| Číslo 1 | 18. septembra 2009 | |
| Číslo 2 | 2. októbra 2009 | |
| Číslo 3 | 16. októbra 2009 | |
| Číslo 4 | 30. októbra 2009 | |
| Číslo 5 | 13. novembra 2009 | |
| Číslo 6 | 27. novembra 2009 | |
| Číslo 7 | 11. decembra 2009 | |
| Číslo 8-9 | 22. januára 2010 | |
| Číslo 10 | 5. februára 2010 | |
| Číslo 11 | 19. februára 2010 | |
| Číslo 12 | 5. marca 2010 | |
| Číslo 13 | 19. marca 2010 | |
| Číslo 14-15 | 16. apríla 2010 | |
| Číslo 16 | 30. apríla 2010 | |
| Číslo 17 | 14. mája 2010 | |
| Číslo 17 | 28. mája 2010 | |
| Číslo 18 | 11. júna 2010 | |
| Číslo 19-20 | 3. júla 2010 |
Tak to v kúpeľoch chodí. Po procedúrach dobre padne kávičková siesta. A keď už hrešiť proti línii, tak sladučkou viedenskou. Ako áno, ako nie, pritrafila sa k nej aj viedenská spoločnosť. Starší bielovlasý manželský pár si prisadol k môjmu kaviarenskému stolíku. Úsmevná zhoda okolností je okamžite dôvodom začať nezáväznú konverzáciu. O prekrásnom prírodnom prostredí bojnických kúpeľov, o príjemnom personáli a vynikajúcej vode, ktorá vracia zdravie. Čašníčka prináša šálky čaju a ešte teplú štrúdľu. Idyla. Skôr, ako sa rozlúčime, vezme pani nepoužité vrecúška cukru zo svojho i manželovho tanierika a ukladá ich do kabelky. A vysvetľuje, aj keď sa nič nepýtam... "Vždy ich nosím domov svojej rumunskej pomocníčke v domácnosti. Viete, je skutočne šikovná a pracovitá, ale veľmi chudobná, no a jej deti sa vždy veľmi tešia týmto sladkým darčekom." Neodpovedala som jej. A možno to stará dáma ani nečakala. Bola presvedčená o svojom šľachetnom čine. Moja viedenská káva s našuchorenou šľahačkovou čiapočkou však náhle zhorkla ako blen. Aj keď som mala, aj keď, obrazne povedané, máme cukru, koľko chceme. No niekoľko stoviek kilometrov od nás to tak nie je. Aj to je Európa. Táto epizóda sa odohrala 16. októbra, v Svetový deň potravín. Memento.
Vedecká rada SPU v Nitre udelila čestný vedecký titul doctor honoris causa prof. Ing. JAROSLAVOVI HLUŠEKOVI, CSc., rektorovi Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzity v Brne, prof. dr. hab. JANUSZOVI ŻMIJOVI, rektorovi Poľnohospodárskej univerzity Hugona Kołłątaja v Krakove a prof. Dr. LÁSZLÓOVI VILLÁNYIMU, dekanovi Fakulty ekonomiky a sociálnych vied Univerzity sv. Štefana v Gödöllő. Na slávnosti, ktorá sa konala 15. októbra, sa zúčastnili významné osobnosti akademického, spoločenského a verejného života, akademickí hodnostári partnerských univerzít, čestní doktori SPU, zástupcovia vedy a výskumu, členovia akademickej obce našej univerzity, ako aj rodinní príslušníci laureátov.
Rektor SPU dr.h.c. prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD., vo svojom príhovore uviedol, že týmto čestným titulom chce univerzita prejaviť úctu a uznanie významným európskym odborníkom, ktorí sa svojou činnosťou podieľajú na rozvoji vedeckého poznávania a vzdelávania a dlhoročne šíria dobré meno našej univerzity.
Návrh na udelenie čestného titulu prof. J. Hlušekovi za viac ako 20-ročnú neformálnu vzájomnú spoluprácu v oblasti vedy a vzdelávania predložila vedecká rada FAPZ. V laudáciu na kandidáta prof. Ing. Daniel Bíro, PhD., dekan FAPZ, vyzdvihol vedecké a pedagogické aktivity, osobitný prínos prof. Hlušeka v oblasti agrochémie a výživy rastlín, ako aj aktívne pôsobenie v profesijných, poradných a vedeckých orgánoch a komisiách. "Obdivuhodná je aj jeho publikačná činnosť a len zoznam má takmer 30 strán. Ceníme si, že viaceré pôvodné vedecké práce vznikli zo spoločných výskumných projektov s FAPZ a sú publikované v spoluautorstve s našimi pracovníkmi," uviedol dekan.
Osobnosti ďalších dvoch kandidátov predstavil dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD., dekan FEM. Návrh na udelenie ocenenia prof. J. Żmijovi, za rozvoj vzdelávacej ako aj vedeckovýskumnej činnosti v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva, agropodnikania a regionálneho rozvoja, predložili vedecké rady FEM A FEŠRR, návrh na udelenie čestného titulu prof. L. Villányimu, za jeho prínos pre rozvoj bilaterálnych a multilaterálnych vzťahov v rámci partnerských fakúlt V4, vyúsťujúcich do medzinárodných projektov, predložila Vedecká rada FEM. Prof. Żmija je uznávaným odborníkom v oblasti ekonomických poľnohospodárskych vied na národnej a medzinárodnej úrovni. Ako podpredseda rektorskej konferencie v Poľsku aktívne ovplyvňuje internacionalizáciu vzdelávania v krajine a medzinárodnú spoluprácu univerzít v rámci EÚ, ako aj s našou univerzitou. "Počas uplynulých desaťročí existuje veľa konkrétnych iniciatív, pod ktorými je jeho rukopis," pripomenul prof. Bielik.
Meno tretieho laureáta, prof. Villányiho, je pojmom v oblasti ekonomiky. Je členom Maďarskej akadémie vied a niekoľkých zahraničných asociácií poľnohospodárskych ekonómov. Prostredníctvom aktívnej spolupráce s týmto odborníkom sa aktivizovala spolupráca v rámci viacerých medzinárodných výskumných projektov.
V poďakovaní sa ocenení pochvalnými slovami vyjadrili o doterajšej vzájomnej spolupráci a vyslovili presvedčenie, že v budúcnosti bude pokračovať a rozvíjať sa. Na záver slávnostného podujatia vystúpil FS Zobor, laureát medzinárodného festivalu Akademický Zvolen 2009.
rektor Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzity (MZLU) v Brne, je uznávaným odborníkom a autorom vedeckých a výskumných prác v oblasti agrochémie a výživy rastlín.
Narodil sa 6. júla 1950 v Nesvačilke naďaleko Brna. Absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Brne, Agronomickú fakultu, kde získal inžiniersky diplom. V roku 1986 sa stal kandidátom vied a v roku 1994 sa habilitoval na docenta vo vednom odbore agrochémia a výživa rastlín na MZLU v Brne. V rovnakom vednom odbore bol v roku 2002 menovaný za profesora. Po necelých troch desaťročiach od svojej promócie na Agronomickej fakulte sa v roku 2003 stal jej dekanom. V tejto pozícii úspešne pôsobil jedno funkčné obdobie a v roku 2006 bol inaugurovaný do funkcie rektora MZLU v Brne, v ktorej pôsobí doteraz.
V oblasti vysokého školstva pracuje od roku 1974, keď nastúpil ako odborný pracovník na Katedru agrochémie a výživy rastlín materskej fakulty.
Odborná a vedeckovýskumná činnosť prof. Hlušeka bola najskôr orientovaná na modernizáciu analytických metód, najmä stanovenia ťažkých kovov v pôdach a organickej hmote. S kolektívom spolupracovníkov sa ako vedúci Ústavu agrochémie a výživy rastlín výskumne venoval rizikám pestovania zeleniny na pôdach kontaminovaných ťažkými kovmi. Neskôr problematike stabilizácie pôdnej úrodnosti z pohľadu výživy rastlín fosforom a draslíkom a vplyvu alternatívnych organických hnojív na pôdnu úrodnosť a nutričnú hodnotu zeleniny. V ostatných rokoch sa sústredil na štúdium vzťahu rizikových prvkov k labilným formám pôdnej organickej hmoty v marginálnych oblastiach a na zamedzenie biologickej degradácie pôd v aridných klimatických podmienkach.
Vedecké kvality prof. Hlušeka sú známe nielen doma, ale aj v zahraničí vďaka množstvu vedeckých publikácií, aktívnemu pôsobeniu v profesijných, poradných a vedeckých orgánoch a komisiách. Uznávaný odborník je členom komisie výživy rastlín pri Českej akadémii poľnohospodárskych vied, členom vedeckej rady Výskumného ústavu zemiakarského v Havlíčkovom Brode, členom vedeckej rady Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe, TU vo Zvolene a SPU v Nitre. Pôsobí ako člen odborovej rady doktorandských študijných programov všeobecná rastlinná produkcia a odpadové hospodárstvo. Je členom redakčných rád vedeckých časopisov, napr. Acta fytotechnica et zootechnica a Agrochémia.
Skúsenosti pre svoju vedeckovýskumnú a pedagogickú prácu získaval, ale aj odovzdával, na študijných a prednáškových pobytoch na zahraničných univerzitách a výskumných ústavoch v Moskve, Krakove, Štetíne, Braunschweigu, Giessene, Uppsale a v ďalších.
Prof. Hlušek je už viac ako 20 rokov aktívnym staviteľom vzájomných vzťahov medzi SPU a MZLU v Brne. Mimoriadnou mierou sa zaslúžil o budovanie spolupráce s FAPZ. Spolupráca s Katedrou agrochémie a výživy rastlín začala už od polovice 80-tych rokov minulého storočia, konkrétne s prof. Fecenkom a terajším vedúcim katedry prof. Ložekom. Jej výsledkom sú spoločné publikácie, participácia na výskumných projektoch, vzájomné oponentúry dizertačných a habilitačných prác a participácia na vedeckých podujatiach. Od roku 2003 ako dekan a od roku 2006 ako rektor podporuje prof. Hlušek rozvoj spolupráce aj s ostatnými katedrami a sesterskými fakultami SPU v Nitre. Do povedomia vedeckej verejnosti sa dostali spoločné odborné semináre a konferencie mladých vedeckých pracovníkov a doktorandov.
dekan Fakulty ekonomiky a sociálnych vied Univerzity sv. Štefana v Gödöllő je uznávaným odborníkom v oblasti ekonomických poľnohospodárskych vied na národnej i medzinárodnej úrovni.
Narodil sa 12. augusta 1946 v Szentlászló v Maďarsku. V roku 1968 obhájil inžiniersky diplom na Fakulte poľnohospodárskych vied Univerzity poľnohospodárskych vied (UPV) v Gödöllő, kde mu v roku 1983 udelili titul Dr., Summa cum laude. O štyri roky neskôr sa stal kandidátom ekonomických vied Maďarskej akadémie vied v Budapešti. V roku 1996 sa habilitoval na docenta a o rok neskôr získal titul univerzitného profesora.
Od roku 1987 pôsobil ako docent na Katedre ekonomiky UPV v Gödöllő, od roku 1988 bol zástupcom riaditeľa Inštitútu poľnohospodárskych vied na UPV. Od roku 1991 pôsobil ako vedúci katedry ekonomiky. V tom istom roku bol zvolený za vedúceho sekcie vzdelávania na Univerzite sv. Štefana v Gödöllő, kde sa v septembri 1999 stal prodekanom a v roku 2004 dekanom Fakulty ekonomiky a sociálnych vied (FESV). Do tejto funkcie bol v roku 2007 opätovne zvolený a pôsobí v nej doteraz.
Počas svojho pedagogického pôsobenia sa významne podieľal na transformácii ekonomického vzdelávania v Maďarskej republike. Pod gesciou prof. Villániyho sa na Univerzite sv. Štefana začalo vzdelávanie poľnohospodárskych ekonómov na princípoch trhovej ekonomiky, ktoré sa dnes úspešne realizuje na všetkých stupňoch a formách.
Prof. Villányi je členom Maďarskej akadémie vied, viacerých zahraničných asociácií poľnohospodárskych ekonómov, členom redakčnej rady mnohých karentovaných vedeckých časopisov, napr. India Finance a členom programových výborov medzinárodných konferencií. Je nositeľom Pamätného kríža Maďarskej republiky za zásluhy, Ceny Jánosa Nagyváthyho, pamätnej medaily Imre Ujhelyiho či uznania študentov ako Najlepší profesor roka 1997.
Významná je jeho medzinárodná publikačná činnosť - 13 výskumných štúdií a 10 publikácií v anglickom jazyku, ktoré sú prínosom pre rozvoj vzdelávania v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva. Absolvoval viacero študijných pobytov, napr. na univerzite v Berlíne, v Štokholme, Perugii či v Uppsale.
Spolupráca FEM SPU s prof. L. Villányim sa datuje od roku 1987, v období, keď bol vedúcim Katedry ekonomiky. Konkrétnym prejavom rozsiahlej spolupráce je spoluúčasť na realizácii medzinárodného inžinierskeho štúdia krajín V4 v anglickom jazyku, ktoré získalo podporu na ekonomicko-manažérskych fakultách v Nitre, vo Varšave, v Krakove, v Prahe a v Gödöllő. Ďalšia spolupráca súvisela s viacerými medzinárodnými výskumnými projektmi, medzi ktorými dominuje Intereg a projekty Medzinárodného Vyšehradského fondu. Aktívny je aj podiel prof. Villányiho na organizovaní medzinárodných vedeckých podujatí, workshopov a príprave spoločných vedeckých monografií. Z jeho iniciatívy je FESV Univerzity sv. Štefana v Gödöllő najbližším partnerom FEM v rámci medzinárodného vzdelávacieho projektu Grundtvig a medzinárodnej letnej školy na tému ekonomických vzťahov, občianstva a hodnôt v EÚ. V akademickom roku 2008/2009 obe fakulty podporili obnovenie siete CEEPUS, zameranej na problematiku aplikovanej ekonómie a manažmentu a vytvorili tým priestor pre mobilitu učiteľov a študentov. Kolektívne partnerstvo a tímovú prácu považuje prof. Villányi za základ efektívnej spolupráce.
rektor Poľnohospodárskej univerzity Hugona Kołłątaja v Krakove, je uznávanou osobnosťou v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva, agropodnikania a regionálneho rozvoja.
