJ Slávia SPU Nitra (www.rozhodni.sk). Bližšie informácie získate u autora článku na Katedre telesnej výchovy a športu.
Z výsledkov:
BK Casta SPU Nitra - BK Dolný Kubín 91:67 (16:24, 18:14, 37:10, 20:19);
BK Casta SPU Nitra - Skanska Pezinok 77:85 (18:18, 20:24, 15:24, 24:19),
AC LB Spišská Nová Ves - BK Casta SPU Nitra 90:74 (19:13, 21:17, 29:16, 21:28);
BK Casta SPU Nitra - Slávia TU Košice 70:79 (20:16, 18:25, 19:10, 13:28);
Chemosvit Svit - BK Casta SPU Nitra 78:80 p.p. (22:19, 16:20, 19:15, 15:18, - 6:8);
BK Casta SPU Nitra - ESO Club Lučenec 78:87 (17:24, 18:21, 23:16, 20:26);
BK Casta SPU Nitra - Slovintegra Levice 76:75 (18:19, 17:12, 17:24, 24:20);
Inter Bratislava - BK Casta SPU Nitra 84:73 (18:19, 14:21, 32:16, 20:17).
SKRIPTÁ
V. Papcunová - I. Gecíková: Návody na cvičenia z regionálnej ekonomiky. Dotlač k 2. nezmenenému vydaniu náklad 200 kusov, cena 56 Sk.
F. Špánik a kol.: Agroklimatické hodnotenie krajiny a základy agroklimatickej rajonizácie. Metodická príručka. Prvé vydanie, náklad 100 kusov, cena 109 Sk.
P. Hrubík a kol.: Ihličnaté a vždyzelené dreviny v sadovníckej tvorbe. Druhé doplnené vydanie, náklad 300 kusov, cena 88 Sk.
I. Michalík: Biochémia. Šieste nezmenené vydanie, náklad 600 kusov, cena 104 Sk.
D. Országhová a kol.: Cvičenia z matematiky. Tretie nezmenené vydanie, náklad 500 kusov, cena 90 Sk.
O. Švec a kol.: Deskriptívna geometria. Tretie nezmenené vydanie, náklad 400 kusov, cena 87 Sk.
Ľ. Chmelničná a kol.: Technológia chovu malých hospodárskych zvierat. Prvé vydanie, náklad 300 kusov, cena 136 Sk.
A. Jakábová - F. Kobza: Kvetinárstvo. Prvé vydanie, náklad 150 kusov, cena 155 Sk.
MONOGRAFIA
M. Kučera - J. Rusnák: Štúdium tribologických vlastností materiálov nanesených na povrch vybranými technológiami navárania. Prvé vydanie, náklad 50 kusov, cena 61 Sk.
I. Gecíková a kol.: Aktuálne problémy a otázky rozvoja poľnohospodárstva v podmienkach SR. Prvé vydanie, náklad 100 kusov, cena 100 Sk.
ODPORÚČANÁ LITERATÚRA
Š. Drabant a kol.: Meranie a skúšanie hydrostatických prvkov a systémov. Prvé vydanie, náklad 100 kusov, cena 100 Sk.
VYSOKOŠKOLSKÁ UČEBNICA
J. Pataky a kol.: Základy účtovníctva. Prvé upravené vydanie, náklad 700 kusov, cena 153 Sk.
O. Kadlečík - R. Kasarda: Všeobecná zootechnika. Prvé vydanie, náklad 500 kusov, cena 220 Sk.
Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov SPU s hlbokým zármutkom oznamuje, že 29. marca 2008 zomrela vo veku 71 rokov bývalá dlhoročná pracovníčka študijného oddelenia Agronomickej fakulty
ANNA SLOVÁKOVÁ.Posledná rozlúčka so zosnulou bola 1. 4. 2008 na Mestskom cintoríne v Nitre.
Česť jej pamiatke!