Narodil sa 6. septembra 1949 v Rudne v Poľsku, v prostredí, ktoré ho naučilo vážiť si základné ľudské hodnoty, akými sú rodina, priateľstvo a vzájomná spolupatričnosť. Magisterské štúdium ukončil v roku 1973 na Fakulte poľnohospodárstva Akademii Rolniczej dnešnej Poľnohospodárskej univerzity Hugona Kołłątaja (PU) v Krakove, doktorandské v roku 1981. V roku 1992 bol na Univerzite v Rostocku menovaný za docenta v odbore ekonomika poľnohospodárstva a o päť rokov neskôr za profesora. Od roku 1994 pôsobil na PU v Krakove ako vedúci Katedry agropodnikania, neskôr ako prodekan Fakulty poľnohospodárstva a od roku 2008 vykonáva funkciu rektora.
Prof. Żmija je nositeľom viacerých vyznamenaní, napr. Strieborného kríža Poľskej republiky za zásluhy, medaily ministra vedy a vysokého školstva Poľskej republiky. V roku 1998 ho študenti zvolili za Najlepšieho učiteľa roka. Za prínos pre rozvoj vedy ho ocenila aj Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied, je nositeľom viacerých ocenení FEM a FEŠRR a patrí mu uznanie za podiel na rozvoji vzťahov medzi oboma univerzitami.
Významná je jeho publikačná činnosť - 223 vedeckých prác, z toho 41 v anglickom a v nemeckom jazyku. Ďalších 14 prác je prínosom pre rozvoj vzdelávania v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva.
Absolvoval viacero študijných pobytov a odborných stáží, okrem iného na univerzite v Lyone, Gödöllő, Kentucky, Halle, Viedni, belgickom Liége či v Českých Budějoviciach. Prof. Żmija je členom mnohých národných a medzinárodných vedeckých a odborných organizácií a vedeckých rád. Ako podpredseda rektorskej konferencie v Poľsku má možnosť aktívne ovplyvňovať internacionalizáciu vzdelávania v krajine a medzinárodnú spoluprácu univerzít v rámci EÚ. Spolupráca s prof. Žmijom sa rozvíja od roku 1974, keď zavítal na Katedru ekonomiky poľnohospodárstva SPU na štvormesačný výskumný pobyt. Vzájomná komunikácia sa zintenzívnila počas jeho pôsobenia vo funkcii rektora PU v Krakove. Ako predstaviteľ univerzity všestranne rozvíja spoluprácu s SPU aktívnou spoluúčasťou na medzinárodných projektoch a konferenciách, organizovaných fakultami SPU. Jedným z výsledkov najnovšej spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania je spoluúčasť PU na medzinárodnom inžinierskom štúdiu organizovanom FEM v anglickom jazyku v rámci krajín V4. Predmetom rokovaní je udeľovanie dvojitých diplomov a vytváranie medzinárodných autorských tímov s cieľom vydávať vedecké a odborné monografie. Aktívny je aj podiel prof. Żmiju na organizovaní spoločných medzinárodných vedeckých podujatí, z jeho iniciatívy sa PU stala aktívnym členom spoločnej siete CEEPUS, čo vytvára priestor pre mobility učiteľov a študentov. Tiež sa aktívne spolupodieľal s FEM na kreovaní intenzívneho programu ERASMUS v oblasti ekonomických, sociálnych vied a európskeho občianstva, podporil snahu FEŠRR o návrh projektu vedecko-technickej spolupráce medzi pracoviskami SR a Poľska zameraný na rozvoj vidieckych regiónov.
Nadovšetko si váži priateľstvo a vo svojom živote sa riadi Werichovým výrokom - mať ľudí rád a milovať ich, je celé tajomstvo a snáď jediný recept na šťastie.
je pro mne velikou poctou Vás z tohoto významného místa upřímně pozdravit a vyslovit Vám srdečné díky za čest, kterou jste prokázali mé osobě svou vzácnou přítomností v den, pro mne tak významný. Hodnost čestného doktora věd, kterou mne poctilo nejstarší vysoké zemědělské učení na Slovensku - renomovaná Slovenská polnohospodářská univerzita v Nitře, přijímám s pocitem povznášející a upřímné vděčnosti.
Dovolte mi také, abych poděkoval celé akademické obci, svým milým kolegům a přátelům za vzácnou důvěru, kterou mi projevili svou volbou, a abych současně vyslovil svoji nejupřímnější vůli a snahu pracovat ze všech sil pro zdar, pokrok a rozkvět našich obou univerzit, pro pokrok vědy a ve prospěch těch, kteří jsou zde svěřeni naší péči a které máme připravit pro vyšší odborné úkoly jejich života tak, aby byl úspěšný pro ně samotné a užitečný jejich spoluobčanům.
Hodnost "doctor honoris causa" je pro mne rovněž celoživotním závazkem pro další rozvíjení a posilování spolupráce, a to i mimo akademickou půdu obou našich univerzit i v České i Slovenské republice, ale i za jejich hranicemi.
Vážené shromáždění, je vynikající tradicí skládat při slavnostních příležitostech, jakou je i ta dnešní, účty z předchozího profesního a odborného života a nezačínat sliby a přáními tak, jak jsem začal já.
Většina z vás ví, jsem absolventem fytotechnického oboru Agronomické fakulty naší univerzity, tehdejší Vysoké školy zemědělské v Brně z roku 1974. Během svých studentských let jsem věnoval velkou část volného času práci na katedře agrochemie a výživy rostlin, kde mně výživa a hnojení rostlin přirostla natolik k srdci, že mě provází po celý život až dodnes. Je neoddělitelně spjata s mojí pedagogickou praxí stejně jako s mým vědeckým vývojem. Za svůj odborný růst a úspěchy vděčím této krásné vědní disciplíně a zůstanu ji věrný i při této přednášce na téma "Výživa rostlin, její význam a perspektivy."
Aktuálnost tohoto tématu je dána skutečností, že výživa lidí jednoznačně závisí na produkci kulturních rostlin. Vzhledem k tomu, že stále ještě ročně přibývá na naší planetě 70 až 80 miliónů lidí, produkce vztažená na jednoho obyvatele dokonce klesá. Není proto divu, že přes 800 miliónů lidí hladoví. Při těchto úvahách se často objevuje otázka: "Kolik lidí je vlastně naše planeta schopna uživit?" Na tuto otázku nelze odpovědět, pokud se nezeptáme "na jaké úrovni?" Spokojí-li se lidstvo s výživou odpovídající úrovni v některých rozvojových zemích, tak určitě 10 i více miliard (obdobné údaje uváděl Mendělejev již v roce 1907). Bude-li naším cílem úroveň výživy v nejbohatších zemích, tak je docela možné, že současných 6 miliard je mnoho.
Očekává se, že v roce 2025 se počet obyvatel planety zvýší na 8 miliard, v roce 2050 to bude již přes 10 miliard. Naproti tomu hlavní zdroj výživy, orná půda, zůstává v podstatě na rozloze, kterou dosáhla v 50. letech minulého století. To znamená, že průměrná plocha orné půdy připadající na 1 obyvatele Země klesne z 0,28 ha v roce 1986 na 0,21 až 0,22 ha v roce 2006. V ČR je v současné době výměra ZP 4 272 000 ha, orné 3 068 000 ha, v průměru na 1 obyvatele připadá 0,28 ha.
Zajištění dostatečného množství potravin pro obyvatelstvo bezprostředně souvisí s komplexní péčí o půdu a půdní úrodnost. Tato neocenitelná půdní vlastnost je v poslední době podceňována, např. při různých způsobech alternativního zemědělství a invektivách laiků o škodlivosti hnojení. S touto problematikou souvisí aspekt, který je v široké veřejnosti značně aktuální, tj. zdravotní nezávadnost rostlinných produktů.
V současnosti u nás, ale i v některých zemích, kde je dostatek potravin, naprosto chybí povědomí etického pohledu na přírodu a půdu - tedy morální odpovědnost všech občanů za životní prostředí a půdu. Přitom nelze pochybovat o tom, že půda je jednou z nejvýznamnějších součástí prostředí. Je chybou, že není zdůrazňována skutečnost, že člověk (i v sebe vyspělejší společnosti) se bez půdy neobejde, ale půda bez člověka ano. Přitom hlavní péče o půdu je ponechávána pouze na zemědělcích, jakoby to byla jen jejich záležitost.
Předpokladem pro dlouhodobě úspěšné hospodaření je udržování dobré půdní úrodnosti. Musíme mít na zřeteli, že pokles půdní úrodnosti je proces pozvolný, zvláště na půdách úrodných, což často vede k chybným představám, že je možné pěstovat plodiny bez doplňování odčerpaných živin. Dlouhodobé hospodaření na úkor staré půdní síly sice přinese krátkodobé úspory v omezení vstupů (tím si pěstitel pouze nalhává), ale tento dluh bude muset pěstitel splatit v letech následujících nebo přenést na generaci další.
Problematika půdní úrodnosti je v současné době velmi aktuální a je třeba ji řešit z následujících důvodů:
- ubylo dobře obdělaných a obhospodařovaných polí,
- téměř se přestalo vápnit,
- úroveň hnojení je značně rozdílná,
- celkově je odčerpáváno z polí více živin než se v hnojivech navrací (půdy jsou o živiny ochuzovány),
- je nedostatek organických hnojiv,
- je nedostatek finančních prostředků na nákup hnojiv.
S půdou se u nás dost hazarduje, přestože známe principy správného nakládání s ní a s její úrodností v podstatě již z první poloviny 19. století z prací Justuse Liebiga. Ve své knize "Organická chemie a její užití v zemědělství a fyziologii", vydané v roce 1840, píše Liebig zcela jasně: "Vznik a zánik národů ovládá tentýž přírodní zákon. Zničení podmínek úrodnosti zemí způsobuje jejich úpadek, udržení jejich trvání, bohatství a moc."
Další citát zmíněného autora má přímou souvislost s půdní úrodností a setrvalým rozvojem zemědělství. "Úkolem zemědělství není docílit dočasných nejvyšších výnosů, ale udržeti je na věčné časy." Většina Liebigových zásad, hlavně nutnost doplňování odčerpaných živin do půdy hnojením, byla plně potvrzena v praxi a dnes po 165 letech je možné konstatovat, že zemědělci, kteří se řídí rozumným a vědecky zdůvodněným používáním statkových a minerálních hnojiv, nemají problémy s půdní úrodností a produkují kvalitní rostlinné produkty.
V těchto souvislostech nelze opomenout našeho vynikajícího agrochemika pana prof. Františka Duchoně, který prosazoval a zdůrazňoval péči o půdu a její úrodnost slovy - cituji: "Půda je vzácný materiál, ze kterého si člověk může pouze vypůjčovat a to, co si vypůjčí, musí do půdy vrátit."
"Půjčovat si lze tam, kde jsou nadměrné zásoby. Kde se vypůjčuje bez ohledu na zásoby, znamená to vylupování půd."
Kvalita a stabilita rostlinné produkce je tedy přímo závislá na půdních vlastnostech, vyrovnané bilanci organických látek a náhradě odčerpaných živin hnojením.
Výživa lidí pochází přímo nebo nepřímo z rostlin, kdy pouze 103 rostlinných druhů zabezpečuje více než 90 % kalorií, které spotřebováváme, ačkoliv desítky tisíc dalších rostlinných druhů je příležitostně nebo lokálně využíváno pro výživu lidí. Rostliny mají klíčovou roli v existenci živého světa, včetně přímého a nepřímého užitku pro lidské bytosti. Přitom je člověkem využívána a stupňována schopnost zárodků rostlin spontánně množit organickou hmotu. Tak například ze semínek cukrové řepy o průměrné hmotnosti 2 mg, kterých je na hektaru 80 000, lze dosáhnout rekordní sklizně za 6 měsíců 100 t kořenů a chrástu. To znamená, že cukrovka zmnožila původní hmotu semene 625 000 x a s tím je spojeno i hromadění sluneční energie, což zajistí výživu 2 800 lidí na den nebo 8 lidí na rok.
Zemědělská výroba je tedy v podstatě výrobou organickou a produkty, které vyrábí, vznikají biologickou cestou - činností živých organismů. Aby výsledek byl co nejpříznivější, snaží se zemědělec připravit rostlinám pro tuto funkci co nejlepší podmínky, upravuje jim co nejvhodnější prostředí, ve kterém se jim daří a co nejlépe je živí. I rostlina je živý tvor a jako všechno živé potřebuje potravu - živiny. Jejími zdroji jsou půda a ovzduší - prostředí, ze kterého může rostlina hradit svoji výživu, kterou je třeba regulovat hnojením. Pokud rostlina hladoví, nemusí to dát najevo jako živočich. Kulturní plodiny jsou existenční nutností lidstva, jediným zdrojem biologických základů života, neboť bez nich by nastal na Zemi hlad. Pokud nebyla Země přelidněna, postačily přirozené porosty poskytovat dostatek potravy pro živočišný svět a přirozená úrodnost panenských půd nebo úhorů stačila pro pokrytí potřeby. Když se však lidstvo postupně rozmnožilo a plochu polí nebylo možno rozšířit, bylo nutno zesílit i zdroje výživy rostlin, aby bylo možno na jednotce plochy zachytit více sluneční energie - více potravy.
Řízení přívodu základních živin (výživa rostliny), ze kterých rostliny stavějí své orgány, se děje hnojením a nabývá tím více na významu, čím zemědělec vyžaduje od půdy vyšší sklizně, kvalitnější produkce a vyššího efektu.
Co tedy rozumíme výživou rostlin:
1. Studium chemismu živného prostředí (nejčastěji půdy)
2. Studium požadavků kulturních rostlin, a to zejména:
a) které živiny potřebují
b) v jaké formě je vyžadují
c) v jakém množství je potřebují
d) v jakém poměru je nejlépe využijí
e) za jakých podmínek je nejlépe využijí
3. Studium složení a vlastností hnojiv
Hladověním rostlin začíná hladovění lidí (anonym)
Správné používání hnojiv se odráží velmi výrazně v kvalitě rostlinných produktů a tím i ve výživě zvířat a lidí. Harmonická výživa rostlin dává předpoklady pro zajištění odpovídajícího výnosu i kvality produkce tzn., že se syntetizuje dostatek bílkovin, cukrů, tuků, vitamínů aj., čímž se zlepšuje nutriční a kalorická hodnota produktů. Velký význam má také přiměřený obsah minerálních látek v produktech, především fosforu, vápníku a hořčíku.
Je třeba si uvědomit, že produkty vypěstované na vlastní půdě byly a vždy zůstanou nejjistější a přitom i nejlevnější. Proto nám, ale i těm, co přijdou po nás, zůstává jediné východisko - chránit nejdražší bohatství lidské společnosti, matku živitelku půdu a soustavně pečovat o její úrodnost.
Na základní funkci hnojiv se nesmí zapomínat a zlepšenou jakost hodnotit jako velký přínos. V řadě případů postačuje i pouhé výrazné zvýšení jakosti k uhrazení nákladů na hnojení.
Funkce jednotlivých druhů hnojiv u rostlin je rozdílná. Jazýčkem na váze je dusík, který působí na jakost, zřetelnou již podle habitu rostliny a jeho funkce musí být vždy vyvážena ostatními hlavními živinami, zvláště fosforem, draslíkem a vápníkem. Každé příliš jednostranné hnojení má za následek vážné poruchy ve výživě rostlin s nepříznivými dopady na výsledek. Nadbytek dusíku dává "plné stodoly, ale prázdné sýpky", vynechání dusíku a ostatních živin má za následek "prázdné stodoly a prázdné sýpky".
Dusík působí především na tvorbu asimilační plochy, při nadbytku se tvoří slabé stěny buněk, vznikají houbovitá, vodnatá pletiva, takže trpí i trvanlivost rostlinných výrobků. Fosfor působí protichůdně, urychluje zrání, podporuje nasazení květů a plodů. Draslík zvyšuje asimilační efekt, podporuje tvorbu glycidů. Proto jinak budeme hnojit brambory podle užitkových směrů. U plodin, kde tvoří kvalitu cukr, zesílíme hnojení draslíkem, u plodin, které pěstujeme pro zrno, zesílíme hnojení fosforečnými hnojivy a použijeme je i tehdy, kdy se jedná o dosažení ranosti zeleniny. U pícnin tvořících základní krmnou dávku pamatujeme na dostatečný přísun vápníku a fosforu. V praxi je pak velký rozdíl mezi fůrou kvalitního sena získaného dobrým hnojením a fůrou sena z nehnojené louky. Často jedna fůra dobrého sena vydá víc než dvě nehnojeného.
Typickým příkladem, jak lze působit na jakost sklizně účelným hnojením, je např. odolnost obilnin proti poléhání, kde je známo, že draslík a fosfor posiluje pevnost stébla. Zrno z polehlého obilí nemá většinou dobrou jakost.
Zvláštní pozornost byla v posledních letech věnována síře. Tento makroelement se výrazně uplatňuje na výnosech a jejich kvalitě a nabývá na významu zejména v souvislosti s klesající depozicí síry a poklesem jejího přirozeného obsahu v půdě. Dostatečný přísun síry rostlinám, konkrétně zeleninám, podporuje syntézu sirných bioaktivních komponentů, které působí příznivě na lidský organismus a mají tedy lékařské využití. Glukosinoláty v křenu působí proti zánětům kloubů, chřipce, zánětům močových cest. Allin v česneku snižuje krevní tlak, působí baktericidně a také proti arterioskleróze. Isoallin v cibuli podporuje trávení, působí proti chudokrevnosti a astmatu. Glutathion v chřestu detoxikuje játra, ledviny, cévy a má antikancerogenní účinky stejně jako sulforaphan v brokolici. Tolik několik příkladů. V rostlině je síra přítomná v řadě sekundárních sloučenin, které jsou důležitými antioxidanty nebo prekurzory látek poutající těžké kovy (fytochelatiny).
Hnojení působí i na jakost fyziologickou. Je prokázáno, že semena rostlin harmonicky hnojených, i když jde o geneticky stejnorodý materiál, se vyznačují vyšší klíčivou energií v porovnání se semeny z rostlin špatně vyživovaných. Je to způsobeno pravděpodobně tím, že při optimální výživě se v semenech tvoří více enzymů, které vyvolávají mobilizaci rezervních látek. Tak bychom mohli uvádět další příklady. Je tedy zřejmé, že základem dobré jakosti zemědělských plodin je harmonická výživa. Každý jednostranný zásah do výživy, a to zásah přehnaný, může vést k pravému opaku. Je přirozené, že se to pak přenáší i na zvířata, kde dochází k poruchám produkce i jejich zdraví.
Pravdou je, že hnojiva a v nich obsažené živiny patří rostlinám. Pro živočichy mají význam nepřímý tím, že po zapracování do organických vazeb v rostlinách slouží k budování živočišného organismu a produkci. Nejlépe se pozná jejich význam v případech, kdy píce nebo krmiva jsou katastrofálně chudá na živiny a právě hnojením je třeba provést nápravná opatření porušené výživy. Nejčastějšími případy jsou různé choroby kostí, či poruchy růstu a reprodukce, kdy se v akutních případech snaží zemědělci dodatečně napravovat chyby nedostatečné výživy rostlin podáváním různých minerálních látek, vitamínových preparátů apod., ačkoliv nejpříznivější cestou je správná výživa porostů, aby se píce a krmiva s porušenou rovnováhou nestávala příčinou podvýživy dobytka.
Do jaké míry má hnojení rostlin vliv na živočišný organismus prostřednictvím píce ukázaly výsledky experimentu např. u vysoké zvěře, která při pasení na hnojených lesních lukách dala krásné trofeje, kdežto stejná zvěř, pokusně chovaná na nehnojených pozemcích, dala trofeje špatné. Je určitě výhodnější pečovat o normální obsah popelovin v píci náležitým hnojením, než později sjednávat nápravu různými preparáty.
Co hnojiva a lidské zdraví? To, co platí o vztahu hnojiv k živočichům, platí i o jejich poměru k člověku. Hnojiva patří do půdy a ne do lidského organismu. Přímé poškození zdraví hrozí pouze v případě nesprávného a nezodpovědného zacházení s nimi. To jsou věci celkem samozřejmé, stejně jako skutečnost, že svítiplyn je sice jedovatý, ale když se správně používá k topení a ke svícení, je bezesporu užitečný.
Závažnější se zdá otázka, zda používání hnojiv nepoškozuje lidské zdraví nepřímo, zda plodiny a produkty získané z plodin nedoznávají takových změn, že vyvolávají poruchy zdraví lidí. S touto problematikou souvisejí aspekty, které jsou v široké veřejnosti značně aktuální a snadno manipulovatelné, jako je zdravotní nezávadnost rostlinných produktů. Je přece známo, že v případě minerálních hnojiv nejde o žádná "umělá hnojiva", že jsou to látky stejných vlastností jako látky v přírodě se vyskytující, takže se nejedná o žádnou výživu umělou. Statistiky spotřeby minerálních hnojiv jsou naprosto přesvědčivé. V dobách, kdy se u nás používalo 14 kg čistých živin na hektar (těsně po 2. světové válce) - N, P, K, bylo to v Holandsku 106 kg, v Belgii 84 kg, v Německu 57 kg, v Dánsku 37 kg, v Norsku 21 kg a ve Švýcarsku 17 kg čistých živin na hektar. U nás tedy zlomek toho, co v Holandsku a přece průměr zdravotního stavu v uvedených zemích byl lepší než tam, kde se hnojiv požívalo málo nebo žádná.
Podle této logiky by se v chudých zemích nemoci neměly vůbec vyskytovat. Lékaři předepisují léky syntetické, také "uměle vyrobené v laboratořích" a nikoho nenapadne obviňovat tyto preparáty jako původce nemocí, i když je nemocný používá přímo, bez prostřednictví půdy a rostliny. Naopak bylo mnohokrát prokázáno, že někdy potrava podporuje výskyt poruch a chorob u člověka právě proto, že v ní některé prvky scházejí.
Optimální výživa rostlin je rovněž spojena s minimálním výskytem některých antinutričních látek v rostlinách. Některé škodlivé látky v nich vznikají jako obrana před ohrožením jejich existence. Proto jejich vysoké koncentrace nacházíme často v rostlinách na stanovištích živinami velmi chudých nebo při živinné nerovnováze.
Transformace zemědělství na počátku 90. let minulého století přinesla podstatné změny v hospodaření na orné půdě. Silně se omezilo hnojení a v důsledku toho poklesly výnosy většiny pěstovaných plodin, zejména obilnin. Poklesly rovněž stavy hospodářských zvířat, především skotu a tím i produkce statkových hnojiv. Konkrétně se snížila spotřeba živin v minerálních hnojivech z 311 kg N, P2O5, K2O na 65 kg.ha-1 a naše republika se tak dostala pod průměr Evropy. Položme si otázku: "Je možné za těchto podmínek zabezpečit intenzivní zemědělskou produkci a setrvalost zemědělství v České republice?" Tato snaha znamená zajistit vedle vyrovnané bilance organických látek v půdě i vyrovnanou bilanci živin. Výsledky AZP prováděné ÚKZUZ dokumentují, že se u nás výrazně zvýšil podíl půd s nízkou a vyhovující zásobou živin, což je odrazem dlouhodobě stagnující spotřeby živin především v minerálních hnojivech.
Sklizněmi dochází k exportu živin z půdy (rostliny odčerpávají 350-650 i více kg N, P, K, Ca, Mg z hektaru ročně). Dále jsou to ztráty vyplavením, smyvem a různou sorpcí. Uvedené ztráty musí být pravidelně nahrazovány hnojením, protože uvolňování živin z primárních minerálů nebo trvalého humusu nestačí krýt požadavky rostlin.
Jak se tedy změnila situace ve spotřebě živin ve výše uvedených státech po 60-ti letech? Když sečteme množství živin přiváděných do půdy ve stájových i minerálních hnojivech je situace následující: ČR 183 kg čistých živin na ha, Belgie 607 kg, Dánsko 395 kg, Holandsko 832 kg, Německo 333 kg čistých živin na ha. Přitom průměrný výnos pšenice se pohybuje v ČR na úrovni 4,3 t ha-1, v Belgii 7,6 t, v Dánsku 7,5 t, v Holandsku 8,4 t, v Německu kolem 7,3 t zrna ha-1.
Snížená spotřeba živin způsobená jak nízkým používáním minerálních, tak i stájových hnojiv v důsledku nízkých stavů hospodářských zvířat, vede jednoznačně k poklesu výnosů a narůstajícímu odběru živin ze staré půdní síly.
Rostliny sloužily nejdříve k užitku člověka. S postupem času si lidé začali všímat také jejich krásy, začali nejhezčí druhy vybírat, přenášet do svého obydlí a množit v nejbližším okolí. Květiny se tak staly nezbytnou součástí životního prostředí člověka po celý život. V jednotlivých oblastech světa nalezly oblibu různé druhy květin. Jejich počet je velmi rozsáhlý. Mezi nejrozšířenější patří karafiáty, chryzantémy, gerbery, gladioly, tulipány, lilie, orchideje, irisy, letničky, trvalky, okrasné keře a stromy. Velké oblibě se těší také např. růže, která provází člověka po celý život. Růžemi vítáme narození nového občana, kytici růží přinášíme při oslavách životních jubileí, pracovních úspěchů, růže nechybí ve svatebních kyticích, růžemi se často i loučíme a koneckonců jsou i symbolem vzpomínek na naše blízké.
Chceme-li však, aby květiny byly krásné a zpříjemňovaly člověku prostředí, musí se věnovat velká pozornost jejich výživě, zásobit je dostatečným množstvím živin v substrátu. Nižší koncentraci živin vyžadují mladé rostliny, rostliny v období vegetačního klidu. Vyšší koncentraci živin vyžadují rostliny starší a také v období největšího růstu.
Při přípravě substrátu zohledňujeme živiny rostlinami upřednostňované. Květiny okrasné listem vyžadují dostatek dusíku. Jeho nižší koncentrace je příčinou špatného vybarvení listů, zpomalení růstu. Naopak náročné na fosfor a draslík jsou rostliny okrasné květem a plody. Při pěstování květin v zimním období je třeba počítat se zvýšenou potřebou draslíku.
Za takovýchto podmínek lze vnímat krásu rostlin, obklopujících nás téměř na každém kroku. Nejde jen o zeleň, která lahodí oku, jde také o barvy jiné, v tak rozmanitých odstínech, které nenamíchal ještě žádný malíř. Lákají hmyz opylující květy nebo jiný hmyz, který zase roznáší semena a přispívá tak k jejich rozmnožování. Nebo naopak výraznou barvou svých květů a plodů upozorňují na nebezpečí, že obsahují jedovaté látky. Když pomineme účelnost barev rostlin, zůstává dojem neopakovatelnosti a krásy. Krásy, která dokáže vybavit svěžest jara, horkého léta a zádumčivé barvy podzimu. Krásy, která se nabízí sama.
Nízké vstupy do zemědělství nesmějí vyústit v pokusy o popření přírodních zákonů. Je evidentní, že bez navrácení minimálně odčerpaného množství živin dojde k jejich vyčerpání a poklesu úrodnosti půdy. Toto dodání nemusí být samozřejmě pouze ve formě minerálních hnojiv. Pěstováním bobovitých rostlin lze obohatit půdu dusíkem. Zdá se však, že se v žádných půdních a klimatických podmínkách nepodařilo vytvořit takovou technologii pěstování polních plodin, která by dlouhodobě zajistila vysokou produktivitu bez hnojiv. Pokud jsou v průběhu několika let veškeré dávky živin (statková hnojiva, bobovité rostliny, fixovaný N, zelené hnojení a minerální hnojiva) v rovnováze s množstvím živin odebíraných sklizněmi, pak nelze přejít na nízké vstupy, aniž by byla dotčena produktivita.
V závěru chci zdůraznit, že nesprávné, nevhodné nebo dokonce špatné používání hnojiv neprospívá ani rostlinám, ani půdě, a proto ani člověku.
Biologie rostlin mne provázela a provází mým životem již od počátku mých studentských let. Je neoddělitelně spjata s mým vědeckým vývojem, přivedla mne do světa vědy a poznání a něco málo snad přinesla i oběma našim univerzitám Byla a je symbolicky spjata s mými úspěchy, byla však také přítomna při mých neúspěších, při kterých se vždy osvědčila i jako jistá záchranná síť pro zmírnění jejich dopadů na můj další život. Proto ji zůstávám s pokorou, úctou a vděčností věrný i při této přednášce.