Záujemcovia, nie záujemci
Pri životných podstatných menách mužského rodu zakončených na -ca sa pomerne často stretávame s používaním dvoch tvarov nominatívu množného čísla, napríklad darcovia i darci, dôchodcovia i dôchodci, výhercovia i výherci, vynálezcovia i vynálezci, záchrancovia i záchranci, záujemcovia i záujemci. Uvedené podstatné mená sa vzhľadom na svoje zakončenie na samohlásku -a skloňujú podľa vzoru hrdina, ktorý v uvedenom páde priberá príponu -ovia - hrdinovia. Rovnakú pádovú príponu -ovia majú aj podstatné mená spomenuté v úvode, napríklad darcovia krvi, aktívni dôchodcovia, výhercovia súťaže, známi vynálezcovia, obetaví záchrancovia, záujemcovia o prácu.
Noemova archa na Špicbergoch
Za polárnym kruhom na ostrove Svalbard postavili Nóri svetovú banku semien kultúrnych rastlín, v ktorej sa môže uskladniť 3 - 4,5 milióna druhov semien na stovky rokov. Neobvyklá zásobáreň má zachrániť plodiny pred vyhynutím a zabezpečiť ľudstvu potravu v prípade apokalyptickej katastrofy. Budova leží 130 metrov nad morom, má tri podzemné haly z ocele a takmer celý rok je izolovaná vysokou vrstvou snehu a ľadu. Semená a zrná do "Noemovej archy" poslali takmer všetky krajiny sveta. Medzi prioritné rastliny patrí ryža, obilie, maniok, šošovica, kukurica, zemiaky, banán, fazuľa a hrach.
Dekan Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre oznamuje, že 23. apríla 2008 o 10.00 h v zasadačke Katedry biochémie a biotechnológie (pavilón RI, 1. poschodie) bude Ing. MILAN CHŇAPEK, doktorand na KBB, obhajovať dizertačnú prácu na tému Využitie bielkovinových markerov pri identifikácii, diferenciácii a charakteristike genotypov pšenice letnej, tvrdej, špaldy a jačmeňa jarného.
Redakcia slovenského vydania mesačníka PRESStige hľadá nových redaktorov a editorov pre web a denné spravodajstvo. Hľadáme prispievateľov do rubrík: aktuality, kultúra a umenie, politika, spoločenské vedy, prírodné vedy, názory. Prihlásiť sa môžu študenti, vedeckí pracovníci, a zamestnanci SPU a UKF. Info: Róbert Kollár, 0903 832 085, robert.kollar@presstige.sk.
V priestoroch piešťanského Kursalónu sa 27. - 30. apríla bude konať medzinárodné vinohradnícke a vinárske fórum VITICULTURE & VINICULTURE - Slovakia 2008. Podujatie pripravuje Konzorcium ERASMUS - SAPA v spolupráci s STU Bratislava a našou univerzitou. Zámerom organizátorov je ponúknuť priestor na prezentáciu vinárstva a vinohradníctva v jednotlivých krajinách a regiónoch a zároveň vytvoriť medzinárodné pracovné skupiny, ktorých cieľom bude príprava spoločných projektov pre čerpanie európskych fondov. Viac na www.viniculture.sk
Prenajmem zariadenú garsonku na Chrenovej III. v peknom, tichom prostredí, 15 min. od SPU, dlhodobo. Cena 6000/mes. + energie. Kontakt: 0905 646 814.
Rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vyhlasuje v zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov výberové konanie na obsadenie miesta vysokoškolského učiteľa na Katedre biotechniky parkových a krajinných úprav pre zabezpečenie výučby predmetov: produkcia trvaliek a cibuľovín, tvorba v sadovníckom kvetinárstve, aplikovaný interiérový dizajn.
Podmienky:
- VŠ vzdelanie II. stupňa v odbore záhradníctvo,
- akademický titul PhD., resp. ekvivalent,
- aktívna znalosť jedného svetového jazyka - preukázať pohovorom alebo potvrdením o štátnej skúške,
- znalosť práce s PC v rozsahu MS Office,
- pedagogická prax min. 10 rokov,
- dobrá pracovná morálka a morálna bezúhonnosť.
Prihlášky s profesijným životopisom a overenými dokladmi o štúdiu zasielajte do 18. 4. 2008 na Útvar personalistiky, ekonomiky práce a mzdovej učtárne Rektorátu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra.