Vědecké poznávání je základem pokroku. Posláním vědy je pak přinášet lidstvu nové poznatky a přispívat tak k jeho rozvoji a prosperitě. Člověk se díky vědě dostává do světa rozmanitých variant a jejich výběru. Dokáže srovnávat a hodnotit staré a nové, vést dialogy a jít tak vstříc všemu novému a tvořivému. Toto poslání plní věda svobodná, nezávislá a neomezovaná, spojující lidi stejných odborných zájmů a vědeckých orientací bez ohledu na příslušnost k politickým proudům, národům, či etnikám.
Profesoři, docenti a doktoři - vědci jsou povinni předkládat a publikovat fakta. Jsou povinni hledat skutečnou povahu věcí. Římský spisovatel Tacitus popsal tyto povinnosti ve větě: "Incorruptam fidem professi neque amore et sine odio quicquam dicendum est." (Věci musí být vyznávány s neúplatnou důvěryhodností a ani s láskou, ani s averzí.) V této souvislosti bych rád citoval také latinského filosofa Lukrecia, který ve své první knize o vědcích napsal: "Inritat animi virtutem, effringere ut arta naturae primus portarum claustra cupiret". (Stimuloval energii své mysli, aby byl první, který násilím otevře silné závory na dveřích přírody.)
Aby byl vědec důvěryhodný, musí být nezávislý, nezávislý na politických a společenských skupinách, nebo na jakékoliv skupině, která by mohla na něho a jeho vědu činit nátlak. Jenom takto bude volný a bude moci studovat a publikovat své výsledky. Řehoř Mendel, opat Augustiniánského kláštera v Brně, byl svobodný, kritický a nezávislý, když objevil zákony dědičnosti. Naproti tomu Lysenko, který prosadil mylnou myšlenku "dědičnosti získaných vlastností", nebyl kritický a neoddal se pravdě vědeckého pracovníka. Příroda má totiž své vlastní zákony, které nemohou být určovány člověkem, nebo nahrazeny ideologií.
Kromě toho, že vědec musí ctít pravdu zákonů přírody, musí také, aby byl úspěšný, splnit i další kritéria. Musí kráčet novými cestami ve svém bádání a musí otvírat nové oblasti ve vědě. Konečné racio musí vždy přispívat k tomu, aby ve své oblasti dosáhl pokroku. To znamená nový způsob myšlení a vyhýbání se postranním cestám, které znamenají opakování a které neleží na hlavní cestě k novému poznání ve vědě. Člověk není nikdy více tvůrčí a produktivnější, jako ve chvíli, když vstupuje do nového teritoria, do "terra incognita" ve vědě.
Jak jsem již předeslal, souvisí moje vědecká a pedagogická dráha s rostlinami, biologií rostlin, fyziologií růstu a vývoje a s regulací růstu rostlin ve prospěch ekonomicky cenných částí rostlin a to těch, které zajímají nejen biology, ale také šlechtitele, pěstitele a spotřebitele.
Rostlinní badatelé hrají nyní ústřední roli ve společnosti, která se příliš neliší od jejich role před 300 lety, kdy Jonathan Swift (1667 - 1745) řekl: "Komu se podaří, aby vypěstoval dva klasy obilí nebo dvě stébla trávy na kousku země, kde předtím rostlo jen jedno, se zaslouží o lidstvo lépe a vykoná více důležité služby své zemi, než celé plemeno politiků dohromady."
Rostliny hrají klíčovou roli v existenci živého světa, včetně přímého a nepřímého užitku pro lidské bytosti. Schopnost těchto organismů transformovat sluneční energii do chemických vazeb umožňuje životní procesy nejen fotosyntetizujících organismů, ale také všech ostatních a utváří základy pro přežití všeho živého na Zemi. Fotosyntetická aktivita cyanobakterií, probíhající více než miliardy let, postupně změnila zemskou atmosféru z redukující na oxidující. Tento proces se odehrál před počátkem života na Zemi a pravděpodobně jej vůbec umožnil.
Výživa lidstva pochází přímo nebo nepřímo z rostlin, kdy pouze 103 rostlinných druhů zabezpečuje více než 90 % kalorií, které spotřebováváme, ačkoliv desítky tisíc dalších rostlinných druhů je příležitostně nebo lokálně využíváno pro výživu lidí. Pro tři čtvrtiny lidstva jsou rostliny primárním zdrojem léčiv a tisíce rostlinných druhů je registrováno jako farmaka v zemích jako je Čína a Indie, kde jsou využívány po staletí. V západní medicíně role sloučenin odvozených z biologických materiálů, z nichž většina má původ v rostlinách, má také důležitý význam a tvoří velkou část světového trhu léčiv. Mnohostrannost využití rostlin zahrnuje také stavební materiály (včetně dřeva), textílie, biomasu pro získávání energie, rostliny jsou surovinou pro vitamíny, antibiotika, plasty, chemické sloučeniny apod. Tyto významné a jedinečné vlastnosti ukazují, že rostliny tvoří zatím ničím nenahraditelnou součást základů existence lidské společnosti a jejich pestrost umožňuje nejrůznější využití, které teprve začínáme chápat. Tvoří rámec a produkční základ suchozemských a některých vodních přírodních společenstev na celém světě. Bez rostlin by nefungovaly žádné ekosystémy - ochrana vody, ochrana půdy, nebylo by vhodné prostředí pro zvířata, houby ani mikroorganismy. Rostliny fixují velké množství uhlíku, který má rostoucí význam ve světě, v němž dochází k oteplování díky rostoucí hladině oxidu uhličitého v atmosféře. Rostliny potřebujeme v celé jejich rozmanitosti pro obnovení přirozených společenstev, respektive pro vznik nových společenstev v oblastech, které byly zničeny. Rostliny mají klíčový význam pro funkci globálního ekosystému.
A konečně rostliny potřebujeme také jednoduše proto, že jsou krásné, jsou potěchou oka i duše a obohacují náš život. Jejich přítomnost je natolik povznášející a uklidňující, že se jimi obklopujeme v našich zahradách a obydlích, na fotografiích i obrazech, můžeme přemýšlet o jejich tvaru a kráse a o rozmanitosti přírody z níž jsme také vzešli. Naše mysl je proto připravena a navyklá i zcela bez podnětu se jimi zabývat a velmi ji prospívá jejich přítomnost. Ceníme si jich natolik, že vynakládáme nemalé úsilí ochránit a zachovat je jako vklad, hodný obdivu pro budoucí generace.
V přeneseném slova smyslu lze říci, že z rostlin vychází i celá struktura a poslání našich Almae matris viridis - od pěstování rostlin a dřevin, přes zpracování rostlin a dřeva, produkci potravin a krmiv, výživu člověka a zvířat, ekologii, krajinné inženýrství až po zahradní architekturu a ekonomiku nevyjímaje. Toto podobenství je současně přímo symbolicky spjato se změnou názvu našeho vysokého učení z Vysoké školy zemědělské v Brně na Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně v roce 1994. Důvodem, který motivoval vedení školy a její akademický senát k tomuto kroku, bylo kromě přihlédnutí k názorům osobností brněnského a moravského kulturního života také obecné povědomí epochálního významu Jana Řehoře Mendela, moravského kněze, přírodovědce a biologa, opata augustiánského kláštera v Brně, který v našem městě Brně studoval a působil. Jím objevené zákony dědičnosti se staly základem moderní genetiky, vědy, která má široké uplatnění v zemědělství a lesnictví, byla na půdě našeho vysokého učení rozvíjena a na kterou navázalo odborné a výchovné působení mnoha jejích učitelů, jako například profesora Tschermaka, jednoho ze znovuobjevitelů Mendelových zákonů, zakladatele ústavu genetiky Mendeleum se sídlem v Lednici na Moravě a čestného doktora věd naší univerzity.
Dámy a pánové, vzácní hosté,
dovolte mi, abych Vám zcela na závěr ještě jednou poděkoval za Vaši přítomnost, kterou považuji za projev přízně k nejen k mé osobě, ale zejména k této univerzitě a za projev úcty k jejím tradicím, abych opakovaně vyslovil upřímné poděkování za udělenou hodnost. Tímto doktorátem jste mne učinili členem Vaší univerzity a já udělám vše pro zvyšování její reputace a jejího věhlasu. Přeji jí další úspěchy hodné její tradice i jména, pedagogům i ostatním zaměstnancům přeji, aby v dobrém zdraví úspěšně pokračovali v rozvoji vědy i vzdělanosti s pocitem zadostiučinění a užitečnosti svého snažení i spokojenosti a štěstí v osobním životě.
Cítím ještě potřebu vyjádřit při této výjimečné příležitosti poděkování i svým kolegům z Mendelovy zemědělské a lesnické univerzity v Brně, kteří mají velkou zásluhu na tom, co tu bylo o mě, snad v duchu takové události trochu nadneseně řečeno. Upřímně děkuji i svým nejbližším za jejich podporu, porozumění a laskavost, které mi prokazují.
Těším se na další spolupráci na úkolech, které čekají naše univerzity - ono podivuhodné společenství, onen živý organismus vědy a vzdělání, který je nutno vytvářet, budovat i pěstovat každodenní spoluprací nás všech.
Vivat, crescat, floreat Universitas Nitriensis at Universitas Agriculturae et Silviculturae Mendeliana Brunensis, nostrae Almae matres virides!
Vážený pán rektor, vážení profesori, ctení hostia, dámy a páni!
Ústav regionálnej ekonomiky a rozvoja vidieka sa niekoľko desaťročí zaoberá medzinárodnými integračnými procesmi, výzvami agrárnej politiky, procesmi predvstupovej a súčasnej európskej integrácie.
Dovoľte, aby som Vás oboznámil so stručnými tézami môjho výskumu, keďže je zrejmé, že ekonomiky potravinárstva krajín V4 disponujú mnohými podobnosťami.
Od pádu systému plánovacej ekonomiky v krajinách strednej a východnej Európy sa otázka vytvorenia vzťahov s EÚ týkajúca sa súčasnosti a budúcnosti dostala do centra pozornosti Európskej únie, vlád i občanov jej budúcich členských štátov. Počas uplynulých desaťročí podstúpili významné zmeny i politiky jednotlivých krajín Európy, vďaka čomu sa zamedzilo jej rozdeleniu na dve časti.
Počas prístupových rokovaní bola ťažiskovou otázka očakávanej zmeny stavu poľnohospodárstva. Aj uplynulé krátke obdobie potvrdzuje očakávania, ktoré zadefinovali "súmrak" poľnohospodárskej produkcie z pohľadu pristupujúcich krajín. Niet pochýb, značne "nadprodukujúca" EÚ v prípade rozšírenia o krajiny s podielom poľnohospodárstva nemôže úplne uplatňovať Spoločnú poľnohospodársku politiku. Tento nútený postoj členských a pristupujúcich krajín však opäť otvára otázku potreby vzájomnej spolupráce regionálnych trhov. Rastúca spotrebiteľská diferenciácia, stupňujúce kvalitatívne nároky a získavanie trhov multinacionálnymi podnikateľskými reťazcami - čiže samotný vstup do EÚ - predstavuje vážnu výzvu pre podniky potravinárskeho priemyslu.
Podľa môjho názoru, globalizujúce sa podnikanie v potravinárstve, techniky "hyper" a "super" marketov zamedzujú jednotlivým krajinám v harmonizácii prvotnej poľnohospodárskej produkcie, ako aj v znovudefinovaní významu národných politík.
Na základe našich zistení je zrejmé, že existuje významný vzťah medzi využitím inputov, produkciou, hrubou pridanou hodnotou a zamestnanosťou v poľnohospodárstve. Z odborného hľadiska je tak možné vyhodnotiť význam technického rozvoja, pretože len tak je možné zabezpečiť rast produkcie a prostredníctvom neho aj pridanej hodnoty, ak zvyšujeme investičné náklady, ich účinnosť, následkom čoho klesá využitie živej práce, čiže počet zamestnaných v poľnohospodárstve a ich podiel.
V opačnom prípade, za predpokladu "extenzívneho scenára" môže rásť zamestnanosť, avšak v tomto prípade pôjde o vyššie výdavky kvôli nižším výnosom, príjem však bude nižší. S vážnymi následkami je potrebné počítať v znevýhodnených oblastiach, preto v týchto oblastiach nie je odborne opodstatnená poľnohospodárska produkcia v rámci pravidiel konkurencie.
Prostredníctvom nástroja podpory príjmu je potrebné vziať do úvahy užitočnosť pozitívnych externalít.
* Na základe našich zistení možno jednoznačne konštatovať, že napriek odbornému všeobecnému - optimistickému - hodnoteniu je možné hodnotiť tak CEFTU, ako aj vyšehradskú spoluprácu najmä z politického hľadiska. Na úrovni reálneho hospodárstva nebola vhodná integrácia formou EHS, ba dokonca i skutočné spolupráce sa viazali len na prípadnú trhovú konjunktúru.
* Zistili sme, že agrárne štruktúry krajín V4 sa v dôsledku rovnakého tlaku svetového hospodárstva posilnili v zmysle prvotnej poľnohospodárskej produkcie. Došlo k vytvoreniu vzájomnej spolupráce, ale i ostrej trhovej konkurencie - ktorá sa bude v budúcnosti ešte posilňovať - obzvlášť v zmysle vytvorenia negatívneho dopadu na vlastné dovozné trhy maďarského poľnohospodárstva. Tak globalizujúci sa potravinársky priemysel zamedzuje jednotlivým krajinám harmonizovať ich štruktúru poľnohospodárskej prvovýroby, a znovu - stanovenie významu ich národných politík. Naše skúmania potvrdzujú, že neexistuje predpoklad pre pozitívne očakávania. V nasledujúcom plánovacom období dôjde k posilneniu týchto tendencií, pretože národné agrárne politiky zápasia s poruchami identity.
* Zistili sme, že maďarská agrárna politika - aj napriek postoju odbornej verejnej mienky - nedisponuje dlhodobými strategickými cieľmi. Kvôli príliš silným politickým vplyvom reagujú národné agrárne politiky na rozhodujúce politické rozhodnutia namiesto toho, aby reagovali na vopred avizované zmeny na trhu. Z toho vyplýva väčšia - než opodstatnená - závislosť na podporách, ako aj podcenenie možností pozitívnych externalít využitia pôdy.
* Na základe komparácie národných správ, ktoré zachytávajú procesy zmien sme zistili, že v poľnohospodárskych produkciách všetkých štyroch krajín sa markantne objavil pokles pomeru živočíšnej výroby, čo je z pohľadu ekonomiky poľnohospodárstva významnou otázkou, pretože ukazuje ekonomicky extenzívnu štrukturálnu zmenu.
Počas uplynulého desaťročia sa hospodárstva nových členských krajín takmer dvojnásobne zvýšili takým tempom, ako hospodárstva pôvodných - starých členských štátov. To malo pozitívny vplyv na sektory potravinárstva, najmä na spotrebiteľský dopyt mäsových a mliečnych produktov. Avšak vidiecke hospodárstva profitovali menej zo silného hospodárskeho rastu, ktorý sa sústredil najmä na mestské centrá, zatiaľ čo sa vo vidieckych oblastiach udržala vysoká miera nezamestnanosti. Vo viacerých krajinách je dvojkoľajový systém poľnohospodárstva podstatným javom, kde ide o 1) trhovo orientované poľnohospodárstvo a 2) udržateľné hospodárenie. (V skutočnosti udržateľné hospodárstva - kategória zvyčajne zaužívaná v odbornej literatúre - v tomto kontexte ide o tých farmárov (hospodáriacich), ktorí nefungujú podľa pravidiel konkurenčného prostredia. Ich činnosť je však dôležitá, najmä z aspektu spracovania a alternatívneho príjmu).
Malé hospodárstva nových členských krajín hrajú významnú úlohu z pohľadu zamestnanosti v poľnohospodárstve.
Farmári tohto druhu produkujú v prvom rade pre vlastnú spotrebu, a len v malej miere priamo pre realizáciu produkcie. Popri trhovo orientovanom poľnohospodárstve sa udržateľné hospodárenie spolupodieľa na produkcii mlieka, vajec, ošípaných, hydiny a využitia zdrojov týchto odvetví.
Z tejto úvahy je potrebné si uvedomiť veľmi dôležitú regionálnu dimenziu multifunkčného európskeho poľnohospodárstva - a to sociálnej funkcie poľnohospodárstva. Zmena štruktúry odvetvia udržateľného hospodárstva závisí predovšetkým od rozvoja vidieckych hospodárstiev, a len v malej miere reaguje na opatrenia poľnohospodárskej politiky týkajúcej sa trhu a príjmov. Alternatívne možnosti zamestnania vo vidieckych oblastiach a zavedenie systému udržateľného sociálneho zabezpečenia sú tými elementmi, ktoré sú najskôr schopné zmeniť štruktúru udržateľných hospodárstiev.
Vstupom do EÚ sa stali dostupnými tie zdroje, ktoré prispeli k rozvoju vidieckych hospodárstiev. Tieto zdroje - pod podmienkou správneho manažmentu a správne stanovených cieľov - môžu viesť v nových členských štátoch k zrýchlenému rastu rozvoja vidieckych hospodárstiev. Analýza trhov nových členských štátov ukazuje, že poľnohospodárstvo a podmienky, v rámci ktorých poľnohospodárstvo funguje predstavuje dosť rôznorodý obraz.
Harmonizácia politík, a trhová spolupráca vytvorená ešte pred vstupom do EU viedla k značnej integrácii, obzvlášť medzi starými a novými členskými krajinami.
Napriek časom silnejúcej integrácii sa javia trhy nových členských štátov limitované v tom zmysle, že by boli schopné odviesť a stabilizovať cyklickú poľnohospodársku produkciu. Usudzujem, že je v prvom rade potrebné klásť väčší dôraz na ekonomické problémy v oblasti poľnohospodárstva krajín V4. V tejto súvislosti:
* Treba rozšíriť preferencie v agrárnom podnikaní,Na záver by som chcel oceniť ten fungujúci systém kontaktov, ktorý bol založený medzi Fakultou ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre a Fakultou ekonomiky a spoločenských vied Univerzity Gödöllő (SZIE) pred takmer 10 rokmi. V rámci spoločne organizovaného medzinárodného štúdia V4 spoločne poskytujeme vzdelávanie v anglickom jazyku s výsledkom udelenia "Multi-degree" diplomu, čo si zasluhuje pozornosť aj na medzinárodnej úrovni. Vzdelávanie na úrovni magisterského štúdia sa realizuje formou 4 polročných semestrov, z ktorých prvý poskytuje FEM SPU v Nitre a posledný SZIE v Gödöllő. Pedagógovia našich fakúlt a katedier spoločne harmonizovali učebné plány a materiály v rámci spoločných študijných programov, spolupracujeme v rámci výskumných konzorcií, vzájomne prispievame vysoko kvalitnými prednáškami na medzinárodných konferenciách organizovaných našimi fakultami, a v neposlednom rade spolupracujeme aj v medzinárodných vedeckých organizáciách. Naše publikácie sa objavujú v renomovaných medzinárodných časopisoch a v publikáciách rôznych konferencií.
Zvlášť by som chcel vyzdvihnúť a vysoko oceniť úsilie prof. Dr. h.c. Ing. Petra Bielika, PhD. dekana FEM, ktorý je hybnou silou našich kontaktov a ich dynamického a efektívneho rozvoja. Z množstva vynikajúcich spolupracovníkov z FEM by som chcel vyzdvihnúť doc. Horskú, doc. Gurčíka, prof. Kuzmu, Dr. Felixovú, Ing. Adamičkovú, Ing. Porhajaša, prof. Bandlerovú, Ing. Drenkovú, doc. Marišovú a ďalších vynikajúcich spolupracovníkov.
Dovoľujem si na záver úprimne poďakovať prof. Dr. h.c. Ing. Mikulášovi Látečkovi, PhD. rektorovi SPU v Nitre za podporu spolupráce našich fakúlt.
Ďakujem pekne za Vašu pozornosť!
Vážený pán rektor, ctihodní členovia senátu, vážený pán dekan prof. Bielik, vážená rada fakulty Ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre!
Rád by som Vám poďakoval za to, že mi bolo udelené najvyššie akademické ocenenie, ktorým je titul Doctor Honoris Causa. Som naplnený šťastím a radosťou, pretože som toto ocenenie dostal od najlepšej slovenskej univerzity, jednej z najlepších poľnohospodárskych univerzít v Európe.Je pre mňa dôležité, že toto ocenenie dostávam v krajine mojich priateľov a susedov. Prijímam titul Doctor Honoris Causa ako motivujúcu silu pre ďalšiu kooperáciu medzi našimi univerzitami a krajinami.
Spolupráca medzi našimi univerzitami začala pred viac než 40 rokmi. V roku 1963 bola podpísaná oficiálna zmluva, ktorá je stále platná; zmluva o vedeckej spolupráci a výmene študentov. Spolu sme organizovali medzinárodné konferencie a vedecké výmenné programy.Ďalším príkladom tejto kooperácie je PHARE-TEMPUS program. A navyše, máme výmenu študentov a akademických pracovníkov v ramci programu ERASMUS - v oblasti agropodnikania a ekonomiky poľnohospodárstva. Okrem toho máme aj výmenu akademických pedagógov v rámci programu Leonardo da Vinci. Môžeme povedať, že kooperácia pokračuje v mnohých oblastiach týkajúcich sa spoločného záujmu.
Kooperácia sa uskutočňuje na piatich fakultách našej univerzity. Spoločný vedecký výskum prebieha v nasledovných oblastiach:
regionálny rozvoj s osobitným dôrazom na pohraničné oblasti,Toto su iba niektoré z oblastí našej dlhodobej spolupráce. Preto môžeme povedať, že spolupráca medzi Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre a Poľnohospodárskou univerzitou v Krakove je aktívna v mnohých oblastiach.
Som veľmi vďačný bývalým osobnostiam našej univerzity za to, že začali našu spoluprácu pred štyridsiatimi šiestimi rokmi; spoluprácu, ktorá sa teraz zmenila na rozsiahlu sieť mnohodimenzionálnej spolupráce v akademických a didaktických oblastiach a vzájomnú výmenu vedeckých výskumníkov a študentov. Iba vďaka vzájomnému porozumeniu a rozsiahlej účasti oboch strán - ako slovenskej tak aj polskej, môžeme byť dnes hrdí na naše rozličné projekty. Osobne by som chcel zdôrazniť spoluprácu s členmi Fakulty ekonomiky a manažmentu, s ktorými pracujem už 35 rokov. Niekoľko krát som bol na vedeckej stáži v Nitre, kde som mal šancu spoznať vaše metódy vedeckého výskumu. Spolu s profesorkou Helenou Belajovou sme rozbehli medzinárodný vedecký projekt zaoberajúci sa ekonomickou efektívnosťou mliečnej produkcie na slovenských a polských farmách na juhu Polska. Výsledky mojej spolupráce boli zverejnené vo vedeckých člankoch. Celkove, v rámci programu kooperácie s univerzitou v Nitre, som publikoval 22 vedeckých článkov. Profesori Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre zverejnili ich početne članky v Krakove.
Tiež som spolupracoval s takými vedeckými výskumníkmi Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre ako:Prof. Špyrka, Prof. Ševčík, Prof.Višňovský, Prof. Podolák, Prof. Repka, Doc. Belajová, Prof. Kuzma, Prof. Gozora, Doc. Horská a Prof. Bielik, ktorí sa podelili o svoje skúsenosti a metodológiu výskumu na začiatku mojich štúdií ekonomiky v Krakove, za čo som im hlboko povďačný, nielen ako rektor Poľnohospodárskej univerzity v Krakove ale aj ako professor ekonomiky a člen Fakulty poľnohospodárstva a ekonomiky.
Spolupráca s profesormi Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre významnou mierou prispela ku zlepšeniu kvality študenta a vyučujúcich v Polsku. Mal som tiež možnosť rozšíriť moju metodológiu výskumu v Nitre.
Úprimne verím, že spolupráca medzi našimi univerzitami bude prekvitať v prospech našich vzájomných výhod a pre dobro farmárstva na Slovensku a v Polsku. Verím, že v budúcnosti bude táto spolupráca dokonca ešte v zvýšenej miere na prospech nášho študenta a akademických výskumníkov.
V mene Poľnohospodárskej univerzity v Krakove by som vám rád poďakoval za širokú spoluprácu a za udelenie mi titulu Doctor Honoris Causa od Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Na pozvanie dekana FEM dr. h. c. prof. Ing. Petra Bielika, PhD., navštívil našu univerzitu prof. Dr. Rafik Ali Saleh , generálny riaditeľ Arabského centra pre štúdium aridných oblastí a suchých pôd v Damašku a Dr. Ayham A. Al-Homssi, vedúci oddelenia medzinárodných vzťahov. Na pôde SPU ich 21. októbra prijal rektor dr. h. c. prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.
Cieľom návštevy sýrskych hostí bola príprava spoločných výskumných programov zameraných najmä na ochranu a zdokonaľovanie rastlinných a živočíšnych genetických štruktúr, ktoré sú vhodné pre aridné oblasti, ďalej na oblasť rastlinnej výroby, výskum obilnín odolných voči suchu, chov dobytka a plemenitbu, pestovanie krmív, úrodnosť pôdy, využívanie vodných zdrojov, ekonomické hodnotenie poľnohospodárskej výroby, rozvoj vidieka a pod. Na stretnutí s vedením univerzity a fakúlt diskutovali obe strany o témach spoločného výskumu. Podľa slov prorektora SPU pre vedeckovýskumnú činnosť prof. Ing. Jána Supuku, DrSc., aridizácia a vysúšanie pôdy súvisiace s globálnym otepľovaním patria k problematike, ktorej sa katedry a výskumní pracovníci na SPU dlhodobo venujú a výsledky ich práce sú svetovo uznávané. Na záver stretnutia podpísali najvyšší predstavitelia oboch inštitúcií memorandum o porozumení ako rámcový dokument pre ďalšiu spoluprácu.
ACSAD - Arabské centrum pre štúdium aridných oblastí a suchých pôd vzniklo v roku 1968 v Damašku s cieľom zintenzívniť poľnohospodársky výskum a podporiť využívanie modernej techniky v záujme zvýšenia poľnohospodárskej produkcie, zabezpečiť sociálny rozvoj a optimálne využívanie obnoviteľných zdrojov prírody v aridných oblastiach. Centrum pôsobiace v rámci Ligy arabských štátov spolupracuje s mnohými svetovými organizáciami a výskumnými centrami.
Brnenská Mendelova poľnohospodárska a lesnícka univerzita (MZLU) oslávila 90. výročie svojho vzniku. Na slávnostnom zasadnutí jej vedeckej rady, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra pri príležitosti jubilea, sa zúčastnil aj rektor SPU dr.h.c prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. "MZLU za roky svojej činnosti významne prispela k vzdelanosti a odbornosti v lesníctve a drevárstve nielen v Českej republike, ale i v Európe a vo svete. S vysokoškolským diplomom vykročili z nej do poľnohospodárskej praxe aj tisíce Slovákov. Študovali tu odbory, ktoré boli v rámci spoločnej republiky jedinečné. Bohaté a plodné kontakty medzi našimi univerzitami boli, sú a verím, že i naďalej budú neoddeliteľnou súčasťou našej každodennej práce. Domnievam sa, že podmienky v rámci spoločnej Európy im dajú nový rozmer a náplň pri presadzovaní užitočných iniciatív v globalizovanom vzdelávacom a vedeckom priestore," povedal prof. M. Látečka.
V mene SPU zaželal zamestnancom a študentom veľa zdravia, pracovných a osobných úspechov a tvorivej invencie. Ako znak úcty a ocenenia dlhoročnej spolupráce odovzdal MZLU a rektorovi univerzity Zlatú medailu SPU.
Akademický senát Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzity v Brne zvolil 12. októbra 2009 na post jej najvyššieho predstaviteľa súčasného rektora prof. Ing. Jaroslava Hlušeka, CSc.
Za nového rektora Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe bol 13. októbra 2009 zvolený prof. Ing. Jiří Balík, CSc., v súčasnosti prorektor ČZU v Prahe pre školské podniky a vzťahy s odbornou verejnosťou. Vedenia univerzity by sa mal ujať 1. februára 2010. Vo funkcii vystrieda úradujúceho rektora prof. Ing. Jana Hrona, DrSc., ktorý bol na čele ČZU predchádzajúce dve volebné obdobia.
Blahoželáme!
Aké podujatia prebehnú v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku a čo pripravuje SPU? Spýtali sme sa prof. Ing. JÁNA SUPUKU, DrSc., prorektora SPU pre vedeckovýskumnú činnosť:
"Týždeň vedy a techniky na Slovensku, vyhlásený MŠ SR, sa bude konať od 2. do 6. novembra. Jeho hlavným zámerom je informovať verejnosť o význame vedy a techniky pre rozvoj spoločnosti, ich výsledkoch a prenosu do praxe, presvedčiť verejnosť o nutnosti podporovať vedu a techniku a v neposlednom rade zvýšiť záujem mladej generácie o štúdium vedecko-technických disciplín. SPU v spolupráci s fakultami pripravila 34 podujatí, ktoré budú mať charakter konferencií, seminárov, prednášok, dní otvorených dverí, prezentácií výskumných projektov, vedeckých konferencií doktorandov, workshopov, besied či výstav. Najviac podujatí sa uskutoční na FAPZ (11) a FEM (7).
Od 3. do 8. novembra sa vo výstavnom centre Incheba v Bratislave bude konať výstava Centier excelentnosti vo výskume a vývoji spojená s konferenciou Priame odozvy vedy a techniky. SPU na výstave predstaví Centrum excelentnosti FAPZ s projektom ECOVA (Excelentné centrum ochrany a využívania agrobiodiverzity). Ďalším sprievodným podujatím Týždňa vedy a techniky bude Galavečer pri príležitosti udeľovania ceny podpredsedu vlády a ministra školstva SR za vedu a techniku za rok 2009, ktorý sa uskutoční 4. novembra v historickej budove Národnej rady SR. Naša univerzita má dve nominácie a veríme, že navrhnutí kandidáti získajú ocenenie."
Informácie o podujatiach sú verejnosti prezentované na osobitnej webovej stránke SPU pod názvom Týždeň vedy a techniky na SPU, okrem toho budú publikované v bulletine, ktorý na túto príležitosť vydá MŠ SR.
Dosahovanie potravinovej bezpečnosti v čase krízy bola téma tohtoročného Svetového dňa potravín, ktorý je vyhlásený OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na 16. október. Jeho cieľom je upozorniť spoločnosť na problém odstraňovania chudoby, hladu a podvýživy. Na podujatí v nitrianskom Agroinštitúte, ktoré už tradične organizuje MP SR, Výbor pre spoluprácu SR s FAO spolu s Agroinštitútom, sa stretli zástupcovia vládnych a mimovládnych organizácií, výskumných ústavov a vedeckých inštitúcií.
Situácia v svetovej potravinovej bezpečnosti je v súčasnosti kritická. Viac ako miliarda ľudí vo svete je podvýživených, pričom väčšina z nich žije vo vidieckych oblastiach a ich hlavným zdrojom obživy je poľnohospodárstvo. Obavy z nedostatku potravín začínajú trápiť aj vyspelé štáty. Očakáva sa, že svetový dopyt po potravinách sa do roku 2050 zdvojnásobí, takže svetová produkcia sa bude musieť zvýšiť.
Potravinovú krízu ovplyvňujú viaceré faktory, najmä pokles svetového hospodárstva, výkyvy cien potravín a palív a následne finančná kríza. Najväčší vplyv má na domácnosti s nízkymi príjmami, a to nielen v rozvojom svete, ale aj v EÚ. Hlavnou príčinou neistoty je závislosť na dovoze potravín. "Na riešenie potravinovej bezpečnosti sú potrebné strednodobejšie a dlhodobejšie reakcie. To si bude vyžadovať opätovne sa zamerať na rozvoj poľnohospodárstva, technológií, inovácií, poľnohospodársky výskum, pričom treba stimulovať poľnohospodársku výrobu v regiónoch, ktoré sú schopné produkovať potraviny," uviedol Ing. Vladimír Chovan, minister pôdohospodárstva SR.
Zástupca regionálneho úradu FAO pre Európu a Strednú Áziu, Ing. Michal Demeš, podotkol, že okrem efektívnejšieho prerozdelenia finančných prostriedkov bude nevyhnutná reforma systému riadenia svetovej potravinovej bezpečnosti, účinná spolupráca vlád a rozvojových agentúr a najmä, zvýšenie podielu z rozpočtu národných vlád na poľnohospodárstvo a investície do súkromného sektora. "Tiež je dôležité, aby v čase krízy nedochádzalo k redukcii podpôr farmárom," dodal M. Demeš.
Podujatie vyvrcholilo vyhlásením výsledkov súťaže Biofarma roka 2009, ocenením stredných škôl potravinárskych odborov zúčastnených na výstave Učíme sa pripravovať bezpečné a kvalitné potraviny, ako aj ocenením významných osobností Slovenska z oblasti pôdohospodárstva a potravinárstva medailou FAO.
Katedra genetiky a šľachtenia rastlín (KGŠR) FAPZ sa zameriava na výučbu, výskum a ďalšie aktivity v oblastiach genetiky, šľachtenia, semenárstva, ochrany genofondu rastlín, biologickej bezpečnosti, rastlinných biotechnológií, informačných a komunikačných technológií v agrobiológii a poľnom pokusníctve. Je základňou prípravy odborníkov pre výskumné pracoviská, šľachtiteľské a semenárske organizácie, kontrolné a skúšobné poľnohospodárske organizácie a štátnu správu. Začiatkom septembra sa na nej konala konferencia pod názvom Päťdesiat rokov šľachtenia a genetiky rastlín na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a na Slovensku.
Z histórie pracoviska
Samostatná Katedra genetiky a zošľachťovania rastlín bola zriadená v roku 1959. Od roku 1963 bola rozčlenená na Katedru šľachtenia rastlín a Katedru genetiky. Neskôr zlúčením troch katedier - šľachtenia rastlín, ochrany rastlín a časti Katedry genetiky, vznikla v roku 1972 Katedra šľachtenia a ochrany rastlín. Organizačné zmeny v roku 1990 viedli k rozdeleniu Katedry šľachtenia a ochrany rastlín na dve samostatné pracoviská - Katedru genetiky a šľachtenia rastlín a Katedru ochrany rastlín.
Dôležitú úlohu pri založení samostatnej katedry zohrali významné osobnosti slovenského šľachtenia a genetiky. Bol to šľachtiteľ prof. Ing. Jozef Boháč, CSc., ktorý v rokoch 1959 - 1972 viedol Katedru genetiky a zošľachťovania rastlín a Katedru šľachtenia rastlín a genetiky prof. Ing. Ján Dubovský, CSc. Novovytvorenú Katedru šľachtenia a ochrany rastlín v rokoch 1972 - 1985 viedol prof. Ing. Štefan Hraška, DrSc., v rokoch 1985 - 1994 doc. Ing. Ján Brindza, CSc. V tom čase bola vytvorená v aktuálnej organizačnej štruktúre existujúca Katedra genetiky a šľachtenia rastlín. Jej vedúcim je od roku 1994 prof. RNDr. Milan Bežo, CSc.
Funkcia a ciele
Na začiatku jej existencie bola základná metóda vedeckého výskumu hybridizácia a hybridologická analýza, ktoré sa uplatňovali v genetike a novošľachtení rastlín. Neskôr pribudla zámerná mutagenéza a genetika somatickej bunky v pletivových kultúrach. V súčasnosti sa pracovisko zameriava na uplatňovanie metód molekulovej biológie pri mapovaní genómu rastlín v zbierkach pôvodného genofondu kultúrnych druhov rastlín. Skúma sa tvorba východiskového materiálu pre novošľachtenie na úrovni zhromažďovania a popisu zbierok genofondu a ochrany biodiverzity rastlín. Hodnotenie genofondu je okrem iného smerované na vytvorenie obrazových databáz a detekciu biodiverzity metódami molekulovej genetiky. Pozornosť sa tiež venuje výskumu a praktickému pestovateľskému využitiu ektomykoríznych podzemných húb ako perspektívnych druhov pre agrolesnícke systémy hospodárenia. Rozvíjajú sa metódy biometriky a štatistiky pre analýzu biodiverzity rastlín. Zriaďujú sa špecializované databázy pre vzdelávacie, šľachtiteľské a výskumné využitie.
Pracovisko má bohatú spoluprácu s výskumnými ústavmi, kontrolnými poľnohospodárskymi organizáciami, šľachtiteľskými pracoviskami, výrobnými poľnohospodárskymi podnikmi a univerzitami na Slovensku a v zahraničí.
Za uplynulých päťdesiat rokov svojej činnosti prešla KGŠR postupnými zmenami, pri ktorých boli rešpektované skúsenosti, vedomosti a múdrosť jej zakladateľov, vedúcich kolektívov a všetkých tvorivých pracovníkov. Rad inovácií vo vyučovacom procese a vedeckovýskumnej činnosti je súčasťou celkových zmien univerzitného vzdelávania poľnohospodárskeho zamerania a smerovania výskumu na Slovensku.
O konferencii
Na podujatie prijali pozvanie odborníci z oblasti šľachtenia rastlín, spolupracujúce inštitúcie, medzi nimi Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakarsky, a.s., Veľká Lomnica, Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany (Génová banka SR), Zeainvent, a.s., Trnava, UKF Nitra, ako aj zahraniční hostia z Ukrajiny a Arménska. Cieľom bolo zhodnotiť doterajšie pôsobenie KGŠR a zároveň účastníkov oboznámiť s ďalšími perspektívami jej rozvoja.
Vedenie SPU v spolupráci s Kanceláriou vedy a výskumu vyhlásili v júni tohto roka súťaž Grantovej agentúry SPU s cieľom vydávať vedecké a odborné monografie ako formy výstupov z vedeckovýskumnej činnosti. Dôvodom je scientometrická hodnota monografií z hľadiska rozpočtu SPU z dotačných zdrojov MŠ SR, akreditačného procesu SPU a kariérneho rastu vedecko-pedagogických pracovníkov SPU. Zapojiť sa do nej mohli vedecko-pedagogickí pracovníci vo veku do 35 rokov.
"Každý rok sa vyhodnocuje efektívnosť a výsledky vedeckovýskumnej činnosti na našej univerzite, ako aj publikované výstupy rôznych kategórií. Vzhľadom na to, že v predchádzajúcich obdobiach určité skupiny výstupov neboli v dostatočnom počte, vyhlásili sme v tomto roku súťaž na vydávanie monografií. Do kancelárie sme dostali 21 žiadostí o projekt," informuje prof. Ing. Ján Supuka, DrSc., prorektor SPU pre vedeckovýskumnú činnosť. Projekty museli prejsť oponentským konaním a na každý spracovali stanovisko a bodové hodnotenie dvaja oponenti. Po skončení hodnotiaceho procesu sa pristúpilo k výberu projektov. "Zohľadnili sme štyri kritériá - počet získaných bodov, čiže súčet od dvoch posudzovateľov, či má monografia vedecký alebo odborný charakter a či je spracovaná v cudzom alebo v národnom jazyku. Tiež sme brali do úvahy, či ide o takých pracovníkov, ktorí v krátkom čase môžu požiadať o habilitačný proces. Vybraných bolo 12 najzaujímavejších projektov, dva pre každú fakultu," hovorí prorektor. Úspešní uchádzači o projekt musia do 30. 7. 2010 spracovať rukopis monografie, ktorá bude vydaná vo Vydavateľstve SPU. Slúžiť bude pre vedecký výskum a vzdelávací proces a kariérny rast autora.
Pred dvanástimi rokmi prof. Ing. Anna Jakábová, CSc., z Katedry biotechniky parkových a krajinných úprav (KBPKÚ) FZKI, odštartovala spoluprácu s čínskymi odborníkmi. Zameraná bola na výmenu rastlinného materiálu v oblasti ovocinárskej, dendrologickej i floristickej a na výskum suchovzdornosti vybraného sortimentu ovocných a okrasných drevín. Z čínskej strany spoluprácu koordinoval Mr. Li Shuang Sheng, zástupca ministerstva poľnohospodárstva provincie Hebei. Viaceré výmenné stáže slovenských riešiteľov v Číne a čínskych riešiteľov na Slovensku prinášali postupne svoje výsledky.
Koncom augusta sa prof. Anna Jakábová spolu s Ing. Katarínou Rovnou, PhD., z KBPKÚ a Ing. Jurajom Kubom, riaditeľom Botanickej záhrady SPU, zúčastnili na pracovnej ceste, venovanej zhodnoteniu spolupráce v oblasti pestovania vždyzelených listnatých drevín, do ktorej bol zapojený Výskumný ústav pre suchovzdorné rastliny (Dry Farming Institute) v uvedenej provincii. Okrem pracovných povinností sa im naskytla jedinečná príležitosť spoznať Čínu. Ich cesta smerovala z Pekingu do mesta Hengshui.
Mesto na nížine"Hengshui City je mesto ležiace v provincii Hebei v Severnej Číne, s rozlohou 8 815 km2 s viac ako 4-tisícmi obyvateľov. Má bohatú tradíciu. Založenie Hengshui siaha do dynastie Han, 206 p.n.l. - 220 n.l.," hovorí Ing. Katarína Rovná. "Rozprestiera sa na nížine, ktorá mala spolu s riekami, pretekajúcimi mestom, zreteľný vplyv na formovanie jeho charakteru. Geograficky má výhodnú polohu. Hlavné mesto provincie Hebei - Shijiazhuang je vzdialené 119 km západne a Peking 250 km severne. Významnou súčasťou mesta je jazero Hengshui, národná prírodná rezervácia, rozprestierajúca sa na 75 km2. Zároveň je unikátnym vnútrozemským jazerom, ktoré má bezprostredný kontakt s mestom. Klimaticky sa oblasť Hengshui radí do semiaridnej kontinentálnej monzúnovej klímy," dozvedáme sa.
Rozmanitá flóra
Odborníci z našej univerzity navštívili ovocné sady, zamerané na produkciu broskýň a hrušiek v Shenzhou, národnú prírodnú rezerváciu Hengshui Lake a Botanickú záhradu v Pekingu. "Z profesijného hľadiska ma zaujímala predovšetkým flóra v tejto oblasti. Čína patrí do Východoázijského génového centra, jedného z najväčších, čo sa týka počtu druhov - druhovej rozmanitosti. Práve tu má pôvod takmer 130 druhov kultúrnych rastlín, hlavne zeleniny a ovocných drevín," hovorí Ing. Juraj Kuba. Zároveň dodáva, že príroda Číny je veľmi bohatým zdrojom pre introdukciu a šľachtenie rastlín. "Práve v Číne má pôvod významný počet dendrotaxónov, dnes už bežne používaných v sadovníckej praxi. Taktiež prelom v šľachtení ruží nastal po introdukcii ruže čínskej (Rosa chinensis Jacq.) do Ameriky a Európy. Našim ružiam prepožičala remontantnosť -schopnosť opakovaného kvitnutia. V každom prípade je potrebná znalosť genetických zdrojov kultúrnych rastlín, ako aj divorastúcich druhov," konštatuje riaditeľ BZ.
Štúdium a uchovávanie pôvodných rastlinných druhov je dnes mimoriadne dôležité z toho dôvodu, že v primárnych génových centrách dochádza často k ohrozeniu alebo až zániku cenného genetického materiálu. K takej istej korózii dochádza aj pri kultúrne pestovaných druhoch. "Pokiaľ sa staré miestne a krajové odrody nezachovajú v repozitóriách botanických záhrad a výskumných ústavov, tak sa nenávratne stratia. Pre zachovanie existujúceho genetického materiálu sú preto dôležité zberové expedície a uchovanie materiálu, vrátane jeho determinácie a presnej evidencie vo vedeckých inštitúciách nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni," zdôrazňuje Ing. Kuba. Podotýka, že čoraz častejšie rezonujú otázky zmeny klimatických podmienok, aridizácie území, rozpadu domácich rastlinných formácií, znižovania pokryvnosti vegetačného krytu a pod. "Zaoberáme sa teda témou zachovania ekologickej stability a dynamiky ekosystémov, zmierňovaním dopadu klimatickej zmeny a antropogénneho tlaku na životné prostredie - tzv. ekologickej stopy. Dnes vidíme, že v procese urbanizácie musíme nevyhnutne uvažovať s rozširovaním plôch stromovej a krovinovej vegetácie. Popri jej okrasnej funkcii nás začína čoraz viac zaujímať druhové zastúpenie z hľadiska adaptability na meniace sa klimatické podmienky. Hľadaním možných riešení týchto aktuálnych tém sa zaoberajú národné aj medzinárodné tímy odborníkov," načrtol riaditeľ perspektívy zahraničnej spolupráce.
V závere pobytu bola podpísaná zmluva o spolupráci medzi China Hengshui Luyuan Flower and Tree Ltd. a Botanickou záhradou SPU Nitra v oblasti výmeny semenného a rastlinného materiálu, množiteľských technológií, ochrany a výživy rastlín.
Folklórny súbor Zobor už 53 rokov reprezentuje našu univerzitu. Počas svojej existencie uskutočnil stovky vystúpení doma a v zahraničí, zúčastňuje sa na folklórnych prehliadkach, súťažiach a slávnostiach regionálneho i celoslovenského charakteru a organizačne sa podieľa na príprave tradičných podujatí adresovaných hlavne akademickej folklórnej obci, akými sú napr. Akademická Nitra, Akademický folklórny večer, Vianočné pastorále a pod. Dôkazom jeho vysokej umeleckej úrovne je viacero významných ocenení. Na 19. ročníku medzinárodného festivalu vysokoškolských folklórnych súborov Akademický Zvolen 2009 sa súbor stal laureátom a získal hlavnú cenu Zvolenskú fujaru. Koncom jari absolvoval vydarené turné v USA.
V polovici októbra prijal Zoboristov rektor SPU prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD., ktorý im poďakoval za dôstojnú a presvedčivú reprezentáciu našej univerzity doma i v zahraničí. "Touto cestou vám chcem vysloviť úprimnú a vrelú vďaku aj za to, že pomáhate udržiavať a rozvíjať tradície slovenského ľudu v radoch mládeže, vysokoškolských študentov - budúcich príslušníkov elity národa," povedal rektor a prisľúbil, že sa naďalej bude snažiť o vytváranie priaznivých podmienok pre činnosť súboru.
Prijatie FS Zobor predstaviteľmi univerzity vysoko ocenila jeho riaditeľka PhDr. Ing. Daniela Wolfová. "Na poste riaditeľky som už 15 rokov a nepamätám si, že by sa nám dostalo tejto pocty. O to viac nás to teší. V poslednom roku má súbor množstvo povinných vystúpení - okolo 34. Pripomínam, že ešte sa nestalo, aby sme odmietli vystúpiť na akomkoľvek podujatí organizovanom našou univerzitou, či už na úrovni fakúlt alebo katedier." Zároveň poďakovala všetkým účinkujúcim a organizátorom súboru za ich úsilie.
Na záver podujatia spríjemnilo atmosféru premietanie snímok z pobytu súboru v USA, ktoré zachytil fotoobjektívom prof. Ing. Vladimír Rataj, PhD., prorektor SPU pre vzťahy s verejnosťou, ako aj fotografií Ing. Martina Karaša, člena FS Zobor, z festivalu Akademický Zvolen 2009.
Na Fakulte ekonomiky a manažmentu otvorili 16. októbra nové prestížne medzinárodné MBA štúdium Agrárny obchod a podnikanie. Do prvého ročníka sa prihlásilo 25 študentov, absolventov bakalárskeho a magisterského štúdia, nielen zo Slovenska, ale aj z Indie, Nemecka a Francúzska.
Keďže ide o jednu z foriem celoživotného vzdelávania, medzi nováčikmi bolo vidno aj skúsené tváre manažérov a ekonómov, ktorí už dávno pôsobia v praxi. Na pôde fakulty ich privítal koordinátor projektu, dekan FEM, prof. Ing. Peter Bielik, PhD., ktorý im odovzdal dekréty a poprial veľa úspechov v štúdiu. "Viacerí z vás po dlhých rokoch opäť zasadajú do školských lavíc," prihovoril sa im. "Mnohí ste pracovne vyťažení, preto sme sa snažili celý kurz koncipovať tak, aby sme naplnili princípy MBA programu a zároveň, aby sme vám poskytli dostatočný priestor a čas na prípravu a štúdium," povedal dekan.
MBA program Agrárny obchod a podnikanie je akreditovaný medzinárodnou sieťou spolupracujúcich univerzít AGRIMBA, v ktorej FEM získala členstvo v januári t.r. Štúdium organizované externou platenou formou trvá štyri semestre a tvorí ho šesť modulov: ekonomika, kvantitatívne metódy v podnikaní, marketing, financie, manažment a agrárny obchod. Jeho súčasťou je kurz obchodnej angličtiny, ktorého cieľom je zvýšiť jazykové kompetencie študentov. Výučbu v slovenskom a v anglickom jazyku zabezpečuje medzinárodný kolektív pedagógov a lektorov. Študenti počas dvojročného štúdia nadobudnú nielen nové vedomosti z odboru, ale aj manažérske zručnosti pre zvládnutie reálnych situácií v podnikaní, praktické skúsenosti z práce v medzinárodnom tíme a schopnosti aktívne používať odbornú angličtinu. Štúdium ukončia obhájením záverečnej práce pred medzinárodnou skúškovou komisiou. Úspešní absolventi programu získajú medzinárodný certifikát "MBA - Agribusiness and Commerce".
Meno: Daniel Ács
Pracovná pozícia: Štátny tajomník Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Miesto narodenia: Nitra.
Vek: 39.
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Horárom. A stále ma to láka. A veru, aj dnes by som niekedy ušiel pred všetkým do lesa...
S kým by ste sa chceli stretnúť a porozprávať?
Z mojej pozície mám prístup takmer ku každému. Najradšej sa stretávam s jednoduchými ľuďmi. Zo života sa totiž vytráca sedliacky rozum, a práve na ten vás oni navedú. Rád by som sa stretol s priateľmi zo zahraničia: s farmárom zo štátu Iowa, s rodinou priateľa Indiánov zo Santa Fe, rodinou z Francúzska a Nórska, s ktorými som prežil prázdniny počas mojich študentských čias. Všetci boli fantastickí ľudia. A, samozrejme, mám veľa priateľov na Slovensku, s ktorými sa rád stretávam.
Z čoho ste mali v poslednej dobe najväčšiu radosť?
Každý problém v práci, ktorý sa mi podarí vyriešiť, poteší. Určite však nezabudnem na štyri góly, ktoré strelil môj 13-ročný syn Jakub za ČFK Nitra Trenčínu minulú sezónu.
Čo by ste zmenili, keby ste mohli?
Aby si ľudia vážili jeden druhého a aby si viac pomáhali. Mohli by sme žiť spokojnejšie.
Čo rád počúvate?
V poslednej dobe mám najradšej ticho.
Ako si dobíjate energiu?
Spánkom, aktívnym športom, ale najmä, keď trávim čas so 7-ročnou dcérkou Paulou.
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
Mám, ale všetko vám nemôžem prezradiť.
Aké máte koníčky?
... keď raz budem mať dom, tak ich budem mať dva.
Humor je korením života - máte nejaký obľúbený vtip?
V rodine máme pár obľúbených vtipov, ale najkrajšie sú životné situácie našich detí, ktoré si aj zapisujeme do rodinnej kroniky: Mama: "Jakub, ty si besné vajce." Jakub: "Ale mama, to by si ty musela byť besná sliepka."
Babka: "Paula, čo by si chcela na Vianoce?" Paula váhavo: "Ja by som chcela mať osem rokov."
Ja: "Jakub, poď sa so mnou porozprávať ako chlap s chlapom. Čo chceš?" Jakub: "Chcel by som pozerať Flinstonovcov." "Dobre, a čo preto urobíš?" "Zapnem televízor."
Študentský klub Slovenskej sporiteľne v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou už tradične organizuje pre vysokoškolákov rôzne zaujímavé akcie, súťaže a semináre. V polovici októbra sa takmer dvesto študentov počas dvoch dní zapojilo do súťaže Hýb sa a vyhraj. Stačilo mať založený účet SPOROžíro vysokoškolák v Slovenskej sporiteľni a byť členom Študentského klubu. Najlepší súťažiaci získal hlavnú cenu - mininotebook.
Princíp súťaže bol jednoduchý. V elektronickej hre "chytanie rybičiek" bolo treba v určitom časovom intervale dosiahnuť najvyšší počet bodov. Za svoju šikovnosť viacerí študenti získali tričko, USB kľúč a rôzne atraktívne ceny. Do finále sa dostali traja súťažiaci - Ján Dolný, Patrícia Tichanská, obaja z 5. roč. FAPZ a Boris Václav z 2. roč. FAPZ. V napätom súboji napokon zvíťazila Patrícia, ktorá nahrala najvyšší možný počet - 90 bodov. Tesne za ňou, s rozdielom piatich bodov, skončil Boris.
Výherkyňa neskrývala radosť a spolu s ňou sa tešili aj kamarátky, ktoré ju prišli podporiť. "Mám skvelý pocit, že som to dokázala! Najdôležitejšia bola šikovnosť a najmä, nestresovať sa," boli jej prvé slová po tom, ako si prevzala mininotebook z rúk prorektorky SPU prof. Magdalény Lacko-Bartošovej a diplom, ktorý jej odovzdala riaditeľka RR Slovenskej sporiteľne v Nitre Ing. Jozefa Danová.
Rotary klub Nitra Harmony aj v tomto roku vyhlasuje súťaž pre študentov nitrianskych univerzít o cenu spojenú s poskytnutím finančného príspevku za mimoriadne výsledky v akademickom roku 2008/2009. Prihlášku treba zaslať najneskoršie 30. novembra 2009. Viac informácií na http://rcharmony.chf.sk/
Katedra hodnotenia a spracovania živočíšnych produktov FBP vás pozýva na 5. ročník FESTIVALU KLOBÁS, ktorý sa uskutoční v utorok 10. novembra 2009 v spoločenskej miestnosti ŠD Mladosť. Vlastnoručne vyrobené klobásky bude hodnotiť odborná porota i návštevníci.
Záujemcovia, ktorí majú chuť súťažiť s receptom na (ne)typickú klobásu, sa môžu prihlásiť na telefónnom čísle 0910 181720 u Michala alebo osobne u docenta Lagina na KHaSŽP (pavilón T, 3. posch., č. dverí 2). Podmienkou je vlastný recept a chuť zabaviť sa. Mäso a koreniny sú zabezpečené.
V priestoroch Pedagogickej fakulty UKF v Nitre sa 21. októbra uskutočnil 3. ročník Nitrianskych kariérnych dní (NKD).
Cieľom podujatia bola prezentácia študijných a učebných odborov stredných odborných škôl, vysokých škôl a ponuka pracovných miest zamestnávateľov v nitrianskom regióne. Akcia sa uskutočnila s podporou Mestského úradu, Nitrianskeho samosprávneho kraja, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), v spolupráci so strednými školami a oboma nitrianskymi univerzitami a bola spolufinancovaná EÚ. Prezentovalo sa na nej 16 zamestnávateľov a 21 odborných škôl.
O burzu práce bol medzi študentmi a nezamestnanými mimoriadny záujem. Mgr. Stanislav Ivanička, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, informoval, že nezamestnanosť v Nitre k októbru 2009 je vyššia ako bola v rovnakom období minulého roka. V súčasnosti sa pohybuje na 7,4 percentnej úrovni, vlani na 4-percentnej.
SPU prezentovala možnosti štúdia aj na Burze informácií 26. októbra v Hlohovci, organizátorom bol ÚPSVaR v Piešťanoch, detašované pracovisko Hlohovec.
Medaila Juraja Fándlyho a diplom SAPV za rozvoj vedy
Hlavný výbor Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV udelil v júni t.r. Medailu Juraja Fándlyho doc. Ing. Antonovi Zaujecovi, CSc., z Katedry pedológie a geológie FAPZ. Ocenenie za doterajšie vynikajúce vedecké výsledky v oblasti poľnohospodárskych vied a za zásluhy o rozvoj vedeckej spoločnosti mu na zasadnutí Odboru pôdoznalectva a ochrany pôdy SAPV odovzdala predsedníčka doc. RNDr. Jaroslava Sobocká, CSc. Zároveň si prevzal diplom SAPV za rozvoj vedy v oblasti pôdoznalectva so zameraním na procesy organickej hmoty v pôde a význam pôdneho organického uhlíka. "Obe vyznamenania si veľmi vážim," povedal docent Zaujec. "Sú ocenením nielen mojej dlhoročnej činnosti, ale i práce mojich kolegov z KPP a iných pracovísk fakulty a univerzity. Dúfam, že i naďalej budem môcť aktívne prispievať k jej dobrému menu," dodal.
Ocenenie z japonskej Tsukuby
Cena Vladimíra Lista za normalizáciu
Pri príležitosti Svetového dňa normalizácie sa 13. októbra 2009 uskutočnilo slávnostné udeľovanie Ceny Vladimíra Lista za normalizáciu, ktoré každoročne poriada Slovenský ústav technickej normalizácie (SÚTN) a Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS). Pomenovaná je po zakladateľovi a vedúcej osobnosti československej normalizácie profesorovi Listovi (1877 - 1971), ktorý bol prvým predsedom Československej normalizačnej spoločnosti (ČSN) a neskôr predsedom Medzinárodnej normalizačnej asociácie (predchodkyne ISO). Cenu v kategórii celoživotný prínos k technickej normalizácii na Slovensku za rok 2009 získal prof. Ing. Jozef Bajla, PhD., z Katedry konštruovania strojov TF. Ocenenie mu slávnostne odovzdal predseda ÚNMS SR Mgr. Peter Lukáč a generálna riaditeľka SÚTN Ing. Božena Tušová.
Medaila FAO pre profesora Mihinu
V nitrianskom Agroinštitúte sa 16. októbra pri príležitosti Svetového dňa potravín konalo oceňovanie významných osobností Slovenska z oblasti pôdohospodárstva a potravinárstva medailou FAO. Za celoživotné dielo si medailu z rúk Ing. Michala Demeša, zástupcu regionálneho úradu FAO pre Európu a Strednú Áziu, prevzal aj prof. Ing. Štefan Mihina, PhD., z Technickej fakulty SPU.
SKRIPTÁ
M. Angelovičová - J. Bulla: Ochrana zvierat a produkcia potravín. Prvé prepracované vydanie, náklad 500 ks, cena 2,70 €.
M. Tóth a kol.: Poistenie. Prvé prepracované vydanie, náklad 200 ks, cena 4,70 €.
I. Černý a kol.: Rastlinná výroba. Prvé vydanie, náklad 300 ks, cena 5,00 €.
D. Páleš - J. Lendelová: Úvod do CAD systémov - Návody na cvičenia. Prvé vydanie, náklad 100 ks, cena 4,00 €.
MONOGRAFIE
R. Kochanová - J. Hudec: Regulácia antioxidačnej a antiradikálovej aktivity bobuľovín. Prvé vydanie, náklad 50 ks, cena 1,80 €.
J. Lušňák - D. Šimo - Z. Šajbidorová: Marketing výroby a odbytu jabĺk. Prvé vydanie, náklad 70 ks, cena 4,00 €.
P. Bielik - E. Horská - D. Moravčíková: Economic Relations and Citizenship in Multicultural Europe of Regions. Prvé vydanie, náklad 150 ks, cena 4,00 €.
UČEBNICA
Š. Poláček a kol.: Anorganická chémia. Piate nezmenené vydanie, náklad 200 ks, cena 9,40 €.
V tlači
Š. Poláček a kol.: Chemické názvoslovie, rovnice a výpočty. Štvrté nezmenené vydanie, náklad 200 ks.
Š. Poláček a kol.: Biofyzikálna chémia. Tretie vydanie, náklad 100 ks.
Basketbal
Úradujúci majster BK SPU Nitra doma zdolal Komárno 92 : 75 (24:24, 22:12, 24:17, 22:22) a v Žiline tím Váhostavu 65 : 90 (25:19, 14:26, 16:22, 10:23). V dueli s hosťujúcim Svitom sa na výkone našich hráčov podpísala neprítomnosť chorého trénera Urbana, napokon si však v závere ťažkého zápasu vybojovali víťazstvo 72 : 66 (22:21, 16:18, 16:14, 18:13).
Volejbal
Víťazná séria volejbalistov VK Ekonóm SPU Nitra pokračovala. Vo štvrtom kole extraligy zvíťazili doma nad Trenčínom 3 : 0 (12, 18, 19), vo Svidníku zdolali domácich 0 : 3 (-25, -21, -21) a šieste víťazstvo si pripísali v zápase s hosťujúcim Prešovom, ktorý porazili 3 : 1 (21, 21, -25, 25).
Florbal
Extraliga žien:
FBK Tvrdošín - ŠK Slávia SPU DFA Nitra 16 : 3 (3:0, 7:2, 6:1). Góly: Janegová (2), Fúsková. Naše družstvo oslabené o trojicu hráčok nedokázalo zastaviť rýchlu hru a útočné kombinácie súperiek a prehralo s doteraz najvyšším rozdielom 13 gólov.
Pracovníci Katedry veterinárskych disciplín FAPZ s hlbokým zármutkom oznamujú, že po ťažkej chorobe ich 10. októbra 2009 vo veku 62 rokov navždy opustil dlhoročný spolupracovník a pedagóg
doc. Ing. VÁLCAV KULÍŠEK, PhD.Narodil sa 7. 5. 1947 vo Vlachoviciach na Morave. Po ukončení zootechnického štúdia na VŠP v Nitre pôsobil v r. 1973-76 ako interný ašpirant na Katedre genetiky a plemenárskej biológie AF so zameraním na histológiu, histochémiu a elektrónovú mikroskopiu, neskôr ako vedecký pracovník vo VÚ pre chov a šľachtenie hydiny v Ivánke pri Dunaji. V roku 1989 bol menovaný za docenta, habilitoval sa v r. 1996. Od roku 1978 pracoval ako pedagóg na Katedre fyziológie, anatómie a prevencie HZ, Katedre morfológie stavovcov a Katedre veterinárskych disciplín. Jeho odborné vedomosti, spoločenská povaha a hlboký zmysel pre kolegialitu budú všetkým chýbať.
Posledná rozlúčka s docentom Kulíškom bola na miestnom cintoríne vo Vlachoviciach na Morave.
Česť jeho pamiatke!
Katedra konštruovania strojov TF s hlbokým zármutkom oznamuje, že 12. októbra 2009 navždy odišiel vo veku 71 rokov bývalý pracovník
prom. ped. LADISLAV BALLABÁŠ.Narodil sa 22. 8. 1938 v Kolíňanoch. Po absolvovaní Pedagogickej fakulty UK v Bratislave pôsobil ako učiteľ na viacerých základných školách. V roku 1975 nastúpil ako technik na Katedru technickej mechaniky a fyziky Mechanizačnej fakulty. Podieľal sa na príprave laboratórií, laboratórnych cvičení a vedeckom výskume. Spolupracoval pri prvých experimentálnych meraniach spracovaných výpočtovou technikou. Patril medzi kolegov a pracovníkov so schopnosťou rozdávať optimizmus a dobrú náladu. V roku 1996 odišiel do predčasného dôchodku.
Česť jeho pamiatke!
Za Pavlom Hellom
Dňa 11. 8. 2009 v skorých ranných hodinách smrť náhle prerušila mimoriadne plodný život profesora PAVLA HELLA, nestora slovenského poľovníctva.
Pavol Hell sa narodil v roku 1930 v Prešove. Svoju celoživotnú prácu zasvätil poľovníctvu, veď už ako študent posledného ročníka pôsobil vo funkcii asistenta na Katedre zoológie vtedajšej VŠP. Tu stál pri vzniku a začiatkoch predmetu poľovníctvo, ktoré je dodnes súčasťou výučby na našej univerzite. Prostredníctvom našich absolventov - poľovníkov, ktorí zastávajú významné riadiace funkcie v poľnohospodárskych podnikoch, tak výrazne prispel k ekologizácii slovenského poľnohospodárstva.
V roku 1968 spracoval dizertačnú prácu, v ktorej uverejnil výsledky svojho výskumu zajačích populácií na Slovensku. Hoci habilitačnú prácu odovzdal v roku 1980, titul docenta získal až po desiatich rokoch.
Od roku 1969 pracoval na Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene vo viacerých funkciách, okrem iného aj ako vedúci odboru poľovníctva. Počas svojho života riešil, alebo inicioval riešenie mnohých výskumných projektov, aj v spolupráci s Katedrou hydinárstva a malých hospodárskych zvierat. Vždy vedel nájsť vhodnú tému na projekt a erudovane spracovával náročné metodiky. V roku 1986 sa podieľal na založení a riadení Oddelenia biológie a chovu poľnej zveri VÚŽV v Nitre.
Prof. Hell počas mnohých rokov pôsobil v rôznych funkciách v Slovenskom poľovníckom zväze (SPZ). Od roku 1971 bol vydavateľom a vedeckým redaktorom vedeckého časopisu Folia venatoria. Bol členom redakčnej rady časopisu Poľovníctvo a rybárstvo a zahraničného časopisu Zeitschrift fürJagdwissenschaft (teraz European Journal of Wildlife Research).
Zrejme potrvá určitú dobu, kým sa podarí zosumarizovať celú publikačnú činnosť prof. Hella. Poľovníckej verejnosti sú známe jeho monografie, ale aj množstvo článkov v odborných periodikách. Výskumným kruhom boli zasa blízke jeho vedecké články a pojednávania, prípadne prednášky na sympóziách a konferenciách. Silnou stránkou prof. Hella bola znalosť cudzích jazykov, ktorá mu umožňovala študovať nemeckú, maďarskú, francúzsku, ruskú, ale aj anglickú literatúru. Vďaka týmto danostiam uverejnil viaceré preklady nemeckých a maďarských diel.
Je autorom mnohých projektov bažantníc, zverníc a zverofariem. Spracovával podklady, pripomienky, koncepcie pre SPZ, ministerstvá, ale aj pre zahraničné organizácie. Nesmierny je jeho prínos v pedagogickej oblasti. Prednášal na SPU v Nitre a Technickej univerzite vo Zvolene, kde vychoval mnoho diplomantov. Samozrejmosťou boli časté pozvánky na prednášky zo zahraničných univerzít či ústavov.
S prof. Hellom sme spolupracovali dlhé roky. Vedeli sme, že ak bude treba pomôcť s článkom, projektom, či metodikou, máme sa na koho obrátiť. Jeho práca bola vždy poctivá, bol náročný nielen na ostatných, ale aj na seba. Nemal rád povrchnú prácu a všetko, čo robil, robil s najväčšou zodpovednosťou. S odchodom prof. Hella stráca slovenské poľovníctvo svojho nestora. Hoci bude veľmi chýbať, jeho osoba zostane navždy zapísaná v histórii slovenského či európskeho poľovníctva a práca, ktorú zanechal, bude dôkazom, že prežil do poslednej sekundy plodný život.
Česť jeho pamiatke!
Dekan Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov oznamuje, že 13. 11. 2009 sa v knižnici Katedry genetiky a šľachtenia rastlín (pavilón A, 4. poschodie) uskutočnia obhajoby dizertačných prác: o 9.00 bude Ing. Szilárd Kása, externý doktorand na KGŠR, obhajovať prácu na tému Hodnotenie a využitie východiskového šľachtiteľského materiálu kukurice siatej cukrovej (Zea mays convar L. saccharata Koern.) na odolnosť proti vijačke kukuričnej a o 11.00 h bude Ing. Andrea Sústriková, externá doktorandka na Katedre rastlinnej výroby, obhajovať prácu na tému Produkcia a hodnotenie kvalitatívno-kvantitatívnych charakteristík vňaťovej drogy šalvie lekárskej (Salvia officinalis L.).
Dekan Technickej fakulty SPU oznamuje, že
* 12. 11. 2009 o 10.30 h vo veľkej zasadacej miestnosti TF (pavilón M, 4. posch.) prednesie Ing. Pavel Máchal, CSc., riaditeľ vysokoškolského ústavu Inštitútu celoživotného vzdelávania MZLU v Brne, habilitačnú prednášku na tému Využitie možností presného modelovania v poľnohospodárskych, lesníckych a iných odboroch a bude obhajovať habilitačnú prácu na rovnakú tému;
* 19. 11. 2009 o 9.00 h na Katedre strojov a výrobných systémov (miestnosť č. AC-04) prednesie doc. Ing. Zdenko Tkáč, PhD., pedagóg na TF SPU, inauguračnú prednášku na tému Návrh a aplikácia skúšobných zariadení pre dynamické zaťaženie hydraulických prevodníkov;
* 19. 11. 2009 o 11.00 h na Katedre strojov a výrobných systémov (miestnosť č. AC-04) prednesie doc. Ing. Miroslav Bošanský, PhD., pedagóg na SjF STU Bratislava, inauguračnú prednášku na tému Príspevok k rozvoju teórie rovinného ozubenia.
Rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vyhlasuje v zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov výberové konanie na obsadenie:
* miesta vysokoškolského učiteľa - odborného asistenta na Katedre štatistiky a operačného výskumu FEM pre výučbu predmetov: štatistika, demografické modelovanie, modelovanie regionálneho rozvoja.
Podmienky prijatia:
VŠ vzdelanie II. stupňa ekonomického zamerania,
- akademický titul PhD., resp. CSc.,
- vysokoškolská pedagogická prax min.5 rokov,
- aktívna znalosť svetového jazyka - preukázať certifikátom alebo pohovorom,
- pokročilé ovládanie práce s PC s osobitným dôrazom na znalosť práce s tabuľkovým procesorom - preukázať certifikátom alebo praktickým overením,
- aktívna práca so softvérom pre štatistické a ekonomicko-matematické výpočty,
- morálna bezúhonnosť a dobrá pracovná morálka - doložiť výpis z registra trestov nie starší ako 3 mesiace.
Uzávierka výberového konania je 6. 11. 2009.
* miesta vysokoškolského učiteľa na katedre veterinárskych disciplín FAPZ.
Podmienky:
- VŠ vzdelanie v študijnom odbore zootechnika alebo všeobecná veterinárska medicína,
- akademický titul PhD. v príslušnom vednom odbore,
- znalosť jedného svetového jazyka - preukázať pohovorom alebo potvrdením o skúške,
- znalosť práce s PC v rozsahu MS Office,
- dobrá pracovná morálka a morálna bezúhonnosť - dokladovať výpisom z registra trestov.
Uzávierka výberového konania je 13. 11. 2009.
Prihlášky s profesijným životopisom, overenými dokladmi o štúdiu a ďalšími požadovanými dokumentmi zasielajte na adresu. Útvar personalistiky, EPaMU Rektorátu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra.
